Denník N

Matovičov stratený deň.

V deň, kedy Igor Matovič nikoho nenasral, akoby ani nežil. Boris Kollár vysvietil bratislavský hrad bieloruskou vlajkou a možno prestal piť čaj … lebo Navaľnyj. Potom som objavil zoznam najväčších platcov daní za rok 2019. Automobilky, banky + poisťovňa, telekomunikační operátori, tranzit a prenos energií na prvom mieste. Značky (firmy), ktoré by tam “tutovo“ mali byť … možno sú na nižších priečkach a možno neplatia vôbec. Žijeme zvláštnu dobu.

Boj o technologickú nadvládu (pod Trumpovou kuratelou) urobil z Apple “dvojbiliónovú“ firmu, ktorej trhová hodnota je nižšia len ako HDP ôsmich najväčších ekonomík sveta. Apple disponuje funkčným obchodným modelom, väčšina štátov nie. Apple žije z peňazí skutočných klientov, väčšina štátov z bankových úverov. Kvôli (vysokému) zisku neskrachovala ešte žiadna firma, ale zanedbávanie zisku ohrozuje budúcnosť firmy a nakoniec aj celej spoločnosti. Je na tom niečo zvláštne, ak prísľub budúcich ziskov určuje hodnotu firmy (porovnateľnú so štátmi).

Trhová hodnota Apple je vyššia ako súčet všetkých firiem nemeckého indexu DAX. Nemecké firmy síce neprodukujú dostatočný zisk, ale zato platia dane. Nemecký štát disponuje síce najväčším obchodným prebytkom a firmy vyrábajú najlepšie výrobky na svete, ale komerčne (ziskovo) zaostávajú. Pritom sú to zisky a burzová hodnota, ktoré určujú pravidlá pri fúziách a predajoch firiem.

Aj preto ma zaujalo ocenenie hodnoty lesov planéty na 150 biliónov USD (150 a 12 núl), lebo to relativizuje hodnotu Apple-u, Tesly ako zlomkovú voči cene sibírskych lesov, vody Bajkalu a iných “bezcenností“, ktoré nás obklopujú. Nemci majú síce najväčší obchodný prebytok na svete ako štát, ale ich HDP je len 2x väčší ako trhová hodnota Apple. Tesla je dnes hodnotnejšia ako 4 najväčšie nemecké automobilky spolu, hoci vyrába len zlomok ich produkcie. Zvláštna metodika.

Masívnym odlesňovaním bude cena lesov skôr klesať, až narazí na kritickú hranicu. (Alebo začneme oceňovať hodnotu lesa na burze?) To samozrejmé (netrhové), čo nás obklopuje, sa stáva klimatickým problémom, ktorý má svoju komerčnú hodnotu. Nákladovú. Jedným z (vedľajších) dôsledkov aktuálnej pandémie je aj individualizácia dopravy a bývania. Kúsok súkromia ako únik pred verejným, masovým a … spoločným. Stačí, že sme on-line, priamy kontakt začína byť rizikom.

Ak sa Matovič vytešuje, koľkých ľudí za deň vytočil, možno ich bude čoskoro viac, ako by si želal. Zatiaľ sú to práve (Ficove) predpenzijné ročníky, ktoré disciplinovane znášajú zarúškované príkoria pandémie. Mladí, ktorí vyhrali Matovičovi voľby, ale myslia inak. Skôr či neskôr narazí autoritatívne vystupovanie Matovičovho štátu na ich tiché odcudzenie až otvorené odmietanie všetkého obmedzujúceho, na čo si už štát pomaly privykol. A začína považovať za novú normu. Ak má Matovič v talóne nejaký funkčný model fungovania štátu, mohol by ho konečne odrúškovať. A uspokojiť tých v produktívnom veku. Jeseň je tu čo nevidieť. Padá lístie, … a čo vláda?

P.S. Čínske príslovie hovorí, že ruka, ktorú nemôžeš odťať je určená na podávanie. O dezinfekcii ani zmienka …

Teraz najčítanejšie