Denník N

Radostný Vietor vo vŕbach a smutný život jeho autora

Sú niektoré knihy, ktoré vás sprevádzajú od detstva a na ktoré nedáte dopustiť. Pre niekoho je to Harry Potter, pre ďalšieho je to Poklad v Striebornom Jazere, alebo Anna zo Zeleného domu.

Viete, že nie sú dokonalé a majú ďaleko ku knihám, za ktoré sa dostáva Nobelova cena za literatúru, ale boli to knihy, ktoré vás priviedli na myšlienku, že prečítať viac, ako povinné čítanie predsa len stojí za to.

Vietor vo vŕbach má všetky kvality takejto knihy a uviedol do sveta čítania mnoho detí. Dej je pomerne jednoduchý. Dobrosrdečného Krtka prestane baviť jarné upratovanie a vyberie sa do sveta. Popri tomu sa mu podarí sformulovať nejednu múdrosť

„Napokon, najlepšia časť voľného dňa možno nie je ani tak v samotnom odpočinku, ako v tom, že v pokoji pozorujete ostatných, ktorí sú zaneprázdnení prácou.“

Stretne tam potkana, s ktorým sa spriatelí a objaví radosť, ktorú prináša život pri rieke.

„Ver mi, kamarát, nie je nič – skutočne nič – čo by sa dalo čo i len spolovice porovnať s príjemným člnkovaním.“

 

Obaja sa rozhodnú navštíviť Žabiaka, bohatého, milého a priateľského majiteľa kaštieľa, ktorý má jednu drobnú chybičku – ľahko sa nadchne pre akékoľvek hobby a potom ide do krajnosti… a vďaka tejto vlastnosti sa čitateľ už nikdy nebude nudiť.

Žabiak je pre väčšinu detí hrdinom celého príbehu a asi aj preto sa českí prekladatelia rozhodli dať knihe názov „Žabákova dobrodružství“. Žabiaka je totiž plná kniha a v momente, keď podľahne vášni pre automobily, nezostane kameň na kameni. A to doslova. Šialená jazda a rozbité auto sa strieda jedno za druhým…

„Koľko ich mal?“ spýtal sa zachmúrene Jazvec.
„Havárií, alebo áut?“ spýtal sa Potkaník. „Akokoľvek, nakoniec so Žabiakom je to stále rovnaké. Toto je jeho siedme. A čo sa týka ostatných, poznáte tú jeho garáž? Tá je doslova plná až po strop súčiastkami a plechmi z rozbitých áut, ktoré nie sú väčšie ako tvoj klobúk! Zataľ je ich šesť, aspoň čo sa počtu týka.“

Neskôr ho jeho vášeň privedie až ku krádeži a dostane do väzenia, a tu sa skutočné dobrodružstvá iba začínajú a dochádza k zmene, ktorú by čakal málokto…

Kniha ale nie je iba o Žabiakových avantúrach. Keď som mal nedávno možnosť vrátiť sa ku knihe, prekvapila ma jej hĺbka – postavy, na ktoré som sa nepamätal mi dávali zmysel a ich motívy boli spracované lepšie, ako som si pamätal. Zrazu som si uvedomil, že časti, ktoré som predtým „preskakoval“ sú možno lepšie, ako dejom nabité kapitoly, v ktorým je Žabiak stredobodom pozornosti.  Bol som nadšený, že o knihe nedávno písal aj Jakub Lenart.

A.A.Milne o knihe povedal:

„Môžete diskutovať o kvalite kníh …ale nik nediskutuje o kvalite Vetra vo vŕbach. Mladík ju daruje dievčine, ktorú miluje. Ak sa jej nepáči, vráti jej všetky dopisy, ktoré mu poslala a zruší zásnuby. Starec ju dá synovcovi a podľa toho, aký má vzťah ku knihe, ho zahrnie do poslednej vôle.“

Ak je kniha krásnym a veselým rozprávaním, život autora aj adresáta je oveľa smutnejším.

Kenneth Grahame

Kenneth Grahame bol už pred jej napísaním pomerne známym autorom a pôvodne písal knihu pre svojho jediného syna Alastaira. Ten sa narodil na jedno oko slepý, mal ťažké zdravotné a psychické problémy, ale aj jeho otec a čiastočne aj jeho matka boli presvedčení o jeho genialite, napriek tomu, že ich najbližší priatelia aj učitelia presviedčali o opaku. Kniha vznikla ako zhrnutie rozprávok, ktoré otec rozprával synovi a nakoniec to boli jeho blízki, ktorí Kennetha presvedčili, aby príbehy publikoval.

Reakcie kritiky však boli katastrofálne, ale predávala sa dobre a úspech knihe priniesol list amerického prezidenta T.Roosevelta, ktorý sa vyjadril o tom, že knihu „číta, potom ju prečítal znovu a prijal postavy ako dobrých priateľov“. Predaj stúpal a autor sa stal ešte slávnejším. Jediné, čo sa zhoršovalo, bol jeho vzťah so synom. Ten s ním určité obdobie komunikoval iba formou listov a neskôr sa odcudzil úplne a jeho správanie v škole bolo problémové. Rodine sa vďaka dobrým kontaktom podarilo zabezpečiť mu miesto v Oxforde. Tam však došlo ku skutočnej tragédii, keď sa Alastair jeden večer vytratil z internátu a ráno ho našli mŕtveho na koľajniciach neďaleko Oxfordu. Napriek tomu, že jeho spolužiaci nepochybovali o tom, že išlo o samovraždu, úrady uviedli ako príčinu smrti nešťastnú náhodu….

Vietor vo vŕbach vyšiel niekoľkokrát. V Čechách je legendou prvé vydanie z roku 1933, ktoré ilustroval Josef Čapek a básne prebásnil Jaroslav Seifert a ktoré pravidelne vychádza v re-edíciách. So slovenskými vydaniami je to trochu horšie. Prvý preklad vyšiel v roku 1972 a nedávno sa objavilo nové vydanie, ktoré vydal IKAR.

Okrem Vetra vo vŕbach upadla väčšina Grahamových kníh do zabudnutia. Jednou z výnimiek je snáď Nerozhodný drak – milá rozprávka o chlapcovi a drakovi, ktorú so značnou „slobodou“ adaptovali štúdiá Walta Disneyho.

Igor Čonka

OZ Zabudnuté knihy

www.zabudnuteknihy.eu

Zdroj obrázkov: Wikipedia – voľné dielo

Teraz najčítanejšie