Denník N

Dehonestácia lekárov v priamom prenose

“Odmeny pre ľudí v prvej línii v boji s koronavírusom sa lekárov netýkajú, platia len pre zdravotné sestry, policajtov, vojakov a hasičov,“ povedal premiér Matovič. (Denník N)

Finančné odmeny pre “ľudí v prvej línii“ v boji proti pandémii ochorenia COVID19 sú tu. Podľa doteraz zverejnených informácií Slovensko prerozdelí medzi príslušníkov viacerých profesií zhruba 50 miliónov eur, pričom odmenení by mali očakávať sumu vo výške 300-500 Eur. Táto suma je v prepočte na zdravotníka maximálne tretinová v porovnaní s odmenami pre zdravotníkov v okolitých krajinách (konkrétne Česko a Maďarsko), lenže Slovensko podľa vyjadrení p. premiéra “nemá peniaze“. Samozrejme, každá finančná odmena je vítaná, ale je skôr gestom vďaky ako reálna finančná pomoc.

Škandálom je ale to, že lekárom, ktorí sú zosobnením “prvej línie“ sa toto gesto vďaky nejakým absurdným zvratom udalostí neujde. Nehovorím, že iné profesie si odmeny nezaslúžia, to určite áno, ale vylúčenie lekárov je nielenže škandalózne, ale priam urážajúce. Je to oveľa viac ako len nečakaný pľuvanec do tváre počas ťažkých časov, je to symbol postoja slovenskej spoločnosti k lekárskej profesii.

Počas prvej vlny sa vládni predstavitelia denne pretŕčali na tlačových konferenciách a predbiehali v ďakovačkách lekárom, záchranárom, sestrám a všetkým nenahraditeľným bojovníkom v prvej línii. Zdieľali videá ako tlieskajú po večeroch, ako sú títo ľudia nenahraditeľní, ako si ich nevážime a ako si zaslúžia dôstojné podmienky. V svetle dnešných udalostí sa všetky tieto gestá nedajú vnímať inak ako pokrytectvo najhrubšieho zrna. Ako lekári sme si už zvykli, že sme všetko od “úplatných boháčov až po samoľúbych hlupákov“, terčom fyzických a verbálnych útokov, žalôb a emocionálnych výlevov na sociálnych sieťach, v niektorých prípadoch doslovne poľovná zver. Obyčajná vďaka je už v zdravotníctve raritná asi ako deň bez Facebookového statusu pána premiéra.

Nie je to o glorifikácii nášho povolania, všetci lekári vedeli, že v kritických situáciách budú mať na pleciach zdravie národa, tak ako majú v rukách životy svojich pacientov deň čo deň. Lenže je nemysliteľné, že pri plnom vedomí o podmienkách, v ktorých u nás lekári a zdravotníci pracujú a do akých profesionálnych a osobných rizík sa dennodenne dostávajú v prvej línii sa vláda rozhodne odsunúť lekárov na tretiu koľaj. Už ani netreba opakovať, že v začiatkoch pandémie si lekári a zdravotníci museli sami zháňať a platiť ochranné pomôcky, že sa desiatky z nich dostali a stále dostávajú do karantény, ohrozili svoje rodiny, ohrozili svojich pacientov, pracovali a stále pracujú pod enormnou psychickou a fyzickou záťažou, ktorá sa nedá porovnať so žiadnou inou profesiou v kontexte pandémie COVID19. Je tragické, že vlastná krajina počas kritickej situácie takto potopí profesiu, ktorá je kľúčová pre záchranu ľudských životov. Koľko iných krajín vo svete takto pristúpilo k svojim lekárom?

Vedieť, že vláda a systém si takto vážia vašu profesiu otvára otázku, prečo by tu niekto chcel ostať a pracovať. Pre mladého lekára prináša každý deň v praxi nové dôvody, pre ktoré by bolo lepšie odísť do zahraničia za lepšou kvalitou pracovných podmienok, lepším platovým ohodnotením a výhliadkami na profesijný rast. Dovolím si tvrdiť, že veľa lekárov (a hlavne tých mladších) po tejto skúsenosti s manažmentom pandémie a prístupom k ich obetavej práci prehodnotí svoje rozhodnutia nezanevrieť na prácu v tomto rozpadávajúcom sa systéme. A najtragickejšie na tom je, že ľudia vo vláde a na ministerstve zdravotníctva o týchto problémoch vedia, a napriek tomu sa lekárom otočia chrbtom a pasujú ich do role nahraditeľných súčiastok systému.

Keď by ste chceli poznať návod na rozvrat zdravotníctva a exodus lekárov, stačí len sledovať správy. Pretože toto je nielen dehonestácia lekárskeho povolania ale aj spôsob, akým čo najrýchlejšie vyhnať do zahraničia aj tých, ktorí tu ešte ostávajú len zo svojej dobrej vôle. Ďakujeme (potlesk).

Teraz najčítanejšie

Marián Sedlák

Som mladý lekár so záujmom o urgentnú medicínu a zdravotnícku politiku. Momentálne pracujem ako lekár v špecializačnej príprave z urgentnej medicíny a vysokoškolský výskumník a pedagóg. Štyri roky som pôsobil na vedúcich pozíciách v najväčšej medzinárodnej organizácii študentov medicíny - International Federation of Medical Students' Association (viac na www.ifmsa.org). Moje skúsenosti s reprezentáciou mladých zdravotníkov v OSN & WHO, zdravotníckou diplomaciou a vzdelávaním v medicíne by som chcel využiť na zlepšovanie situácie zdravotníctva na Slovensku. Pretože keď chceme budúcnosť podľa našich predstáv, musíme ju aktívne vytvárať.