(Prečo) sme vo vesmíre sami?

Doposiaľ poznáme vyše 2000 exoplanét, čo rozhodne nie je málo. Najmä preto, že zbadať vzdialené planéty je oveľa ťažšie, ako pozorovať hviezdy – ich svietivosť je často miliónkrát slabšia. Najlepší spôsob ako exoplanétu vidieť, funguje navyše len výnimočne. Trajektória planéty musí byť taká, aby sa ocitla presne medzi nami a svojím slnkom – tým ho na okamih mierne zatieni, čo dokážeme zaznamenať. Svetlo, ktoré sa pri tom ošuchne o jej atmosféru, môžeme analyzovať a zistiť tak jej zloženie.

Objavom každej ďalšej planéty sa čoraz nutkavejšie vynára otázka, kde sú jej obyvatelia. Tušíme, ako sa za určitých podmienok môže vyvinúť primitívny život. Zároveň celkom presne vieme, ako sa z neho evolúciou stane život komplexný, ktorý môže byť základom pre inteligenciu. Inteligentné bytosti sa neskôr rozšíria po planéte, naučia sa čerpať jej zdroje a postupne vytvárajú technológie. Kým evolúcia prebieha (relatívne) pomaly, technologický pokrok je prudký a eventuálne vedie až k vesmírnej kolonizácii. V pozorovateľnom vesmíre vidíme asi 170 miliárd galaxií, každú so stámiliónmi až miliardami hviezd, z ktorých mnohé majú ešte svoje planéty. Ako je teda možné, že sme ešte nenarazili na známky mimozemskej inteligencie?

Rovnakú otázku (známu ako Fermiho paradox) skúmal vo svojej eseji „Veľký filter – sme už takmer za ním?“ ekonóm Robin Hanson. Tvrdí, že vývoj od vzniku života až po civilizáciu schopnú kolonizovať vesmír prebieha prevažne plynulo, malými krokmi. Prechod medzi jednou či viacerými fázami však podľa neho predstavuje zásadný skok, ktorý môže byť problematický. Hanson identifikoval týchto 9 fáz:

1. Vhodná slnečná sústava (umožňujúca organickú chémiu),
2. (Seba)reproduktívne molekuly (napríklad RNA),
3. Jednoduché (prokaryotické) jednobunkovce,
4. Komplexné (eukaryotické) jednobunkovce,
5. Pohlavné rozmnožovanie,
6. Viacbunkovce,
7. Inteligentné bytosti ovládajúce nástroje,
8. To kde sme my teraz,
9. Kolonizácia vesmíru,

Vesmír má vyše 13 miliárd rokov, času na všetkých 9 fáz by tak malo byť viac než dosť. Keďže ale známky mimozemského života nevidíme, zdá sa, že jeden z krokov (môže byť aj mimo zoznamu) je, pravdepodobne, oveľa komplikovanejší, než si myslíme. A je takmer nemožné ho prekonať!

Otázka za milión je, či sa takýto „veľký filter“ nachádza pred nami, alebo za nami? Je ním napríklad vznik komplexných jednobunkovcov či inteligentného života alebo nás zásadný krok ešte len čaká?

Čo by to mohlo byť, môžeme len hádať. Možno nám fyzika iba nedovoľuje efektívne cestovať vesmírom. Nepríjemnejšie vyznieva možnosť, že istý technologický pokrok vedie k náhlemu vyhladeniu celej civilizácie (od čoho sme počas Studenej vojny neboli až tak ďaleko). Alebo…

Je teda objavovanie exoplanét dobrá, alebo zlá správa? Z pohľadu „veľkého filtra“ ide o nepríjemné zistenie. Každé nové pozorovanie znižuje šancu, že zásadný krok máme už za sebou a zvyšuje očakávanie, že nás to ešte len čaká. Ukazuje, že vhodná slnečná sústava (bod 1) nie je až taký problém. A ak by sonda Curiosity objavila na Marse malé zelené opice, spomedzi kandidátov na “veľký filter“ by sme museli vylúčiť hneď prvých 6 bodov. Ostali by už len tri, z toho jeden pred nami.

Samozrejme, existujú aj menej pesimistické možnosti. Vesmírne civilizácie možno len nevidíme. Stret s inou civilizáciou môže ľahko viesť k vyhladeniu jednej z nich a tak je lepšie nevystrkovať rožky – predstavte si vojnu ľudí z 21. storočia proti ľudom z 5. storočia a rozdiel pokojne stokrát vynásobte. Alebo možno iba komunikujú úplne inými kanálmi. (Čo si asi mravce myslia o našich emailoch?)

Inou možnosťou je, že vesmír možno nie je až taký starý – ťažké prvky potrebné pre život nevznikali v hviezdach od počiatku. Toto vysvetlenie má fascinujúci dôsledok – možno patríme medzi prvé civilizácie vo vesmíre.

Celé sa to dá zhrnúť do jedinej vety, ktorú ponechávam v originálnom znení: „We’re rare, we’re first, or we’re fucked“.

Poznámky pod čiarou:

1. Argumentov, prečo sme mimozemské civilizácie ešte nestretli, je neúrekom. Na tie týkajúce sa nedostatku časov na vykonanie niečoho (napríklad vyslania signálu) je ako protiargument to, že milión rokov je nesmierne dlhá doba – ale v porovnaní s dĺžkou veku vesmíru je zanedbateľná. Argumenty, ktoré predpokladajú istú mieru „zodpovednosti“ mimozemšťanov („naschvál nás nekontaktujú, lebo…“) je zase protiargumentom skúsenosť, že každé pravidlo, akokoľvek rozumné, zvykne niekto porušiť – minimálne zo zvedavosti.

2. Pekná klasifikácia civilizácií pochádza od Nikolaia Kardasheva.

3. Možno ste v „dobe photoshopov“ videli na internete mnohé „dôkazy“ o mimozemšťanoch na našej planéte. Ak máte niekto skutočný dôkaz, určite sa ozvite Stephanovi Hawkingovi a Yurimu Millerovi. Možno sa vám ujde niečo zo 100 miliónov dolárov, ktoré chcú dať na hľadanie mimozemského života.