Denník N

Vírusy uzavreté do fariem

Kenneth Schipper Vera - unsplash.com

Palárikovo a Kolárovo… Prečo by nás mal tento problém zaujímať?

2020 je katastrofálnym rokom pre globalizáciu a pre trh. Vďaka populistickým politikom, ktorí popierajú realitu, niektoré krajiny prežívajú toto obdobie “ako lepšie časy”. Slovensko zvládlo prvú vlnu Covidu-19 pomerne dobre, ak neberieme do úvahy ekonomickú recesiu. Druhá vlna však už dorazila a tá bude iná.

Kým väčšia časť obyvateľov sa momentálne zaoberá vírusom a dianím v Bielorusku, v tom čase sa už rysuje ďalší problém a to z dôvodu našich stravovacích zvykov.

Počas predchádzajúceho pol storočia výroba mäsových produktov prešla obrovskými zmenami a to aj z globálneho hľadiska. Kým v minulosti mäso bolo spracované výlučne na malých farmách, dnes už takmer všetky nami konzumované mäsové výrobky pochádzajú z veľkopriemyseľných fariem. Na takýchto farmách je prioritný účel, čo znamená že zvieratá sú často blízko navzájom na úzkych miestach. Táto metóda vyvoláva aj niekoľko etických otázok.

Prečo by nás mal tento problém zaujímať?

Takéto farmy sú problematické z viacerých aspektov, a to z ekologického, ekonomického a epidemiologického:

Ekologické: Tieto zvieratá vyprodukujú veľké množstvo exkrementov, ktoré sa snažia majitelia nejako odstrániť. Už samotné nakladanie s výkalmi je ekologickým problémom. Kým ľudské exkrementy sú skladované v odpadových čističkách v každej obci (ak takým disponujú) na základe prísnych pravidiel, zvieracie exkrementy sú skladované v malých jazierkach či jamách odkiaľ putujú na polia v forme hnojív. V zaostalých/menej rozvinutých krajinách, kde platia menej prísne hygienické podmienky, vo vzorkách exkrementov môžeme nájsť aj pozostatky antibiotík, viacerých chemikálií a niekedy aj rozkladajúce sa telá mrtvých zvierat. Ak sa dostanú na pole, budú mať následky aj ľudí obrábajúcich túto pôdu.

Takéto hnojacie metódy môžeme nájsť aj na Žitnom Ostrove. Na týchto poliach pestujú repku, ktorú potom využijú pri výrobe bio-dieselových palív. Táto metóda hnojenia a monokultúra repky následne spôsobujú degradáciu pôdy a vsakovaním do pôdy sa tieto látky dostávajú do podzemnej vody, čím sa kontaminuje naša pitná voda.

Ekonomické: Takéto farmy ošípaných sú pozitívne prezentované tým, že vytvárajú nové pracovné miesta a tým sa zníži regionálna nezamestnanosť. Skutočnosť je však opačná. Vytvoria limitované množstvo pracovných miest a znemožnia tak vzniku možných malých fariem, ktoré by boli ekonomicky efektívnejšie pre lokálnych obyvateľov a  aj pre samotné zvieratá, ktoré by tak mohli žiť v dôstojnejších podmienkach.

Je možné argumentovať, že malé farmy nie sú ekonomicky udržateľné, lebo sa aj tak stanú obeťami veľkých zahraničných firiem. Ja som však presvedčený, že tieto firmy budú zničené mäsom zo skúmaviek. Až vtedy začneme považovať mäso z lokálneho malochovu za poklad.

Epidemiologické: Podstatou fariem pre ošípaných je vyprodukovať čo najviac mäsa za minimálnu cenu s využitím čo najefektívnejších metód. Negatívna strana tejto filozofie je, že tieto farmy nedisponujú dostatočnou kapacitou pre také množstvo zvierat. A toto môže byť ohniskom nových nákaz. Ani prasacia chrípka nevznikla náhodou. Navyše sa objavili indície, že nový druh tejto chrípky bol objavený na jednej čínskej farme.

Z nejakých dôvodov medzi takýmito  farmami je zvykom aj transport zvierat. To sa deje v rámci obchodovaní v EÚ a taktiež v rámci exportu a importu do tretích krajín. Len v roku 2018 transportovali 33,4 miliónov živých zvierat medzi krajinami EÚ. Vďaka tomu sa stretnú také jedinci, ktoré v sebe nosia mutácie rôznych vírusov. Tieto zvieratá ani nemusia prejaviť príznaky ochorenia, lebo niektoré vírusy sa nachádzajú prirodzene v ich telách. Pri hygienických podmienkach by ani nespôsobili žiadne problémy. Chorí jedinci by zahynuli a zdravé by sa ani neochoreli. Nepriaznivé podmienky na farmách a počas transportu však vytvárajú nové miesta pre vírusy. Z týchto vírusov, ak sa stretnú v novom chorom jedinci, môžu vzniknúť aj tzv. vírusové koktejly, ktoré sú nebezpečné aj pre ľudí.

Popri vírusoch poskytneme vojenské cvičisko aj pre baktérie, kde na konci výcviku dostaneme takých vycvičených jedincov, ktoré budú odolné a so svojimi skúsenosťami sa radi podelia aj s ostatnými. Toto je výsledkom nadmerného používania antibiotík. Na megafarmách dostávajú antibiotiká aj zdravé zvieratá, aby pri tých horibilných podmienkach neochoreli. Vďaka tomu vznikne prirodzený výber baktérií a taktiež nové typy, ktoré budú rezistentné na antibiotiká. Ak v tom budeme pokračovať, éra antibiotík skončí a jednoduché infekcie budú znova smrteľné. Tieto baktérie sa počas hnojenia môžu dostať na naše polia. Ani ich šírenie nie je problémom pre nás.

Farmy ošípaných plánujú zriadiť aj v niektorých slovenských obciach. Podľa sľubov budú vybavené špičkovou technológiou, pomocou ktorej eliminujú aj väčšinu hore uvedených problémov. Pre nás však ostane utrpenie zvierat, zápach, ktorý musia zniesť obyvatelia okolia a taktiež hnojenie našich polí, ktoré môže ohroziť aj našu pitnú vodu.

Ďakujem, že ste si prečítali tento text. Ak si myslíte, že bol zaujímavý, alebo ste sa niečo z neho poučili, prosím venujte trošku času aj boju kolárovčanov. Pri ich meste totiž tiež plánujú postaviť takúto farmu, proti ktorej už odovzdali petíciu s 10 000 podpismi ako znak nesúhlasu. Na stránke enviroportálu môžete nájsť celý plán.

„Rekonštrukcia farmy ošípaných v k. ú. Kolárovo“ – Enviroportál – životné prostredie online

https://foodprint.org/issues/what-happens-to-animal-waste/

https://www.theguardian.com/news/2019/mar/25/animal-waste-excrement-four-billion-tonnes-dung-poo-faecebook

https://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/ATAG/2020/646170/EPRS_ATA(2020)646170_EN.pdf

http://animaltransportguides.eu/wp-content/uploads/2016/05/D3-Pigs-Revised-Final.pdf

Teraz najčítanejšie

Krisztián Váradi

Progresívne Slovensko - Podpredseda Maďarskej Platformy / Volám sa Krisztián Váradi, pochádzam z Dunajskej Stredy a som čerstvý absolvent lekárskej fakulty. Počas mojich univerzitných rokov som bol 4 roky podpredsedom Maďarského zdravotníckeho klubu v Bratislave (Klub Jánosa Selyeho). Počas tejto funkcie som získal množstvo skúseností v oblasti organizácie programov, spolupráce v skupinách, koordinácie a vedenia komunity. Mojou hlavnou motiváciou je, aby som naštartoval novú formu politiky v otázke slovensko-maďarských tém, ktoré sa týkajú južného Slovenska, aj vďaka budovaniu silnej súdržnej spoločnosti. Chcem ukázať mladým ľuďom, že táto krajina má potenciál sa vybrať správnym smerom. Mladí ľudia by mali byť motorom tejto krajiny, musia cítiť, že sa im oplatí tu ostať a žiť a byť hrdý na svoju príslušnosť. Ďalšou dôležitou oblasťou, ktorá je pre mňa osobne veľmi dôležitá je oblasť životného prostredia a ochrany.