Denník N

Ozvena Pellegriniho Hlasu.

100 tis. vyzbieraných podpisov pre Hlas Petra Pelleginiho svedčí o tom, že Slovensko má nové očakávania. A akoby jedným dychom chcelo odkázať Robertovi Ficovi, že definitívne? stačilo. Ak boli voľby (nepriamo) referendom o predsedovi SMERu, porazilo by ho aj (smutne známe) vrece zemiakov. Jeho reálny výtlak je dnes pod 10% a Pelleho Hlas zrejme preferenčne prelomí hranicu volebného výsledku SMERu.

Ukazuje sa, že medzi víťazným Matovičom a porazeným SMERom je akási sivá zóna, ktorá síce zabezpečila ústavnú väčšinu, ale pomery v krajine skôr zahmlieva ako vyjasňuje. 10% Ficovych voličov určite nevolilo OľaNO, niekde sa húfne vytratili voliči SNS, (dlhodobá) reálna sila Kotlebu je na úrovni 8-9% a Kollárova pozícia kolíše v hraniciach vplyvu slovenského bulváru na emócie (časti) ženského elektorátu. Ak vynechám nevoličov, potom je tu významná skupina voličov, ktorá dlhodobo očakávala iný výsledok volieb, ale nakoniec nemá ani zastúpenie v parlamente (vrátane bývalej Kiskovej strany) a musí? akceptovať vládu, ktorá je iná, akú si želali.

Po sérii prehier, ktoré sa už pomaly stávali v SMERe tradíciou, veľa možností Pellegrinimu nezostalo. Ešte chvíľu sa bude (s insiderskou istotou) hovoriť o premaľovanom SMERe, ale pointa bude skôr v tom, že Pelle dnes kladie základy pre budúcu vládu širokej koalície. Ak ľavá ruka začína byť jasná, tá pravá pripomína stav pred náročným chirurgickým zákrokom. Čo je jedným z povolebných paradoxov.

Voľby boli skôr o emócii protikorupčného protestu ako o predstave ako ďalej. Matovič je produktom dominancie SMERu a z toho vyplývajúcej (zabetónovanej) neochoty čokoľvek meniť. Ak sme hovorili o hrádzi proti extrému, potom najextrémnejší bojovník proti nej … vyhral. Dnes rieši za pochodu veci, s ktorými ani nepočítal a paradoxne pretaviť ich do komerčnej podoby sa lepšie? darí Kollárovej rodine či Sulíkovej SaS-ke.

Ešte chvíľu bude plniť stránky dennej tlače honba na exponentov bývalých vlád, než sa súčasní jastrabi nasýtia a možno si popri tom všimnú, že Pellegrini je o dva kroky napred. A pokiaľ neparlamentná časť opozície pokročí v hľadaní akejsi “demokratickej únie“ (zámerne sa vyhýbam termínom kresťanský, slovenský a pod), ako generačnom pokračovaní tradície z čias vlád širokej koalície, môžu mať dnešné záujmové združenia na čele štátu čoskoro problém. Minimálne znalostný, intelektuálny a … reputačný. Skrátka múdrosráčsky.

Želám daždivý deň.