Denník N

Nové „večné“ začiatky

Keby ste ma poznali, vedeli by ste, že som dokonalá začiatočníčka. Zanietená pre vec, nadšená novým projektom či aktivitou. Ľudia mi hovoria, že mám iskru v očiach, keď im hovorím o mojej novej práci či novej voľnočasovej aktivite. Keď s niečím začínam, cítim tie isté motýle v bruchu ako čerstvo zamilovaní. Mám plno energie, chuť usmievať sa na okoloidúcich a tancovať v električke. Keď som začínala behávať keď som mala 15, namotivovala ma spolužiačka z gymla, ktorá bez problémov odbehla 12minútovku, zatiaľčo ja som mala problém behať „tak dlho – až 12 minút“ vkuse. No, po čase ma to prešlo ako väčšina vecí, s ktorými som začala. Tak napríklad som začala hrať na gitare, spievať v zbore, písať knihu, nahrávať podcast, robiť pilates, hrávať tenis a tento zoznam by mohol pokračovať ďalej …

Je oveľa jednoduchšie vytrvať v našich dobrých návykoch a vytrvať v aktivitách, ktoré chceme rozvíjať a pomaly sa posúvať vpred ako večne začínať. Opäť začínam behávať, už asi po 180krát a dnes som odbehla svojich prvých 6km po dlhej dobe. Som na seba hrdá, ale v tej istej chvíli viem, že pred rokmi som v pohode behávala 8km, no vzdala som to. Opäť. Vzdala som sa už v živote priveľakrát na to, aby som vedela posúdiť, že vzdávanie sa, nie je riešenie. Viem, Adela napísala minulý týždeň veľmi čitateľný článok o tom, ako je vzdávanie sa prospešné a dokonca v niektorých prípadoch nevyhnutné pre naše dobro. No, ja hovorím, že najväčšie chyby, ktoré som v živote spravila boli tie, kedy som sa vzdala. Vzdala som sa pre väčšie dobro, pre priateľov, rodinu … No, nechcem to zvaľovať na nikoho iného ako na seba. Bola som to ja, ktorá sa chcela zahrabať v periňáku a nechcela vyjsť z izby pri prvej dvojke na vysvečku v sekunde. Vtedy som to vzdala s matematikou. Stačilo tak málo. Jedna dvojka na vysvedčení a moje pytagoriády a klokany mi odrazu nedávali zmysel a svoju energiu som presunula na iné predmety v škole. Vzdala som to.

Potom prišla moja prvá práca, ktorá ma naplňala a robila som ju s veľkým zanietením. V okamihu, keď som začala počúvať môjho vnútorneho kritika a niečo v zmysle: „Ty nie si dosť dobrá, iní to zvládnu lepšie!“ som napísala bezmyšlienkovite e-mail, že musím odísť. Vzdala som to. Myslela som si, že z toho večného začínania raz vyrastiem, no potom som začínala po roku, či po dvoch v novej firme a zakaždým som to vzdala buď ja alebo moji zamestnávatelia. Nakoniec však nájdem posledné zbytky svojej sily a postavím sa znova na štartovaciu čiaru a začínam odznova. úplne nanovo.

Dnes som znova na štartovacej čiare, ale verím, že mentálne som trochu inde. Už viem, že večné začínanie nanovo nič nerieši, že si sama komplikujem život a že strácam momentum a svoju energiu. Jednu vec som však nikdy nevzdala a to môj život. Viem, že to so sebou a so svojím životom, ktorý pre nikoho nie je jednoduchý, nevzdám. Niektorí proste nedostali od života karty, s ktorými sa hrá ľahko. Som vďačná, že mám práve tie moje niekedy nehrateľné karty, pretože by som to nechcela mať nijako inak. Som hrdá, že po všetkých tých zlyhaniach a nových začiatkoch, mám odvahu zaťať zuby a postaviť sa na štart v starých tridsaťročných teniskách. Moja terapeutka mi často hovorí, že som statočná a odvážna. Chce to veľkú dávku odvahy začínať stále od nuly, no verím, že tentokrát sa mi podarí vytrvať.

Chcem tak veľa? Nechcem to znova vzdať. Nechcem byť znovu začiatočníčka a nováčik v práci, v behu, v mojich ranných a večerných rituáloch. Nechcem znova preležať celý víkend pri netflixe, keď mám zlé obdobie. Nechcem mať manické a depresívne epizody. Nechcem počúvať môjho vnútorného kritika. Nechcem …

Lebo začínať odznova je sakra ťažké. Vytvoriť si zdravý návyk trvá vraj 21 dní, mne to trvá oveľa dlhšie a potom, keď to vzdám je pocit zlyhania tak neodbytný, že ma neustále prenasleduje. Je tam so mnou v mojej hlave a to je pri nových začiatkoch to najzložitejšie. Vypnúť tú blikajúcu kontrolku, ktorá ma upozorňuje: Pozor, Radka, minule si to znova vzdala, načo vôbec začínaš?“

Ak máte pocit, že viete o čom rozprávam, tak som rada, že v tom nie som sama, že tu mám večných začiatočníkov a že spoločne sa nám podarí prelomiť toto prekliatie. Už sa nechcem znova učiť francúžštinu pre začiatočníkov, znova behávať prvé kilometre s vyplazeným jazykom, znova začínať v novej práci či zapísať sa na novú yoga sezonu. Držte mi prsty.

Teraz najčítanejšie