Denník N

Génius kanadského humoru

Stephen Leacock bol politológom, ekonómom a konzervatívnym politikom. Humoristické poviedky začal uverejňovať ako zdroj vedľajšieho príjmu a je iróniou, že v určitom období tým zarobil viac, ako svojimi akademickými funkciami.

V 20tych rokoch minulého storočia bol jedným z najznámejších humoristov a mnohí čitatelia jeho poviedok neverili, že ide o vysokoškolského profesora a politika. Okrem toho publikoval historické monografie o Markovi Twainovi a Charlesovi Dickensovi. Jeho srdcovou záležitosťou však bol humor.

„Mnoho z mojich priateľov má dojem, že píšem tieto vtipné zbytočnosti vo chvíľach kľudu, keď moja myseľ nie je schopná námahy a nedokážem sa sústrediť na Ekomóniu. Z mojej vlastnej skúsenosti viem, že je to naopak. Písanie vážnych a vzdelávacích vecí, ktoré sa opierajú o fakty a čísla je dosť jednoduché. Nerobí mi problém napísať vedecké pojednanie o ľudových tradíciách strednej Číny, alebo štatistický výskum o poklese populácie na ostrove Princa Edwarda. Ale napísať niečo z vlastnej hlavy, čo stojí za prečítanie, len preto, že je to dobré je náročné a dá sa to iba v šťastných chvíľach, ktoré sú veľmi zriedkavé. Osobne by som radšej napísal Alicu v krajine zázrakov, než celú Encyklopédiu Britannicu.“

Jeho prvá kniha má názov Literárne poklesky a je zbierkou humoristických poviedok, ktoré vychádzali v rôznych časopisoch. Väčšina z nich je založená na dovedení bežných vecí, alebo literárnych žánrov do extrému, až absurdity a tým ešte viac zdôrazní humor celej situácie. Naopak, skvele sa čítajú, alebo počúvajú v rozhlase. Neváha si uťahovať z romantických príbehov, sci-fi a neváha zosmiešniť aj detektívku.

Neskrátiteľná detektívka
Pritiahnuté za vlasy, alebo minimalizovaná záhada

Záhada dosiahla svoj vrchol. Za prvé, muž bol nepochybne zavraždený. Po druhé, bolo absolútne vylúčené, že by ho mohol zavraždiť ktokoľvek, kto by prichádzal do úvahy. Nadišiel čas zavolať Veľkého Detektíva. Pátravo sa pozrel na mŕtvolu. O chvíľu vytiahol mikroskop.
„Ha! Ha!“ Povedal, keď vybral vlas z klopy kabáta mŕtveho muža.
„Záhada je vyriešená.“
Zdvihol vlas.
„Počujte,“ povedal, „stačí už iba nájsť muža, ktorý stratil tento vlas a zločinec je v našich rukách.“
Neúprosný reťazec logiky bol kompletný.
Detektív sa pustil do hľadania.
Štyri dni a noci sa nepozorovane pohyboval ulicami New Yorku, z blízka pozoroval každú tvár, ktorú stretával.
Na piaty deň objavil muža, ktorý sa maskoval ako turista. Hlavu mal prikrytú baranicou, ktorá mu prikrývala uši.
Muž sa chystal vstúpiť na palubu Gloritanie. Detektív ho nasledoval na palubu. „Zatknite ho!“
Povedal, a potom sa vzpriamil v celej svojej výške a mával vlasom vo vzduchu.
„Ten vlas je jeho,“ povedal slávny detektív. „A dokazuje jeho vinu.“
„Dajte mu dolu čiapku,“ povedal kapitán lode prísne.
Presne to aj urobili.
Muž bol úplne plešatý.
„Ha!“ Povedal slávny detektív bez váhania. „Nespáchal iba jednu vraždu, ale milión.“

Humor v Leacockových knihách je mnohokrát založený na slovných hrách a na irónii, a preto je takmer neadaptovateľným do filmu, alebo televízie.

Jeho práce v oblasti ekonómie a politických vied upadli do zabudnutia, ale ruku na srdce – asi horšie by bolo, keby sa zabudlo na jeho talent humoristu.

Igor Čonka

www.zabudnuteknihy.eu

Teraz najčítanejšie