Denník N

(Nie historik) Uhrík na výlete v Poľsku.

Prečo je ĽSNS v Poľsku vrchol cynizmu ?

Autor je členom strany Progresívne Slovensko a zastáva funkciu okresného predsedu za Michalovce. Venuje sa ako politickej činnosti, tak práci v geodézií a kartografií vo svojom okolí.

Leto politických strán

Každá politická strana sa rozhodla využiť leto po svojom. Niekto sa zameral na sebaprezentáciu na sociálnej sieti a niekto na založenie úplne novej strany.

To kam by sa mal upierať náš zrak je dátum 15.10.2020. Je to totiž termín na predstavenie plánu čerpania balíku viac ako 7 mich miliárd z EÚ. V tomto smere sme sa zatiaľ veľa nedozvedeli – až na sľuby veľkých vecí, ktoré Slovensko čakajú.

Ďalším charakteristickým prvkom tohto leta je Covid-19. Všade prítomné obmedzenia nikoho netešia, ale sú nespochybniteľné potrebné na to, aby sme zvládli aj druhú vlnu tohto ochorenia. V súvislosti s ochorením Covid -19 a potreby nosiť riadne zakryté horné dýchacie cesty sa na našej aj politickej aj dezinfoscéne objavila nová kategória buričov. Faktom sa stáva aj to, že tieto 2 scény v prípade Ľudovej strany Naše Slovensko splývajú už hodnú chvíľu do jednej.

Opatrenia nikoho netešia. Každý z nás by si vedel predstaviť aj inak strávený čas ako s rúškom na tvári. Bežným ľudom však neostáva nič iné len dôverovať odborníkom a počúvať čo radia a odporúčajú.

Človek je sám o sebe zaujímavý jedinec. Oveľa však zaujímavejší začína byť v prípade, že sa jedná o človeka so straníckou príslušnosťou v ĽSNS. Sledovať kroky tejto strany a ich predstaviteľov je pre logiku bežného občana ozaj ťažké. Za uplynulé 2 mesiace sme zistili, že 5G žiarenie je nebezpečné a ako predseda strany M. Kotleba rád hovorí, „projekt“ Covid nie.

Niekedy je skutočne zaujímavé sledovať ako celá politická činnosť strany pozostáva len z dementovania všetkého, čo sa povie.

ĽSNS na výlete za hranice

Samozrejme, že táto kategória ľudí si našla svojich fanúšikov po celom svete. A aj u našich severných susedov v Poľsku. Túto vzniknutú situáciu veľmi umne išli využiť aj naši ľudáci.

Zúčastnili sa na proteste vo Varšave (protest proti vládnym opatreniam v súvislosti s Covid-19) a „náhodou‘‘ v tom istom čase sa na mieste objavila aj Lívia z KulturBlogu. Ale to je už iná kategória. Ale už keď nič iné, minimálne to znamená, že svet je ozaj malé miesto.

Tento výlet pána poslanca európskeho parlamentu má však z historického hľadiska trošku cynickú príchuť. ĽSNS dlhé roky stále podporuje myšlienku, že Slovenský štát vytvorený v roku 1939 je tým skutočne prvým Slovenskom, ktoré vzniklo a máme si vážiť svoju históriu. Dokonca aj dobre známe pochody predchodcu ĽSNS a to Slovenskej pospolitosti absolvovali vo veľmi podobných uniformách ako mali príslušníci hlinkových gárd.

Samozrejme nechýba ani polemika o tom, že Tiso ako (podľa nich) prvý slovenský prezident vlastne nevykonal nič zlé. A kľudne si pripomínajú jeho osobu tým, že každoročne na jeho hrob odnesú veniec v mene všetkých hrdých Slovákov.

(Marián Kotleba nad hrobom Jozefa Tisa)

 

Menej známa “ Malá vojna“

Uplatnia tu veľmi jednoduchý vzorec. Jozef Tiso nemal (podľa nich) na výber a musel sa spojiť s Nacistickým Nemeckom a vytvoriť z našej krajiny takzvaný nacistický satelit, aby zachoval celistvosť nášho územia.

Pristúpením na dohodu s Nacistickým Nemeckom však smerom k vtedajšiemu Česko-Slovensku dosiahol presný opak, ale to je časť, na ktorú neradi kotlebovci upozorňujú.

Krušné časy medzi rokmi 1920 až 1939 vyústili do malej vojny, kedy si výrazné územia Slovenska začala nárokovať pod taktovkou vojenských intervencií Maďarská republika.

Tento konflikt sa „údajne“ snažil zažehnať prezident Tiso, a preto nemohol nič iné urobiť iba si podať ruku s Adolfom Hitlerom. A to stačí na to aby bol pre Kolebovcov hrdinom slovenského národa. Avšak roky 1939-1945 v ponímaní Slovenského štátu priniesli aj oveľa iné hrôzostrašné veci.

Výsledkom boli deportácie obyvateľov židovského pôvodu v počte viac 72 000 osôb. Častokrát sa tento fakt snažia kotlebovci zakryť tým, že to bola vec Nacistického Nemecka a vlastne Slovenský štát nemohol proti tomu nič urobiť. Tu však nastáva ďalší „zádrhel“ v logike kotlebovcov.

„Židia na Slovensku sa tak veľmi rýchlo stali objektom nacistického „konečného riešenia“. Slovenská strana prijala nemeckú ponuku, aby vyviezla Židov zo Slovenska na územie okupovaného Poľska. Už 2. 12. 1941 podpísal Tuka v Bratislave s vyslancom nacistického Nemecka H. E. Ludinom dohodu o deportovaní Židov – slovenských štátnych príslušníkov, ktorí sa nachádzali na území Ríše spolu s nemeckými Židmi. Tuka sa už vtedy zaviazal, že slovenská strana za každého deportovaného zaplatí 500,- RM. Nemecká strana ani nepredpokladala, žeby sa na Slovenskej strane vyskytli nejaké problémy.“

(Zdroj : https://www.holocaust.cz/dejiny/soa/holocaust-v-evropskych-zemich/holocaust-na-slovensku/zidovska-komunita-na-slovensku-1938—1945/)

Slovenský štát sa tak staral o svojich obyvateľov, že dokázál platiť Nemeckej ríši 500 ríšskych mariek za každého vyvezeného obyvateľa židovského pôvodu.

Avšak pán europoslanec vo Varšave na námestí kričí hneď v úvode niečo o tom, že nemusí rozprávať po poľsky, lebo Slováci a Poliaci sú bratia a rozumieme si aj bez tlmočníka. No, určité podobnosti v našich jazykoch sú, ale to nie je až také dôležité.

Tu jeden z najvyšších predstaviteľov ĽSNS a fanúšik prezidenta Tisa, podporovateľ Slovenského štátu kričí do mikrofónu niečo o bratstve. Nič viac cynické sa počas leta asi nedalo ani vidieť.

Po vytvorení Slovenského štátu bolo takmer isté, že svet sa rúti do ďalšej zničujúcej vojny. Ako všeobecne dobre vieme vojna sa začala napadnutím Poľska zo strany Nacistického Nemecka.

Ale jeden z menej známych faktov je nasledovný:

(Zdroj : https://www.aktuality.sk/clanok/517108/ako-zacala-2-svetova-slovaci-napadli-polsko-15-minut-po-nemcoch/)

Krátky pohľad do histórie ukazuje jasne, že kotlebovcami milovaný Slovenský štát sa začal aktívne podielať na začiatku vojny a cieľom tohto besnenia bolo práve Poľsko. To isté Poľsko, kde dnes na námestí môžeme vidieť hrdého ľudáka Uhríka, ako sa snaží vytvoriť bratskú atmosféru medzi našimi národmi. Táto atmosféra tu naštastie už je. Netreba sa pod falošnými zámienkami, ako protest proti noseniu rúšok, tváriť ako milovník poľského národa keď vo vnútri (aj napriek tomu, že strana sa nevyzná, podľa vlastných slov, priveľmi do histórie) stále miluje a podporuje štát, ktorý bol na začiatku najväčšej tragédie v histórii tejto krajiny a zanechal za sebou milióny nevinných obetí.

Teraz najčítanejšie