Denník N

Vzácna minca prvého rímskeho cisára z Devína (1. časť – interpretácia)

Z Devína pochádza zlatá rímska minca s bohatým príbehom.

Tento článok nepriamo nadväzuje na môj predchádzajúci text, ktorý sa venuje Devínu na prelome letopočtov. V ňom som sa snažil stručne opísať komplikované etnicko-mocenské vzťahy na Devíne a historické udalosti, ktoré zasiahli do jeho vývoja. Práve tieto pomery sú dôležité pre lepšie pochopenie toho, akým spôsobom sa minca na Devín mohla dostať. Avšak tento článok je možné čítať i samostatne. Budem sa v ňom venovať hlavne konkrétnej rímskej minci nájdenej na hrade Devín.

Počas výskumu na nádvorí stredného hradu v roku 2003 boli objavené viaceré archeologické nálezy z prelomu letopočtov. Nás bude zaujímať iba jeden. Minca prvého rímskeho cisára Octaviana Augusta (cisár 27 pred n. l. – 14 n. l.) nájdená v blízkosti hradnej studne vo vrstve augustovského horizontu. To, v akej vrstve bola objavená, je veľmi dôležité, lebo táto informácia nám pomáha odpovedať na otázku, kedy sa minca dostala do zeme.

Zlatá minca nominálu aureus bola vyrazená medzi rokmi 2 pred n. l. až 4 n. l. v mincovni v meste Lugdunum (dnes Lyon vo Francúzsku). Mesto Lyon je po dnešných cestách vzdialené od Devína niečo cez 1 200 km.

Minca (aureus) cisára Octaviana Augusta, 2 pred n. l. – 4 n. l., Bratislava-Devín (nádvorie stredného hradu, vrstva 8 – augustovský horizont)

Aureus bola minca najväčšej hodnoty. V čase vyrazenia aurea bol v Rímskej ríši nasledovný peňažný systém:

1 zlatý aureus = 25 x strieborný denár = 100 x mosadzný sestercius = 200 x mosadzný dupondius = 400 x medený as = 1600 x medený quadrans

Ak mal v tom čase niekto 400 medených asov, ktoré spolu vážili cez 4,3 kilogramu, mali takú istú hodnotu ako jeden zlatý aureus s hmotnosťou približne 8 gramov.

S takouto mincou sa menej majetný človek určite nestretával bežne a niektorí ju nevlastnili za celý život. Veď napríklad rímsky legionár mal ročný žold len 9 aureov, učitelia neurodzených žiakov zarábali ešte o niečo menej a posol mal len 4 aurey ročne. Peňažné hodnoty sa štandardne udávali v sestercioch, ale pre jednoduchšiu predstavu som ich tu uviedol v aureoch. Aureus sa razil do začiatku 4. storočia, keď ho okolo roku 309 nahradil taktiež zlatý, ale ľahší solidus.

Rovnako ako bol pre ľudí aureus zriedkavý vo svojej dobe, je vzácny i dnes v archeologických nálezoch. Z celého katastrálneho územia Bratislava-Devín máme evidovaných 46 rímskych mincí, pri ktorých máme aspoň základné informácie. Aureus je medzi nimi iba jeden – ten, o ktorom píšem v tomto článku. Za pozornosť určite stojí, že zo 46 mincí je až 18 razieb cisára Augusta, ktorý má tak spomedzi cisárov jednoznačne najpočetnejšie zastúpenie.

Ešte lepšie demonštrujú vzácnosť týchto mincí údaje za celé Slovensko. Na našom území sa našli tisíce rímskych mincí. Z celého tohto počtu je identifikovaných len okolo 20 aureov. Cisár Augustus ma iba jediné zastúpenie aureom z Devína. V zbierkach slovenských inštitúcií sa nachádzajú aj ďalšie aurey, ale pri nich nepoznáme nálezové okolnosti, to znamená, že nevieme, kde boli objavené.

Aureus z Devína je tak jedinou zlatou mincou cisára Augusta, pri ktorej s istotou vieme, že bola objavená na našom území. Ale kedy a ako sa na Devín dostala? Vieme, že bola vyrazená medzi rokmi 2 pred n. l. až 4 n. l., z čoho nám vyplýva najskorší možný čas jej prítomnosti. Na druhej strane sa nachádzala vo vrstve augustovského horizontu, ktorý orientačne končí rokom 14 n. l. Dostali sme rozmedzie, v ktorom sa minca dostala do zeme. Minca je navyše výnimočne dobre zachovalá, z čoho sa dá predpokladať, že bola len krátko v obehu. V uvedenom časovom intervale sa v roku 6 n. l. uskutočnila rímska výprava proti Marobudovej ríši na územie dnešnej Českej republiky. Rímska armáda v tomto čase zriadila na Devíne vojenský tábor a bola tu nejaký čas prítomná. (viac predchádzajúci článok) Minca sa dostala na Devín pravdepodobne práve s rímskymi vojakmi. Pôvodne mohla byť majetkom rímskeho dôstojníka, i keď to je už iba špekulácia.

Pozoruhodný nie je len príbeh o tom, ako sa minca na Devín mohla dostať, ale tiež historické pozadie výjavu, ktorý je na minci vyrazený.

Na jednej strane (averze) je portrét úradujúceho cisára Augusta a na druhej strane (reverze) sú jeho vnuci Gaius Caesar (vľavo) a Lucius Caesar (vpravo). Ich mená C(aius) L(ucius) CAESARES v skrátenej forme, ktorú Rimania často využívali, sú napísané na spodnej časti mince. Obaja sú oblečení v tóge s jednou rukou voľnou a druhou na štíte, za ktorým je kopija. Nad nimi je vľavo simpulum a vpravo lituus. Simpulum bola naberačka využívaná pri náboženských rituáloch a symbol najvyššieho kňazského kolégia pontifikov, ktoré malo okrem iného na starosti náboženské predpisy. Lituus bola zahnutá palica a symbol kňazského kolégia augurov, ktorého hlavnou úlohou bolo veštiť z letu vtákov. A prečo sú tieto symboly na minci? Gaius Caesar, pri ktorom je simpulum, bol členom pontifikov a Lucius Caesar, bližšie k palici lituus, bol zase členom kolégia augurov.

Minca (aureus) cisára Octaviana Augusta, 2 pred n. l. – 4 n. l., Bratislava-Devín, averz: Octavianus Augustus, reverz: Gaius Caesar a Lucius Caesar

Mince plnili v Rímskej ríši nielen peňažnú, ale i informačnú funkciu. Hovorili o vládnucom cisárovi, jeho tituloch, o vojenských udalostiach, územných ziskoch, mierovej politike, o vzťahu cisára k vojsku a mnohom ďalšom. Aureus z Devína informuje obyvateľov rozsiahleho Impéria o cisárových nástupcoch. Augustus ako prvý cisár musel riešiť otázku, kto bude vládnuť po jeho smrti. Jeho zámery v tomto smere sa však výrazne komplikovali. Augustus sa postupne trikrát oženil, ale nemal žiadneho mužského potomka, iba jedinú dcéru Júliu (žila 39 pred n. l. až 14 n. l.) z druhého manželstva. Tú využíval ako nástroj svojej dynastickej politiky. Pre lepšie pochopenie zložitých rodinných vzťahov, ktoré budem opisovať, odporúčam nahliadať do tejto schémy (prvá v poradí, Augustus približne v strede).

Na rolu nástupcu sa pravdepodobne pripravoval Marcus Claudius Marcellus, jediný syn Augustovej sestry. Pre spečatenie rodinných väzieb sa Júlia v roku 25 pred n. l. ako 14-ročná za svojho o tri roky staršieho bratranca vydala.

Júlia, Augustova dcéra a Marcus Claudius Marcellus

Keď však Augustus v roku 23 pred n. l. vážne ochorel a zdalo sa, že umrie, odovzdal svoj pečatný prsteň dôvernému priateľovi a vynikajúcemu vojvodcovi Marcusovi Vipsaniusovi Agrippovi. Ten mal síce rešpekt v armáde a bol obľúbený u ľudí, ale jeho nearistokratický pôvod bol pre trón prekážkou. Možno Augustus dúfal, že Agrippa vydláždi cestu na trón mladému Marcellusovi. Nakoniec k výmene na tróne nedošlo, keďže sa Augustus uzdravil. Na druhej strane Marcellus ešte v tom istom roku zomrel. Čoskoro nato sa musel Agrippa (narodený 64/62 pred n. l.) rozviesť s Augustovou neterou a oženiť sa s jeho dcérou Júliou. Jeho akceptácia na tróne ani teraz nebola zaručená a na túto funkciu sa začali pripravovať jeho dvaja synovia, ktorých Júlia čoskoro porodila. Augustovi vnuci z mince. Gaius sa narodil v roku 20 pred n. l. a Lucius v roku 17 pred n. l. Po narodení mladšieho Lucia ich Augustus adoptoval, a tak získal „synov“ a právoplatných dedičov.

Gaius Caesar a Lucius Caesar

Obaja bratia dostávali rôzne funkcie a nadobúdali politické skúsenosti, ktoré ich mali lepšie pripraviť na úrad cisára. V roku 12 pred n. l. zomrel ich otec Agrippa. Vdova Júlia sa musela znova vydať za Augustovho nevlastného syna Tiberia (narodený 42 pred n. l.), ktorý bol donútený sa rozviesť. Toto nefunkčné politické manželstvo nakoniec sám Augustus v roku 2 pred n. l. ukončil.

Marcus Vipsanius Agrippa a Tiberius (druhý a tretí manžel Augustovej dcéry Júlie)

Napriek týmto rodinným útrapám sa Augustov plán s nástupníctvom prostredníctvom jeho vnukov javil ako premyslený a v roku 2 pred n. l. sa začali raziť mince, ktoré o tom informovali. V tomto čase Augustovi určite ani nenapadlo, že oboch prežije. Mladší Lucius umrel v roku 2 na ceste do Hispánie, kde mal absolvovať vojenský výcvik, a starší Gaius v roku 4 na východe ríše, kde predtým riešil situáciu v Arménskom kráľovstve. Starnúcemu cisárovi dochádzali možnosti. Adoptoval si Tiberia, syna svojej tretej manželky z predchádzajúceho manželstva. Tiberia, ktorý v roku 6 viedol výpravu proti Marobudovi, počas ktorej vybudovali Rimania na Devíne vojenský tábor. Paradoxne s Tiberiovou armádou sa sem pravdepodobne dostala minca, ktorá hovorila o nástupníctve Gaia a Lucia, ktoré už vtedy neplatilo a cisárom mal byť práve Tiberius. Keď Augustus v roku 14 zomrel vo veku 76 rokov, Tiberius plynule nastúpil na jeho miesto.

Na pozadí malej zlatej mince s priemerom 18 mm sa odohráva príbeh jej cesty pravdepodobne s rímskym vojskom na Devín a zároveň spletitá história nástupníctva na rímsky trón.

Ako som už písal vyššie, v slovenských inštitúciách sú uložené aj ďalšie aurey bez nálezových okolností. Jeden taký sa nachádza v Slovenskom národnom múzeu a je typovo identický s aureom z Devína. Tejto, ale i ďalším analogickým minciam nielen zo Slovenska, sa budem venovať v nasledujúcom článku.

Poznámka:
Počet mincí nominálu aureus je určený podľa kníh Nálezy mincí na Slovensku I až V/1, ktoré pokrývajú obdobie do roku 2016. Dohľadal som v nich 19 (?) mincí. Aureus z Devína v nich nie je evidovaný.

Aureus z Devína, ako aj množstvo ďalších keltských a rímskych artefaktov, si môžete pozrieť na výstave Kelti z Bratislavy na Bratislavskom hrade.

 

Použitá literatúra:

BUDAJ, Marek – HUNKA, Ján (zostavovatelia). 2018. Nálezy mincí na Slovensku V/1. Bratislava-Nitra : Archeologický ústav SAV, Historické múzeum SNM, 2018. 259 s. ISBN 978-80-8196-026-0.

GRANT, Michael. (preklad HAVRILA, Oto). 2005. Dvanásť cisárov. Bratislava : Slovart, 2005. 327 s. ISBN 80-8085-052-6.

HARMADYOVÁ, Katarína. 2012. Devína v dobe rímskej. In ŠEDIVÝ, Juraj – ŠTEFANOVIČOVÁ, Tatiana (zostavovatelia): Dejiny Bratislavy 1: Brezalauspurc – na križovatke kultúr. Od počiatku do prelomu 12. a 13. storočia. Bratislava : Slovart, 2012. ISBN 978-80-556-0330-8, s. 271 – 275.

HLINKA, Jozef – KOLNÍKOVÁ, Eva – KRASKOVSKÁ, Ľudmila – NOVÁK, Jozef. 1978. Nálezy mincí na Slovensku III. Bratislava : Veda, 1978, 296 s.

HULÍNEK, Drahoslav. 2015. Prví rímski legionári na Slovensku. Rimania na Devínskom hrade. In Historická revue. ISSN 1335-6550, 2015, roč. 26, č. 6, s. 23 – 28.

KOLNÍKOVÁ, Eva. 2012. Peniaze v rímsko-germánskych vzťahoch. In ŠEDIVÝ, Juraj – ŠTEFANOVIČOVÁ, Tatiana (zostavovatelia): Dejiny Bratislavy 1: Brezalauspurc – na križovatke kultúr. Od počiatku do prelomu 12. a 13. storočia. Bratislava : Slovart, 2012. ISBN 978-80-556-0330-8, s. 276 – 281.

KOLNÍKOVÁ, Eva – HUNKA, Ján (zostavovatelia). 1994. Nálezy mincí na Slovensku IV. Nitra : Archeologický ústav SAV, 1994. 292 s. ISBN 80-901159-2-6.

LÖWE, Gerhard – STOLL, Heinrich Alexander (preklad PLICHTA, Dalibor). 1974. Antika ABC. Praha : Orbis, 1974. 312 s.

ONDROUCH, Vojtech. 1964. Nálezy keltských, antických a byzantských mincí na Slovensku. Bratislava : Slovenská akadémia vied. 200 s.

PETRÁŇ, Zdeněk – FRIDRICHOVSKÝ, Jiří. 2008. Encyklopedie římských císařů a císařoven z pohledu jejich mincí. Praha : Nakladatelství Libri, 2008, dotlač 2014. 365 s. ISBN 978-80-7277-267-4.

PLACHÁ, Veronika – HARMADYOVÁ, Katarína. 2004. Ďalšia výskumná sezóna na hrade Devín. In Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 2003 (AVANS). Nitra : Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied v Nitre, 2004, ISBN 80-88709-73-3, s. 144 – 145.

STOKLAS, Boris. 2017. Rímske mince z hradu Devín a jeho okolia. In HARMADYOVÁ, Katarína (zostavila): Devín Veroniky Plachej. Zborník k životnému jubileu PhDr. V. Plachej. Bratislava : Múzeum mesta Bratislavy, 2017. ISBN 978-80-89636-21-1, s. 63 – 73.

STOKLAS, Boris. 2018. Nálezy mincí z doby rímskej v katastrálnom území Bratislava-Devín od počiatkov archeologických výskumov po súčasnosť. In Denarius. Numizmatický časopis 7. Bratislava : Slovenské národné múzeum – Historické múzeum, 2018. ISBN 978-80-8060-456-1, s. 35 – 51.

SVOBODA, Ludvík (vedúci redaktor). 1973. Encyklopedie antiky. Praha : Academia, 1973. 744 s.

VALACHOVIČ, Pavol. 2010. Zrod cisárskeho Ríma. In Historická revue. ISSN 1335-6550, 2010, roč. 21, č. 7 – 8, s. 44 – 53.

Gaius Caesar a Lucius Caesar. [online]. [cit. 28. 3. 2020]. Dostupné na internete:
https://en.wikipedia.org/wiki/Gaius_Caesar
https://en.wikipedia.org/wiki/Lucius_Caesar

Zdroje obrázkov:

Minca (aureus) cisára Octaviana Augusta, Bratislava-Devín:
PLACHÁ, Veronika – HLAVICOVÁ, Jana. 2011. Ranostredoveký Devín. Bratislava : Vydavateľstvo ELÁN, 2011. 141 s. ISBN 978-80-85331-65-3.

Júlia, Augustová dcéra (Altes Museum, Berlín) a Marcus Claudius Marcellus (Fondation Sorgente Group):
https://en.wikipedia.org/wiki/Julia_the_Elder
https://en.wikipedia.org/wiki/Marcus_Claudius_Marcellus_(Julio-Claudian_dynasty)

Gaius Caesar a Lucius Caesar (Museo dell’Ara Pacis, Rím):
https://en.wikipedia.org/wiki/Gaius_Caesar
https://en.wikipedia.org/wiki/Lucius_Caesar

Marcus Vipsanius Agrippa (Louvre Museum, Paríž) a Tiberius (Römisch-Germanisches Museum, Köln):
https://en.wikipedia.org/wiki/Marcus_Vipsanius_Agrippa
https://en.wikipedia.org/wiki/Tiberius

Teraz najčítanejšie

Richard Miške

Zaujímam sa o históriu, genealógiu, numizmatiku a paradoxne aj o poéziu.