Denník N

Ako sa správať v aj k Prírode

• Niekoľko dobrých, užitočných rád. •

•  V článku
Nohy, ruky preč od Prírody
som napísal aj to, že v Prírode sa máme správať slušne, s úctou k faune aj k flóre, neničiť ich. Je to jednoduché – len treba chcieť.  •
•  Ponúkam vám pár dobrých rád, osvedčených doslova dlhými desiatkami rokov. Mnohé z nich mi vštepil náš otec, keď sme chodili na túry.  •

• Z Národného výstupu na Kriváň. • (© Foto ~ Martin Droppa.)

•  JEDLO  •
•  Na túry sme vychádzali skoro ráno, hlboko pred svitaním. Preto sme si raňajky nedopriali – len čaj či kávu, krajec chleba s maslom. Nebolo by vhodné kráčať hodiny do strmín s plnými žalúdkami. Jedlo sme si brali so sebou do ruksakov. Mäsové konzervy, paštéty, chlieb, vajíčka varené natvrdo, keksy, čokoládu, dobošky, ale aj ovocie. Množstvo jedla záviselo od dĺžky a náročnosti túry. Zásada prvá – ťažké veci (konzervy a podobne) išli vždy na spodok ruksakov. Pre správne umiestnenie ťažiska a aj pre bezpečnosť. Nikdy sa nesmelo zabudnúť na otvárač konzerv, nôž, vidličku, poháre z plastu, ale hlavne na vrecko na odpad. Nielen na ten náš, ale i na taký, ktorý sme našli po nedisciplinovaných turistoch, turistkách.  •
•  PITIE  •
•  Treba si uvedomiť, že čo liter tekutiny – to kilogram váhy. A piť na túrach treba i vtedy. keď človek nie je smädný. Aby sme ušetrili na hmotnosti v ruksakoch, brali sme si plastové fľaše (v tých časoch ešte neboli tie pet-ky ako dnes), hadičku (napríklad na stáčanie vína) a pár balíčkov šumienok alebo iných rozpustných práškov s rôznymi príchuťami. Do jednej fľaše sme si doma pripravili citrónovú šťavu z niekoľkých citrusov. Načo nám bola hadička? Vždy sme niekde našli vyvieračku, pramienok vody vytekajúcej zo skál. Stačilo nasadiť hadičku, druhý koniec do fľaše, „natankovať“ vody a potom ňou už len zaliať šumienku, instantný práškový nápoj, citrónovú šťavu… A pitivo bolo na svete. Mimochodom – voda vysoko v horách, hlavne vo Vysokých Tatrách, býva skutočne bez chuti – ako voda destilovaná. Pretože v nej nie sú rozpustené rôzne minerály. Alkoholické nápoje na túrach nepijeme, nikdy, ani v malom množstve.  •
•  OBLEČENIE  •
•  V prvom rade poriadna obuv – pevná, nad členky, s dezénom podrážky takým, aby zabránil šmyku, pokĺznutiu sa a následnému pádu. V obuvi hrubé podkolienky, ktoré výborne sajú pot (aj v lete – na horách je chlad, vetristo, počasie rýchlo premenlivé, nevyspytateľné…).  Podkolienky chránia nohy i pred hmyzom a odreninami od tvrdých tráv, od ihličia na konároch a podobne. Dobré je mať i „mačky“ – stúpacie železá. Nemusí byť sneh a ľad – stačí úsek zľadovateného chodníka, ktorý sa nedá obísť. Výborné sú šortkové nohavice nad kolená, s vreckami. Bavlnené tričko, výborne sajúce pot, košeľa – najlepšie flanelová, teplá, sveter, vetrovka a čiapka. To všetko i v lete. Vetrovku si môžete zhodiť – rukávy na košeli vyhrnúť, čiapku dať z hlavy, ale ak nemáte teplé oblečenie, tak sa túra môže skončiť podchladením. V ruksaku treba mať, bezpodmienečne, pláštenku do dažďa (nie dáždnik!), náhradné tričká, košeľu, sveter, ponožky. Prepotené oblečenie si jednoducho niekde v závetrí preoblečiete, napríklad v rámci oddychu, jedla. Dobré je mať i rukavice – aj v lete, kožené, priedušné. Ak človek spadne, tak si vďaka rukaviciam nezderie dlane, ruky. Odporúčam slnečné okuliare s dobrým uv-filtrom, pretože Slnko hlavne od snehu aj oslepí. Vhodné sú i paličky, hlavne pri výstupe. Nezabúdajme na to, že zostup býva náročnejší. Jednak sme unavení, jednak chôdza dolu  chodníkom býva záťažou na kĺby kolien.  •
•  PRVÁ POMOC  •
•  Vždy majte so sebou lekárničku s obväzmi, náplasťami, tabletky proti bolesti a tabletky, kvapky, ktoré potrebujete denne. Napríklad na srdce, proti alergii. A tiež krém s ochranným filtrom – Slnko na horách praží a hlavne od snehu vie i spáliť. Treba mať so sebou mapu s trasou túry. Ak idete z horskej chaty – zapíšte do knihy na chate cieľ túry a predpokladaný čas návratu plus kontakt(y) na seba – telefónne číslo, čísla.  •

• Z Národného výstupu na Kriváň. • (© Foto ~ Martin Droppa.)

•  VŠEOBECNÉ PRAVIDLÁ  •
•  Zásada je, že ak už sme vyniesli hore, „na kopec,“ plné konzervy a podobne jedla – a pojedli sme ho, ľahké prázdne plechovky znesieme domov, kde ich vyhodíme do separovaného zberu. Podobne je to s fľašami. Na horách, v Prírode nikdy nenechávame nič čo tam nepatrí. Ani škrupiny z vajíčok, kôrky, ohryzky, kdeže obaly, papierové obrúsky, vreckovky… Všetko treba zniesť dolu a správne separovať do odpadu. V Prírode sa správajme skutočne ako doma. V obývačke predsa tiež neodhadzujeme okolo seba, za gauč, zvyšky jedla, obaly zo slaností či zo sladkostí, fľaše… Ani popol z cigarety neklepeme na koberec a ohorok neuhasíme tak, že ho zadusíme do peršanu. Ani v nákupnom centre, v reštaurácii, kaviarne, bare… sa tak nesprávame – lebo nie sme hulváti a hulvátky. Preto niet dôvodu, aby sme tak konali v Prírode. Okrem toho – v Prírode nerbíme hluk, rámus, netrháme, nedriapeme kvety, rastliny. Neplašíme, nenaháňame zvieratá. Veď to si nedovolíme ani na návšteve – a v Prírode sme len na návšteve.  •
•  AKO SA SPRÁVAME DOMA,
V NAŠOM MILOM, BLÍZKOM, CENNOM PROSTREDÍ,
TAK SA, PROSÍM, SPRÁVAJME I V PRÍRODE A K PRÍRODE  •
•  ŽELÁM VŠETKÝM KRÁSNE TÚRY A ZÁŽITKY Z PRÍRODY  •

Teraz najčítanejšie

Martin Droppa

Som novinár, reportér, editor, bloger, reportážny a dokumentárny fotograf. Prvý článok som mal zverejnený v novinách v roku 1977. Písal som pre okresné noviny Liptov, pre SME na..., SME, Hospodárske noviny, Formát, .týždeň, na web SME blog. Spolupracoval som s režisérom Martinom Hanzlíčkom a s Fedorom Gálom na tvorbe niekoľkých filmových dokumentov. Organizujem Literárnu súťaž KongenScript. Zaujímam sa o umenie - výtvarné, kinematografiu, fotografiu, hudbu, literatúru, o dejiny II. svetovej vojny. Mojou najobľúbenejšou hudobnou skupinou života je Pink Floyd a tvorba jej sólistov. Milujem Psíkov, Psov, Francúzsko, Poľsko a Sever. Autor mojej profilovej fotografie: © Andrej Bán. Môj e-mail: droppa.martin (at) gmail.com