Návrat ku komunitám, k spoločenstvám či k zmysluplným a udržateľným celkom vďaka pandémií
Áno, celý tento „triptych“ na tému riešenia nových stavov vďaka nejakým modelom, ktoré možno prípadne i otestovať (nič viac a nič menej – len myšlienková hra, inšprirácia či mozgová búrka, ako sa vraví…) e ukončená vlastne dodatkom, ktorý je nižšie.
Už v názve sa dá čo to vytušiť.
Teda zoberme si, ak osa vytvárala naša spoločnosť. Ak si odmyslíme tie prvotnopospolné systémy, či „lovci a zberači“,, rovno sa ôžeme pozrieť na také typické stredoveké mesto.
To mesto malo hradby ,amlo mešťanov, ľudia, ktorí tu žili tu mali svoje miesto. CHránili sa vďaka vzťahom a vďaka privilégiám, akým bolo napríklad právo usporiadať trhy, mohli sa tu vyskytnúť i ľudia, ktorí prinášali nový vietor, nové výrobky, služby..či tuláci, i zlodeji…
Teda volajme to tak, že neboli ešte potrebné až tk veľké a abstraktné celky ako štát. Neboli ľudia v skupinách akým je napr. národ. Neboli ani v homogenizovaných triedach.
Až neskôr, zmizly hradby, funkcie ochrany preberal zákon, garantovaný štátnou mocou. Ľudia získali identitu, že sú z takej a onakej krajiny.
Časom prišla myšlienka rovnosti a ponuka tovaru a služieb u ľudí, ktorí platili nejakou menou a mohli si dovoliť utrácať zarobené financie zrýchlila i rozvoj.
Bol tu zdravotníctvo zdarma pre všetkých. Boli tu školy zdrama pre všetkých.
Lekári, sestričky, učitelia, tí mali svoj spoločenský status.
A teda, tie homogenizované triedy, ktorú umožňovali rast i rozdeľovanie v nejakej plošnej miere akoby narazil na svoje hranice.
Nie je to len vec hygieny, že si treba chrániť vnútorné prostredie organizmu pred vonkajším svetom, baktéria…Je tu i hygiena v oblasti hraníc, kde sa stretáva civilizácia s divočinou, ktorá je neznáma, nebezpečná, pred ktorou sa podvedome či vedome chránia i domorodci, ktorí ju majú za dedinou.
Je tu i hrozba pandémia a to akoby nás navrátilo k prirozdeným a funkčným celkom.
Teda, skupina, komunita napr. 12 – tich detí, pomoc rodičov, vychovávateľov, garantov vzdelávania, doučovateľov, skupina, ktorá si žije vlastným tempom, vyhýba sa počas hrozby iným skupinám, môže prirodzene odolať, môže byť udržateľná…
K tomu som chcel prísť…ako záver, hodný premyslenia…
Svet sa mebí. PC sú výkonnejšie, internet, úlohy, zadania, kontrola, všetko on line..načo budovy z konca socíku so zlými strechami, vykurovaním a pod…
Moriam áme plné plastov, organizmy plné plastov, pestícidy, herbicídy, histamíny. Odpad je dnes surovina, kto naučí deti žiť v reálnom svete?
Pamätám sa ako cez koronakrízu ľudia križovali lesy, len aby sa nestretli s inou rodinou…tak reagovali nejak prirodzene, keď bolo treba…