Denník N

Tristo litrov čučoriedok verzus smrť Slováka v zahraničí

Už som si (bohužiaľ) zvykol, že dôležitou súčasťou spravodajských relácií v hlavnom večernom vysielacom čase sú aj reportáže typu „opitý ujo musel tlačiť bicykel, pretože naňho nedokázal vysadnúť, blokoval dopravu, no našťastie sa nikomu nič nestalo“…

Väčšinu z toho, čo sa aktuálne deje vo svete a na Slovensku, sa počas dňa dozviem na internete. No občas sa stane, že večer (namiesto Netflixu) poprepínam medzi slovenskými programami a neuniknú mi ani niektoré z televíznych novín. Tie ma vždy nútia zamyslieť sa, či (predovšetkým komerčné) televízie niekedy realizovali prieskumy, na základe ktorých sa rozhodujú, aké typy informácií ľudia preferujú. Pevne verím, že skupina ľudí, ktorých absolútne nezaujímajú reportáže typu opitý mladík narazil do plota a ešte sa na tom dobre bavil, je dostatočne veľká. Keď sa takýto typ informácie zjaví raz za čas, v poriadku, má výchovný charakter. Snáď.

Myslel som si, že vo večerných správach ma už nič nedokáže prekvapiť.

Zahraničnými médiami včera prebehla informácia o videu z februára 2018, ktoré sa v stredu objavilo v belgických médiách. Kým zopár policajtov kľačí na tele zadržaného Slováka, policajtka „heiluje“ a zjavne to prispieva k zvyšovaniu úrovne jej psychickej osobnej pohody. Slovák na ďalší deň zomrel.

Hlavná večerná spravodajská relácia TV Markíza tejto informácii venovala približne 20 sekúnd v rámci bloku Zahraničné správy. V rovnakej sekcii venovali o pár sekúnd viac reportáži o venčení psov v Nemecku.

Po zahraničnom bloku nasledovala 2,5-minútová reportáž o zbere čučoriedok v chránených územiach na Slovensku. Nepochybne, aj táto reportáž mala výchovný charakter. Snáď. Zjavne si ale čučoriedky zaslúžia v hlavnom večernom vysielacom čase viac mediálneho priestoru než úmrtie nášho krajana v zahraničí po neľudskom prístupe zo strany belgickej polície.

Teraz najčítanejšie