Denník N

Leto v znamení druhej vlny plagiátov a korony

Hej,ty!
Hej,ty!

Témy leta 29. 6. 2020 – 30. 8. 2020 | Skupina plagiátorov v politike sa v lete rozšírila o ministra školstva a predsedu vlády • Odvolávanie ustáli plagiátori aj kontroverzný dekan FIIT STU • Nový školský rok prichádza s druhou vlnou koronavírusu

Výroky leta

„Keď je niekto pristihnutý, že svoju diplomovú prácu z väčšej časti opísal a zdroje neuviedol, je to na hanbu a niekedy musí zo svojej pozície aj odstúpiť. Posledná séria týchto afér na Slovensku sa už zdá byť za hranicou absurdity a tam je možné všetko – dokonca aj plagiátorstvo priznať, ospravedlniť sa… ale titul si ponechať a vo funkcii zostať.“

Bohuslava Šenkýřová
rektorka Vysoké školy finanční správní
komentári pre Lidové Noviny Praha | 29. 7. 2020

 

Spoločnosť celkom právom očakáva zlepšovanie kvality a efektívnosti verejnej správy a verejných služieb. A všetko musí byť zavŕšené reformou školstva a celého vzdelávacieho systému. Nateraz sú diskusie uzavreté, sľubovaná verejná debata sa nekoná. Pritom reformný plán musí Slovensko predložiť Európskej komisii do polovice októbra. To by malo byť motívom pre verejnú diskusiu.

Eduard Žitňanský
publicista
komentári denníka SME | 28. 8. 2020

Výber z udalostí

Po letnej pauze opäť začíname s pravidelným súhrnom správ z oblasti vzdelávania. V úvode školského roka si môžete najprv prečítať, čo prinieslo leto 2020.

 

Sága o plagiátoroch v politike

• Keď koncom uplynulého školského roka k plagiátorom v politike pribudli poslankyňa Národnej rady SR Petra Krištúfková a predseda parlamentu Boris Kollár (obaja Sme rodina), zverejňovanie zistení o nečestnom písaní záverečných prác politikmi zďaleka nekončilo. Študentské organizácie nahnevali tiež Kollárove slová o tom, že svoje štúdium si zľahčuje každý. Študenti a absolventi vysokých škôl iniciovali petíciu za jeho odstúpenie z postu predsedu parlamentu.

Členovia poslaneckého klubu OĽaNO Kollárovu kauzu označili za zásadné zlyhanie školiteľa, študenta, oponenta aj systému hodnotenia záverečných prác. Klub SaS zašiel ďalej, keď Borisa Kollára vyzval na odstúpenie z funkcie. V reakcii na túto výzvu Kollár skonštatoval, že hnutie Sme rodina by v takom prípade zrejme odišlo z vládnej koalície. Návrh na odvolanie napokon Kollár podal sám, no keďže dostatočný počet hlasov nezískal, parlament vedie naďalej plagiátor. Opäť.

• V čase, keď vrcholila diskusia o diplomovke predsedu parlamentu, minister školstva Branislav Gröhling (SaS) informoval, že nechal preveriť vlastnú záverečnú prácu s výsledkom zhody 31 percent, čo je podľa jeho slov pri diplomovej práci z oblasti práva v poriadku. Denník N zverejnil zistenia týkajúce sa Gröhlingovej diplomovky, ktorú označil za kompilát s prvkami plagiátu, do ktorého minister školstva odkopíroval skoro celú svoju bakalárku.

„Na Paneurópskej vysokej škole, odkiaľ má Gröhling magisterský titul z práva, sa začali diať čudné veci s jeho diplomovou prácou po tom, čo vyšlo najavo, že Kollár je plagiátorom. Kým dovtedy boli ministrove záverečné práce – bakalárka aj diplomovka – dostupné na internete, teraz ich už na webovej stránke knižnice školy nenájdete. Minister potvrdil, že o ich stiahnutie požiadal on,“ informovala Mária Benedikovičová. Podrobnú analýzu ministrovej práce zverejnil Denník N tu.

„Prácu som napísal a obhájil pred 11 rokmi. Je v súlade s vtedajšími pravidlami, ktoré platili na škole. Nedá sa ju posudzovať podľa dnešných pravidiel,“ reagoval minister, ktorý svoju predchodkyňu Martinu Lubyovú (SNS) žiadal, aby prešetrila, ako titul získal expredseda NR SR Andrej Danko (SNS).

• Spôsob získania magisterského titulu minister školstva vysvetľoval verejnosti (napr. tutu) a označil za zvláštne, že sa práve v tomto období začala bulvarizovať otázka jeho záverečnej práce.

Obhajoval sa aj pred koaličnými partnermi zo strany Za ľudí, pred ktorými vraj chybné zdrojovanie v práci priznal. Nebolo také, aké malo byť, ale toto podľa nás nie je dôvod na odstúpenie,“ uviedla predsedníčka klubu Za ľudí Jana Žitňanská.

Na stranu ministra sa postavila aj Paneurópska vysoká škola, na ktorej Gröhling prácu obhajoval. Uviedla, že sa nedopustil porušenia predpisov ani morálneho pochybenia. Škola ani minister tak dôvod na jeho odstúpenie z funkcie nenašli.

Pochybnosti z ministrovej sebaobrany v súvislosti s diplomovkou vyjadrili médiá narážajúc na nedôveryhodnosť vysvetlenia, prečo jeho práca zmizla z internetu. Rázne odsúdenie plagiátorstva od ministra požadovali rektori viacerých škôl. „Bude to veľmi zvláštna situácia, keď bude obhajovať zákon, ktorý jasne pomenuje, že to, čo on spravil vo svojich záverečných prácach, je plagiátom,“ dodala odborníčka na vysokoškolské vzdelávanie Renáta Hall.

• Predseda vlády Igor Matovič (OĽaNO) sa najskôr k medializovaným zisteniam o Gröhlingovej diplomovke vyjadroval zdržanlivo. Neskôr dodal, že ak minister pri písaní svojej práce postupoval v súlade s predpismi vysokej školy, nie je mu čo vyčítať. Zakrátko nato sa v reakcii na ďalšie zistenia Denníka N Matovič priznal, že sám vo svojej diplomovke vykradol dve knihy.

Úprimne, netuším, či som pred 22 rokmi vo svojej diplomovke niečo necitoval a koľko toho bolo. Ak to tak je, ukradol som niečo, čo mi nepatrilo, som de facto v tejto veci zlodej, čo je smutné a určite nie na chválu,“ uviedol premiér v odpovedi na otázku Denníka N. Denník tiež koncom júla zistil, že oponentom Matovičovej práce bol jeho kamarát a spolužiak z fakulty manažmentu, ktorý s ním bol na dovolenke, počas ktorej bola práca opísaná.

To, že premiérova diplomovka nesplnila kritériá pre získanie titulu v minulosti a nespĺňa ich ani dnes, skonštatovalo vedenie Univerzity Komenského. Matovič sa kritike bránil tvrdením, že doteraz nevedel, že vykradol cudzie texty a útočil na novinárov. Jeho diplomovku, spôsob argumentácie a plagiovanie ako také ostro skritizovali odborníci a odborníčky na vzdelávanie a akademická obec (napr. tu, tutu), študenti (tu), publicisti (tutu) aj učitelia (tu).

„Som sklamaná a smutná, že očakávania verejnosti, vrátane mojich vlastných, na vysoké štandardy uplatňovania politickej moci a vyvodzovanie politickej zodpovednosti, s ktorými bol spájaný nástup vlády Igora Matoviča, zostávajú zatiaľ nenaplnené,“ reagovala na zistenia o plagiátoch slovenských politikov prezidentka Zuzana Čaputová.

• Začiatkom júla členovia vlády skloňovali viaceré riešenia, ktoré by mali neoprávnenému udeľovaniu titulov zabrániť a plagiáty odhaľovať účinnejšie aj spätne. Premiér Matovič zadal ministrovi školstva a ministerke spravodlivosti Márii Kolíkovej (Za ľudí) úlohu pripraviť legislatívu, ktorá by to umožnila.

To, že spätné preverovanie prác by bolo protiústavné, skonštatoval podpredseda NR SR Juraj Šeliga (Za ľudí). Kontrolu prác pred obdobím, odkedy sa využíva Centrálny register záverečných prác, si nevedia predstaviť ani viaceré vysoké školy. Minister školstva zas za nereálne označil spätné odoberanie titulov. „S tým, čo sme už zažili, sa budeme musieť vyrovnať inak,“ povedal Gröhling. S názorom sa stotožnil aj podpredseda školského výboru Ľubomír Petrák (Smer-SD). Ministerka Kolíková možnosť rázne neodmietla a avizovala vypracovanie dôslednej analýzy k tejto téme.

To, že zákaz retroaktivity má zabrániť práve neuváženým nápadom verejnej moci, v súvislosti so spätným odoberaním titulov skonštatovala expertka na ústavné právo Lucia Berdisová. Gröhling neskôr vyhlásil, že ministerstvo po vzore Česka pripravilo návrh, ktorým do budúcna bude možné odoberať tituly a ktorý rozšíri databázu textov v systéme overovania originality. Predloženie novely zákona, ktorá má umožniť odoberanie titulov v budúcnosti, v posledný augustový piatok avizovalo hnutie OĽaNO.

Plagiátorské kauzy mali aj ďalšiu politickú dohru. Členovia Smeru-SD Erik KaliňákIgor Melicher podali na Generálnu prokuratúru SR trestné oznámenia na Igora Matoviča, Borisa KolláraBranislava Gröhlinga za porušovanie autorského práva a spáchania podvodu.

 

Kontroverzný dekan FIIT STU: Rozvrat sa nestal

Vysokoškolské prostredie sa v lete nestalo stredobodom pozornosti len kvôli plagiátorom v politike. V uplynulých mesiacoch totiž vrcholila kauza rozvratu na Fakulte informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity (FIIT STU). Ešte v júni ohlásilo odchod z fakulty dvadsaťšesť pedagógov. Dôvodom je nespokojnosť s dekanom Ivanom Kotuliakom a spory, ktoré na fakulte trvajú od minulého roka.

Študentská časť akademického senátu prišla koncom júna s návrhom na vyslovenie nedôvery dekanovi Kotuliakovi. Hlasovalo zaň len pätnásť senátorov, proti boli desiati a ďalších desať sa zdržalo hlasovania. O dva týždne nato už senátori hlasovali o návrhu na odvolanie Kotuliaka z funkcie, ktorý podal rektor STU Miroslav Fikar. Aj odvolávanie dekan ustál a ostáva tak vo funkcii.

Dekan zároveň uznal, že okrem pedagógov môže jeho fakultu na protest opustiť aj minimálne stovka študentov. „Je mi ľúto každého jedného študenta, ktorý odíde, ale stále je to osem percent z celkového stavu,“ poznamenal Kotuliak v tejto súvislosti. Vo svojich blogoch kontroverzný dekan privítal rozhodnutie niektorých kolegov neopustiť fakultu a skonštatoval, že rozvrat sa nestal.

Kto sú tí, ktorí sa z fakulty pre dekana rozhodli odísť, priblížili Denník N a SME tutu.

• V druhej polovici augusta blog Za Našu FIIT informoval, že boli ukončené výberové konania na dvadsaťštyri uvoľnených pracovných pozícií. Z dvadsiatich štyroch úspešných uchádzačov sú štrnásti pedagógovia, ktorí na fakulte pôsobili pred nástupom Kotuliaka do funkcie. Záujem absolventov stredných škôl o štúdium na fakulte poklesol, je o štvrtinu menší ako vlani. Aj o tom, že je tragédiou, ak najlepší študenti z FIIT STU odídu do zahraničia, hovoril v SME doktorand fakulty Martin Tamajka.

Bývalá dekanka FIIT STU a Kotuliakom prvá vyhodená profesorka Mária Bieliková k situácii na fakulte skonštatovala, že jej otvorila oči. Zároveň sa stala šéfkou nového Kempelenovho inštitútu informačných technológií. Komentátor denníka SME Eduard Žitňanský vznik inštitútu označil za najlepšie rozuzlenie kauzy a malé víťazstvo rozumu nad pachtením po moci.

 

Nový školský rok sprevádza druhá vlna pandémie

• Čo najlepší spôsob obnovenia prezenčnej výučby po školských prázdninách hľadala v súvislosti s hrozbou šírenia druhej vlny koronavírusu vláda v spolupráci s novou pandemickou komisiou.

Minister školstva začiatkom augusta požadoval, aby rodič pred nástupom dieťaťa do školy podpisoval iba čestné vyhlásenie o jeho bezpríznakovosti. Takéto vyhlásenie zákonní zástupcovia podpisovali aj v júni, kedy sa znovu umožnilo vyučovať prezenčne. Minister zdravotníctva Marek Krajčí a pandemická komisia v tom čase žiadali aj karanténu pre tie deti, ktoré boli 14 dní pred nástupom do školy v zahraničí alebo sa zúčastnili tábora s medzinárodnou účasťou, s čím Grohling nesúhlasil. Návrh napokon vláda neodobrila.

Do debaty o opatreniach proti šíreniu COVID-19 vstúpil aj premiér s požiadavkou, aby sa deti v triedach chránili rúškami. Zároveň kritizoval prezidentku Zuzanu Čaputovú za vetovanie návrhu, ktorý mal podľa neho lepšie identifikovať rodičov nerešpektujúcich protivírusové opatrenia. Povinnosť mať rúška napokon pre školákov platí minimálne počas prvých dvoch týždňov školského roka. Ten by sa mal 2. septembra začať na každej škole. Prípadné zatváranie škôl prebehne len v epicentrách nákazy.

To, ktoré deti a v akých priestoroch majú nosiť rúška a aké ďalšie opatrenia musí škola od septembra zabezpečiť, zhrnuli Denník N, SME, aktuality.sk či postoj.sk (tu, tu, tutu). Manuál opatrení pre školy a školské zariadenia v aktualizovanej verzii zverejnilo na svojej webovej stránke aj ministerstvo.

• Vysokým školám ministerstvo pre druhú vlnu šírenia koronavírusu odporučilo presunúť začiatok semestra o týždeň neskôr. Napriek tomu sa viaceré univerzity rozhodli ponechať pôvodný termín a začať semester už 21. septembra.

„V prípade zhoršenia pandemickej situácie sme pripravení výučbu, ktorá má na STU začať 21. septembra, realizovať dištančnou metódou dovtedy, kým to bude potrebné,“ uviedla k téme prorektorka STU Monika Bakošová. Aj o tom, ako sa k prezenčnej výučbe v zimnom semestri postavili univerzity v zahraničí, v súvislosti s druhou vlnou koronavírusu píšu aktuality.sk.

Zahraniční vysokoškolskí študenti, ktorí na Slovensko prichádzajú z rizikových krajín, sa musia po vstupe do krajiny podrobiť izolácii. Rezort školstva univerzitám odporučil vyčleniť dočasné ubytovacie kapacity tak, aby sa táto izolácia skončila ešte pred ubytovaním ostatných študentov.

 

Všimli sme si

• Bezpečný návrat detí do škôl označil začiatkom augusta za najvyššiu prioritu šéf OSN António Guterres. „Teraz čelíme generačnej katastrofe, kvôli ktorej môžeme prísť o nevýslovný ľudský potenciál, podkopať desaťročia pokroku a zhoršiť zakorenené nerovnosti. Len čo bude miestne šírenie nákazy COVID-19 pod kontrolou, musí byť najvyššou prioritou dostať deti čo najskôr bezpečne späť do škôl a vzdelávacích inštitúcií,“ vyhlásil Guterres.

• V druhej polovici augusta vláda na svojom rokovaní s pripomienkami schválila Plán práce vlády Slovenskej republiky na II. Polrok 2020. Z celkového počtu 41 úloh, ministerstvo školstva predložilo tri – vypracovanie Cestovnej mapy výskumných infraštruktúr 2020 – 2022, Pozičného dokumentu k stratégii inkluzívneho vzdelávania a Návrh programov Agentúry na podporu výskumu a vývoja zameraných na posilnenie účasti SR v európskej spolupráci vo výskume a vývoji.

 

Editorka: Anna Dráľová | noveskolstvo.sk

Teraz najčítanejšie