pozemkové úpravy: reštitúcie alebo ako vytvoriť ďalší veľký slavkov

Jedna z námietok pani prezidentky voči novele zákona o pozemkových úpravách bolo námietka voči tomu, že novelou jedného zákona sa novelizuje zákon, ktorý priamo nesúvisí z novelizovaným. V súčasnej novele zákona o pozemkových úpravách sa to zasa deje, len sa nenovelizuje zákon o nájme pôdy, ale dva zákony, ktoré sa týkajú reštitúcií. Zmysel novelizácie reštitučných zákonov však vytvára podmienky na vznik káuz podobných kauze Veľký Slavkov.

Aby bolo jasné, o čo ide, v zákone č.229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku a zákone č. 503/2003 Z. z.  o navrátení vlastníctva k pozemkom pribudne nasledovný nový odsek:

Ak sa pôvodný pozemok oprávnenej osoby nachádzal v okrese Bratislava I, Bratislava II, Bratislava III, Bratislava IV alebo Bratislava V, alebo v okrese Košice I, Košice II, Košice III alebo Košice IV a oprávnenej osobe nie je možné poskytnúť náhradný pozemok podľa odseku 2, pozemkový fond môže po dohode s oprávnenou osobou poskytnúť  náhradný pozemok v kraji, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok. Ustanovenia odseku 2 sa použijú primerane.

Pritom pozemkové úpravy sú pre riešenie reštitučných nárokov ideálnym prostriedkom. Majú len jednu chybu: sú transparentné a verejné. A možno to je aj dôvod, prečo štátny tajomník sľubuje, že kým nebudú vyriešené všetky reštitúcie, tak v tých katastroch pozemkové úpravy nespustí. Ale podľa môjho názoru, je to len ďalšia výhovorka, prečo pozemkové úpravy nerobiť. Sú okresy, kde sú všetky reštitučné nároky vyriešené a v nich sa žiadne pozemkové úpravy nevykonávajú. Takže prečo sa v týchto okresoch pozemkové úpravy nevykonávajú?

Novela reštitučných zákonov rozširuje možnosti uplatnenia reštitučných nárokov aj v okresoch, kde už boli všetky reštitúcie ukončené. Takže preto sa nespustia žiadne pozemkové úpravy, lebo aj v týchto okresoch môžu byť na základe tejto novely uplatnené reštitučné nároky. Je celkom možné, že takto MPaRV uvažuje, lebo skoro všetky kroky vedú k tomu, aby sa pozemkové úpravy nevykonávali.

Systém reštitúcií je v podstate veľmi jednoduchý: ak ste mali nejaký reštitučný nárok, tak na základe vašej žiadosti okresný úrad rozhodol o oprávnenosti, určil hodnotu pozemkov a pokiaľ sa pozemky nedali vydať na pôvodných parcelách a v pôvodných spoluvlastníckych podieloch tak vás vydal napospas Slovenskému pozemkovému fondu, kde ste si uplatňovali svoje nároky. Nároky sa uplatňujú cez hodnotu, teda výmera nových pozemkov je určená takou výmerou, ktorej hodnota prepočítaná cez bonitu je rovnaká ako výška vašeho nároku.

Problém je však niekde inde. Reštitúcie sa stali celkom dobrým obchodným artiklom a aj keď konania nie sú verejné, predsa boli reštituenti oslovení a niektorí postúpili svoje požiadavky tretím osobám. Ak boli konania neverejné, vyvstáva otázka, ako sa k týmto údajom dostali, preto by bolo zaujímavé nájsť spojenia pracovníkov okresných úradov, pozemkového fondu a tretích osôb. Novela zákona však teraz rieši reštitúcie, ktoré sa týkajú veľkých miest, kde je málo pozemkov, ktoré štát mohol ponúknuť reštituentom a rozšíril možnosť vydania pozemkov na relatívne širšie územie ako je okres alebo susedný okres, na celý kraj. Tým sa dostávame k tomu, že vám môže byť ponúknutý pozemok, ktorý nezodpovedá významu a cene pôvodného pozemku a aj keď dostanete pozemok v dostatočnej výmere, bude ekvivalentný pôvodnému pozemku, ktorý by sa aj bez vašeho pričinenia zmenil na stavebný?

Na druhej strane sa budú uplatňovať náhrady na vydanie pozemkov v nemalých výmerách a ak sa bude vydávať štátna pôda, môže to ohroziť hospodárenie na pôde. Príkladov necitlivého presunu nárokov na susedné katastre alebo v rámci okresu sme tu už mali dosť. A zvyšuje sa pravdepodobnosť, že dôjde k podobným kauzám, ako bola kauza Veľký Slavkov.

Pritom pozemkové úpravy riešia aj problém nedostatku takýchto pozemkov – inštitút vyrovnania v peniazoch za malé celkové nároky nezistených vlastníkov, ktorých zastupuje Slovenský pozemkový fond alebo Lesy Slovenskej republiky. Ak by tieto dva zákony súviseli, tak by bolo žiadúce, aby sa zmenila minimálna výmera nároku nezisteného vlastníka, za ktorú bude štát povinne súhlasiť s vyrovnaním v peniazoch v zastúpení SPF alebo LSR. Miesto toho sa táto hodnota oproti predchádzajúcej neschválenej novele ešte znížila, čím sa obmedzila možnosť získania výmer pre reštitúcie. Pritom ak by hranicou bola výmera 400 m2 na poľnohospodárskej pôde a 2000 m2 na lesnej pôde, tak by sa jednalo v niektorých katastrálnych územiach aj o desiatky hektárov. A to už nie sú zanedbateľné výmery.

Možnosti práce s „nezistenými“ vlastníkmi pritom SPF využíva pri jednoduchých pozemkových úpravách, kde striktne požaduje ich scelenie do stavebných parciel, ktoré po zápise projektu od seba odkúpi a daný pozemok následne ponúkne reštituentom.To isté sa deje so štátnymi pozemkami po komplexných pozemkových úpravách, kde veľmi skoro po zápise projektu pozemky menia na vlastníka, aby sa následne znova zmenil. A proces sa odtrhol od regionálnych pracovísk ktoré nerozhodujú, hoci majú dostatok informácií a poznajú reštitučné nároky, lebo rozhoduje centrála, ktorá pozná len dve veci: číslo parcely a jej výmeru a hodnotu.

Ak by sa postupovalo transparentne, tak by účastníkom konania o pozemkových úpravách mali byť reštituenti a tí by podobne ako ostatní vlastníci uplatňovali svoje nároky. A výsledkom by boli parcely v 1/1, umiestnené primerane k pôvodným pozemkom vo vlastníctve štátu alebo pozemkov získaných na základe vyrovnania, v súlade s ostatnými vlastníkmi a samozrejme aj s individuálnymi záujmami reštituentov, napr. ináč bude umiestnený pozemok, ak chce len prenajímať alebo ak chce na ňom podnikať. Už sme to v pozemkových úpravách robili a problémy vyriešili v prospech všetkých. Problém, že sa to takto nerieši systematicky je aj v neznalosti alebo neochote SPF takto konať alebo nie je zámerom, aby tento proces bol pod verejnou kontrolou.

Ak by sa reštitúcie vykonávali v súlade s pozemkovými úpravami, tak by sa ľahšie prekonali ťažkosti spojené s §29c zákona č.180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom.

Vážení reštituenti, máte záujem o vydanie scelených pozemkov? Možno stačí, ak budete požadovať pozemky tam, kde sa vykonávajú pozemkové úpravy. A ak sa budú vykonávať v maximálnom možnom rozsahu, tak sa zvyšuje pravdepodobnosť, že vaše reštitučné nároky sa zmysluplne uspokoja.

dodatky:
návrh novely zákona č.330/1991 Zb.
dôvodová správa k novele zákona č.330/1991 Zb.
správa ombudsmanky z roku 2018