Denník N

Jedinou istotou je zmena (nad knihou Evoluce všeho)

„Evolúcia je taktiež hlavný spôsob, ktorým sa zmena presadzuje v morálke, ekonomike, kultúre, v jazyku, technológiách, mestách, firmách, vo vzdelávaní, dejinách, v práve, vo vládnutí, náboženstve, peniazoch a v celej spoločnosti. Až príliš dlho sme podceňovali silu spontánnej, prirodzene vznikajúcej a konštruktívnej zmeny poháňanej zdola, pretože nás ovládala posadnutosť meniť všetko zhora. Príjmime všeobecnú teóriu evolúcie. Pripusťme, že sa všetko vyvíja.“ (s. 267)

„Mestá, manželstvá, jazyk, hudba, umenie  všetky tieto prejavy kultúry sa pravidelným a zo spätného pohľadu predvídateľným spôsobom menia, podobu týchto zmien ale nikto dopredu nepredvídal, nie to, aby ich riadil. Všetky prechádzajú evolúciou.“ (s. 84)


Boli to skoro dva roky, čo na mňa na poličke v knižnici „čakala“ kniha Evoluce všeho (odkaz na knihu tu) od britského žurnalistu a popularizátora vedy Matta Ridleyho. Ridley za svoje publikácie dostal z vedeckých kruhov niekoľko ocenení a úroveň jeho kníh naznačuje, že nie je žiadnym diletantom, ktorý sa rád mieša vedcom a odborníkom do fachu (V češtine vyšli aj ďalšie jeho knihy: Genóm, 2004, odkaz tu; Původ ctnosti, 2015, odkaz tu, Červená královna, 2017, odkaz tu). Priznám sa, že najprv som si skutočne myslel, že čítam prácu fundovaného vedca, nie publicistu. Je to asi ovplyvnené domácou skúsenosťou s povrchnou žurnalistikou. Späť však ku knihe. Prístupne a pútavo napísaná kniha Evoluce všeho je nielen fascinujúcou sondou do evolúcie, ktorú si často naivne predstavujeme ako záležitosť biológie či chémie, ale aj úvodom do všestranného chápania evolúcie a evolučných procesov, ktoré sa odohrávajú priamo pred našimi očami. Statický stav existuje v našich platónskych hlavách, kde si svet, veci navôkol vrátane ľudí „mrazíme“ mysliac si, že vieme, aký je „skutočný“ stav vecí. Ridley na príkladoch z kultúry, politiky, ekonomiky, dejín, náboženstva či vedy ukazuje, prečo jedinou istotou vo svete, ktorý žijeme, je neustála zmena. Na to, aby sme to však odpozorovali, nepotrebujeme doktorát z evolučnej biológie z Oxfordu.


„Jedinou istotou nášho sveta je neustála zmena.“


V kapitole Evoluce technologií autor demytizuje fakt, že príliš kladieme dôraz na „veľké osobnosti“ dejín, ktoré prišli s nejakým vynálezom neberúc do úvahy fakt, že tieto osoby reagovali len na vyzretosť doby, ktorá im pripravila podmienky realizovať sa. Príkladom je množstvo osobností, ktoré súčasne prišli s rovnakými objavmi (Thomas Edison – Newcastel Joseph Swan; Charles Darwin – Alfred Marshall…)


„Skutočnosť je taká, že takpovediac všetky objavy a vynálezy napadajú v rovnakej dobe rôznych ľudí, ktorí potom vedú zúrivé spory a vzájomne sa osočujú z duševnej krádeže.“ (s. 104)

„Inteligentný plán je vo vysvetľovaní spoločenských procesov rovnako zlý ako vo výklade prírody.“ (s. 110)


Za obohacujúcu považujem aj kapitolu o evolúcii morálky, kde autor vysvetľuje, ako sa globálny pohľad na to, čo považujeme za etické, resp. neetické, mení pod vplyvom spoločenských a kultúrnych zmien. Za radikálnu zmenu v chápaní morálky, ktorá bola dlhé storočia odvodzovaná z posvätných kníh či nebeských zdrojov, považuje závery filozofa Adama Smitha. Ten v práci Teória mravných citov v 18. storočí vysvetlil, že morálke sa jednak učíme v interakcií s ostatnými ľuďmi a že morálka ako kultúrno-spoločenský fenomén je dynamická a premenlivá. V ďalšej časti kapitoly Ridley vysvetľuje, prečo expanzia miest zlepšila našu morálku, hoci prirodzene stále inklinujeme k utopickej predstave morálnejšieho vidieka.


„Dieťa nemá vyvinutý zmysel pre mravnosť a musí samo na vlastnej koži poznať, že nie je stredobodom vesmíru. Postupne, pokusom a omylom, dieťa zisťuje, že správanie vedie ku vzájomnému súciteniu, a že môže získať pocit šťastia tým, že bude robiť šťastnými druhých.“ (s. 27)

„Mravnosť nachádzame v komplikovanom empirickom svete ľudských skúseností. Nevytvárajú ju morálni filozofi; ti len pozorujú, čo robíme.“ (s. 30)


V kapitole Evoluce života Ridley celkom detailne opisuje proces vývoja ľudského oka, ktoré dodnes niektorí považujú za argument proti evolúcii (s. 41-44). Na príklade boja proti rakovine autor vysvetľuje základné mechanizmy evolúcie, ktoré milióny ľudí po celom svete zažívajú vo vlastnom tele (s. 67). V ďalšej kapitole o evolúcii mysle opierajúc sa o aktuálne poznatky neurovied, autor falzifikuje koncept o slobodnej vôli, ktorý bol jedným z ideových pilierov západnej civilizácie. Na príklade pedofílie autor ukazuje, pred aké veľké morálne dilemy nás stavia náš nerealistický dôraz na slobodnú vôľu (odporúčam prečítať, je to na strane s. 130)


„Vedomie je umelý konštrukt, príbeh rozprávaný ex post preto, aby do pôvodne vysoko rôznorodého a neusporiadaného zážitku vniesol pocit jednoty.“ (s. 124)

Ľudia „sa domnievajú, že sú slobodní, pretože sú si vedomí svojho chcenia a svojich pudov, ale ani vo snoch nemyslia na príčiny, ktoré vyvolávajú ich túžbu niečo chcieť či zamerať na niečo svoj pud, pretože im nie sú známe.“ Baruch Spinoza (s. 122)

„Vedomie je „nereálna fikcia“ ktorá „robí zázraky, aby zlepšila životy svojich nositeľov.“ (s. 132)


Popri týchto „veľkých témach“ sa dozviete, ako vedecký dogmatizmus môže brzdiť pokrok v poznaní aj niekoľko desaťročí (príklad s teóriou nepopísaného listu, s. 134 -138), prečo sa kultúrni deterministi mýlia v tom, že rozdelenie hračkárstva na dievčenské a chlapčenské nie je sexistické, ale vychádza z empirických vedeckých dát (s. 143-144), prečo je aktuálny edukačný centralizovaný systém riadenia školstva neefektívny, nefunkčný a neetický a prečo nikto nerieši, že dnešná podoba školstva je postavená na nacionalistických predstavách novovznikajúcich národných štátov 19. storočia (vynikajúca pasáž, s. 147-161); prečo by dnešných intelektuálov a liberálov mali trápiť dejiny eugeniky a čo majú spoločné dejiny fašizmu s dejinami liberalizmu (tiež som ostal prekvapený, nič nie je čiernobiele… s. 164-180, 209-210) či ako dopomohli komáre vzniku USA.

Autor čerpá z veľkého množstva odborných zdrojov (viď. zoznam použitej literatúry na konci), občas zovšeobecňuje či vnáša do textu vlastné názory, čo však nenarúša plynulosť ani fundovanosť textu. Kniha veľmi ovplyvnila moje nazeranie na dejiny, ich dynamiku a vývoj, ktorý neprestáva ani dnes. Kniha Evoluce všeho spolu s knihami Moc faktov (odkaz tu) a Buď svetlo (odkaz tu) predstavujú slušný úvod do dejín ľudstva, ktorý zdôrazňuje prínosy a pozitíva civilizácie a nielen negatíva a kataklizmatické správy, ktorými nás indoktrinujú pravidelne média. Určite odporúčam prečítať tomu, kto si necháva dvere svojich aktuálnych paradigiem otvorené, aby ich neskôr pod ťarchou dôkazov zmenil či minimálne poopravil.

Knihu Evoluce všeho si môžete zakúpiť tu

Záverečná poznámka:

Ak Vás kniha alebo niektoré z citátov zaujali, resp. ak ste v článku našli chybu, kontaktujte ma :-)

Sledujte ďalšie tipy či postrehy zo sveta kníh na mojej facebookovej stránke Čitateľský denník či osobnej stránke.

Zdroj obrázkov: pixabay

Bibliografický údaj: Matt Ridley: Evoluce všeho. Praha : Argo, 2018

 

Teraz najčítanejšie

Albert Lučanský

Vyštudoval som históriu a slovenskú literatúru a literárnu vedu na Univerzite Komenského v Bratislave, kde si v súčasnosti aj robím doktorát z literárnej vedy. Medzi moje záľuby patrí čítanie kníh o literatúre, histórii, filozofii, religionistike či psychológii. Moje knižné blogy na Denníku N sa obsahovo týkajú kníh, ktoré sa mi dostali do rúk (novšie aj staršie). Ak máte záujem o recenzovanie knihy či spoluprácu, kontaktujte ma a dohodneme sa :-)