Denník N

Načo chodia deti ZŠ do tej školy…prečo treba doučovať, keď to toľko stojí …a je to zdarma…

Bavili sme sa s manželkou i o tak trochu o zmysluplnom poriadku. Teda téma bola školstvo, testovanie piatakov. Zistili sme, že plno rodičov, či už s motiváciou, že deti sa dostanú cez príjmacie pohovory na gymnázia, alebo z iného motívu, dávajú už cez prázdniny deťom doučovanie z matematiky či z iného.

 

 

Otázka je:

„Načo chodia potom deti toľko hodín dennodenne do školy?

Keď na to, aby niekto zistil, či je talentovaný na vyššie či abstraktné vzdelávanie, nie je latka dostatočne vysoko?“

Otázka je:

„Školstvo je vďaka vykurovaniu budov, „správy areálov, platy zamestnancom jedna z najvyšších finančných záberov samospráv a výsledok je nejak rozpačitý.

Teda v súvislosti s tou koronakrízou, kde je určitá hrozba, že jeden príde, nakazí desiatich a teda i ďaší dvadsiati, či celá škola, ostane v karanténe, že či je stále v pohode, že sa niečo takéto a takýmto spôsobom financuje? Inteligentná spoločnosť by mala vedieť reagovať na zmenené podmienk,y snaha o prežitie a pod..

Podobne téma materské školy. Je málo miest…a čo keď miesta bude dosť, lebo polka kapacít bude polroka doma?

Čo budú robiť rodičia? Budú zarábať peniaze? Budú doma s deťmi? Kde je funkčná rodina?….

Teda, nadväzujem na to, čo som sa dozvedel v rámci kritiky nástupu určitého nihilizmu koncom 19. storočia v dielach filozofov ako F. Nietzsche či iní. Tí, ktorí zároveň poukazovali n a to, že čas sú peniaze (duch protestantizmu) – na úkor užívania si života, rodiny, poznávania, šťastia, že sa chodí do práce stále viac a stále viac sa otvárajú nožnice inflácie, potrieb, uspokojovania osobných „pseudoočakávaní“ od života.

Teda vraveli, že buď sa žije ako teraz – väčšinovo – normálne . bez rozmýšľania, bez zodpovednosti, neautenticky, lebo „musíme“ (my za nič nemôžeme, my len plníme príkazy, my sme v práci, my neznečisťujeme, my nevyrábame hlúposti …len aby sme mali za to nejaký plat…).

Alebo sa snažíme žiť spokojne, „bojujeme“ sami so sebou v snahe niečo tvoriť, prekonávať prekážky, nevyhovárať sa na iných, neobviňovať iných za naše frustrácie…Teda idea bola tá – to je možno to riešenie – chvíľu som v práci, chvíľu zas jazdím na koni (ak ma to baví), chvíľu s rodinou a chvíľu v rámci komunity (obec, mesto…). A teda v tomto stave by nebol problém, čo s deťmi.

Učili by sa i od rodiča. Učili by sa i v rámci komunity. Mali by nejakého vychovávateľa a mali by nejakého doučovateľa. Platil by to štát.

Peniaze na školstvo by sa ušetrili. Učitelia…ach…

A bol by nejaký model, kde by sa sledovala výkonnosť žiakov, štandard toho, čo má vedieť, pokojne i cez internet a raz za čas sa stretnú v rámci triedy, keď to pôjde, ked je pekne, na slniečku, pri vode, pri rieke, v škole v prírode, v altánku a nejaké sociálne väzby by boli i tak.

Ja teda viem, že to znie všelijako, len to je na zamyslenie. Domyslenie…

Ako znížime sociálne rozdiely, ako na tú socialnu stratifikáciu a na šancu ísť z triedy sociálnej, kde sú rodičia, do triedy prípadne i vyššej, keď rodičia, ktorí na to majú, si za vzdelanie deti doplatia a iné majú …školu zdarma…

Načo robiť niečo, čo je formálne, čo jedných frustruje a druhým dáva palicu na riešenie vlastných komplexov z vlastného nenaplneného nedoceneného života?

Prečo nemať populáciu zdravých ,šikovných, motivovaných a šťastných, ktorí sa nevzdávajú, kotrí si veria? Ktorí chcú napr. robiť vedu?

Prečo sa štát nevenuje tomuto? Ako udržať najschopnejších? Prečo sa nevytvára už pár desaťročí nejaký „penzijný fond“ investovaný do nákupu akcií v podnikoch, ktoré by spoluakcionárovi, teda štátu, prinášali dividenty, výnosy? Mohlo sa to spraviť pred tridsiatimi rokmi a výnos by mal dnes nap.8 krát vyššie zhodnotenie toho, čo sa tam naakumulovalo, oproti tomu, keď sa to robí priebežne a keď sa to hneď minie – na dôchodky?

Mám spomalený internet, wi fi, ale to je i k diskusii ministra práce o podpore mladých, že prispievajú rodičom.

Ak by rodičia boli solidárni a tiež boli ochotní dať z kapitálu, niečo v rámci spoločnej širšej rodiny by sa vytvorilo, ušetrilo na energiách, ušetrilo na liekoch pri doplatkoch v lekárňach, ak by to mal štát pod kontrolov..ak by tam mal tie akcie, výnosy, nejaké patenty, výrobk excelentné, potrebné …a pod.

Končím…:-)) Teda išlo mi o to, ušetriť na medzičlánkoch v rámci vzdelávania, rovno dať tomu doučovateľovi a garantovi vzdelávania…šetriť zdroje, investovať kapitál včas…

Teraz najčítanejšie