Denník N

Prečo by sa na školách mala učiť finančná gramotnosť

Či si to chceme priznať, alebo nie, financie sa týkajú nás všetkých, a preto je dôležité, aby sme s nimi vedeli správne zaobchádzať. Žiaden človek sa nenarodí finančne gramotný a niekde vedomosti o financiách nadobudnúť musí. Podľa mňa by tým miestom mala byť škola.

Mám veľmi silný pocit, že oblasť financií je na školách pokrytá buď minimálne, alebo vôbec. Prinajlepšom si dokážem matne spomenúť na slovnú úlohu z matematiky o úrokoch, ale tam to končí. Možno si poviete, že veď život ťa naučí. Ale to je práve to chybné uvažovanie! Keďže sa financie týkajú úplne každého, tak sa úplne každý k nejakým informáciám dostane. Bohužiaľ, veľa ľudí je náchylných uveriť pyramídovým hrám či iným podvodom (spomeňme si na investičnú stigmu národa, BMG Invest). Investovanie samo osebe pritom nie je zlé, práve naopak. Lenže bez správnych vedomostí je náročné identifikovať do čoho a ako investovať. Škola je na rozdiel od bánk nezávislá a nejde jej o zisk. Preto si myslím, že by malo byť povinnosťou školského systému podať žiakom základné vedomosti o finančnej gramotnosti. V nasledujúcich odsekoch zhŕňam niekoľko bodov, ktoré sú podľa mňa dôležité, ale v škole spomenuté neboli.

Dôchodky alebo demografia nepustí

Málo dvadsiatnikov myslí na to, z čoho bude žiť na dôchodku. Ja som nebol výnimka, až kým som neprišiel do Ameriky. Jeden z veľkých rozdielov medzi Slovenskom a USA je ten, že na Slovensku sa ľudia oveľa viac spoliehajú na štát, a to platí aj pri dôchodkoch. Kým na Slovensku ľudia rátajú so štátnymi dôchodkami, v Spojených štátoch sa na každom kroku prízvukuje, aké dôležité je sporiť si na dôchodok individuálne. Prečo to platí aj na Slovensku? Na Slovensku je slabá pôrodnosť, vysoká emigrácia a nízka imigrácia. Vďaka tomu populácia čím ďalej, tým viac starne. Pracujúcich je v pomere k dôchodcom stále menej a menej. Preto, keď my budeme starí, tak, ľudovo povedané, na dôchodky nebude mať kto robiť. A práve preto sú nápady ako ústavné zastropovanie dôchodkového veku čistým populizmom. Pretože ak bude priveľa ľudí na dôchodku a primálo ľudí pracovať, dôchodky budú jednoducho mizerné, lebo ich nebude z čoho financovať. A keďže to na zvrátenie demografických trendov zatiaľ veľmi nevyzerá, jediným realistickým riešením pre našu generáciu je šetriť investovať samostatne, v rámci druhého piliera aj mimo neho.

Investovanie by nemalo byť strašiakom

Začnime jedným zaujímavým faktom. Inflácia nie je náhoda, ale zámer. Cieľová inflácia Európskej Centrálnej Banky je momentálne „tesne pod dvomi percentami“. Úprimne, keď som prvýkrát v živote počul o cieľovej inflácii, bol som dosť prekvapený. Prečo by centrálne banky chceli, aby sa peniaze, a tým aj naše úspory, znehodnocovali? Hlavným dôvodom je podpora spotreby. Ak vieme, že ceny budú stále len rásť, budeme sa snažiť kupovať čím skôr, čím podporíme ekonomiku. To ale neznamená, že by sme mali všetky peniaze čo najskôr minúť, ale zároveň to znamená, že držať veľkú časť úspor na bežných účtoch alebo v hotovosti je nezmysel. Zoberme si ako príklad 100 eur. Akú hodnotu bude mať táto čiastka o 30 rokov? Ak predpokladáme dvojpercentnú infláciu, tak o 30 rokov bude mať hodnotu 55,2 dnešných eur1. Ak teda dnes nechám ležať peniaze na bežnom účte, v priebehu 30 rokov stratia takmer polovicu hodnoty. Sporiace účty stratu zjemnia, ale väčšina z nich ponúka malé úroky, ktoré nepokryjú ani len infláciu. Jediným spôsobom, ako z dlhodobého hľadiska neprichádzať o peniaze, je investovanie.

Trhy sú pre mnohých veľká neznáma a takisto veľkým strašiakom, pretože ich hodnota kolíše. Navyše, akcie častokrát vnímame ako záležitosť bohatých, ale nemalo by to tak byť. V dnešnej dobe je už investovať veľmi jednoduché, stačí na to aj appka v mobile. V Amerike je veľmi populárny RobinHood, v Európe napríklad Revolut. Samozrejme, každá investícia nesie riziko a investovať sa dá aj veľmi hlúpo. Je potrebné sa pripraviť na to, že najmä z krátkodobého hľadiska môže hodnota našej investície klesať. Jedným z populárnych investičných nástrojov sú indexové fondy reprezentujúce vývoj viacerých spoločností. Ako príklad si vezmime známy index S&P500 pozostávajúci z 500 veľkých amerických firiem ako napríklad Apple, Microsoft, Bank of America či McDonald’s. Historicky mal tento index priemerný ročný výnos okolo 10 % ročne. Ak by sme teda dali 100 eur namiesto bežného účtu do indexového fondu, ktorý by dosiahol priemerný ročný výnos 10 %, o 30 rokov by naša investícia mala hodnotu 1744,9 eur2, čo je pri zohľadnení inflácie dnešných 963,3 eur3. Neznie to trochu lepšie ako 55,2 eura z bežného účtu?

Život ťa naučí alebo aj nie…

Podľa Hospodárskych Novín v roku 2019 na Slovensku investovalo 18 % ľudí, 75 % ľudí bolo pri investovaní ochotné podstúpiť buď žiadne alebo minimálne riziko. Pre porovnanie, v USA má aspoň nejaké investície v akciách viac ako polovica domácností. Najväčším paradoxom podľa mňa je, že ľudia sa často neboja všelijakých spotrebných úverov, kde majú stratu istú, ale boja sa, že trhy padnú. Trhy padnú určite. Padli teraz v marci, padli takisto aj počas finančnej krízy v roku 2008, padli aj v roku 2000, keď praskla technologická bublina a padnú aj v budúcnosti. Čo je ale dôležité, doteraz sa vždy v rozumnom čase pozbierali a je veľmi veľká pravdepodobnosť, že sa pozbierajú aj po nadchádzajúcich krízach.

Vraví sa, že oheň je dobrý sluha, ale zlý pán. S financiami je to až prekvapivo podobné. Investovanie, pôžičky aj peniaze nie sú sami o sebe ani dobré, ani zlé. Sú to nástroje, ktorým je nutné rozumieť, aby sme ich vedeli správne využívať. Preto som presvedčený o tom, že rovnako, ako sa v škole učíme písať a čítať, aby sme neboli analfabetmi, tak by sme sa mali učiť finančnú gramotnosť, aby sme neboli ekonomickými analfabetmi.


1 100/(1,0230) ≈ 55,2

2 100*1,130 ≈ 1744,9

3 1744.9 / (1.0230) ≈ 963,3

Teraz najčítanejšie

Lubomir Ohman

Pochádzam z dedinky Geča neďaleko Košíc. Vyštudoval som informatiku na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. Momentálne žijem v Bellevue, WA v USA a pracujem v Microsofte ako Software Engineer.