Nemusíme zomrieť – 6 krokov pre zlepšenie štatistiky Odvrátiteľných úmrtí na Slovensku

Uvedomujem si, že názov tohto článku je provokatívny, ale zvolil som ho zámerne. Téma Odvrátiteľných úmrtí sa týka kohokoľvek a dnes, alebo zajtra sa môže dotknúť práve vás, alebo vašich blízkych.

Čo sú to Odvrátiteľné úmrtia?

Jednoducho povedané, ide o úmrtia, ktoré nemuseli nastať. Na Slovensku ich máme naozaj neúrekom a podľa vedeckých analýz až trom úmrtiam zo štyroch teoreticky bolo možné predísť. Na svete neexistuje krajina, kde by takéto úmrtia neexistovali, náš problém je ale v tom pomere. Podľa štatistiky Eurostat v roku 2016 podiel Odvrátiteľných úmrtí na Slovensku dosahoval až 78% a v jednotlivých európskych krajinách sa pohyboval medzi 60 až 81%.

Politická téma

O odvrátiteľných úmrtiach sa na Slovensku v poslednom čase písalo veľa. Hlavne začiatkom tohto roka táto téma zaznievala v predvolebných diskusiách a bola využívaná vo volebných  programoch takmer všetkých politických strán. Určite si pamätáte aj 5 000 sviečok zapálených pred Úradom vlády v Bratislave, ktoré mali symbolizovať 5 000 zbytočne nezachránených životov ročne.

Mal som pocit, že väčšina medializovaných aktivít nešla po koreni veci. V predvolebných  aktivitách je však snaha o jednoduchosť asi pochopiteľná,  veď väčšinu voličov až tak nezaujímajú reálne štatistiky, analýzy, čísla, fakty…

Zdravotný systém a Odvrátiteľné úmrtia

Výkonnosť zdravotných systémov v jednotlivých krajinách EÚ a jej vzájomné porovnávanie naberá na dôležitosti a stáva sa veľmi atraktívnou témou. Hneď v úvode však musím zdôrazniť, že údaje o Odvrátiteľných úmrtiach („Avoidable deaths“), nech sú akokoľvek zaujímavé a často provokatívne, nie sú hlavným ukazovateľom výkonnosti zdravotníctva. Téma výkonnosti zdravotníctva je oveľa komplexnejšia a presahuje zámery tohto článku. Ostaňme ale teda pri Odvrátiteľných úmrtiach a poďme po poriadku.

Štatistika Odvrátiteľných úmrtí poskytuje dobré informácie o úrovni verejného zdravia v jednotlivých krajinách a štátnej zdravotnej politike smerujúcej k zníženiu výskytu predčasných a zbytočných úmrtí, ktorým bolo možné predísť („Preventable deaths“), alebo úmrtí pacientov, ktorých bolo možné zachrániť („Treatable deaths“).
V slovenčine teda môžeme povedať, že Odvrátiteľné úmrtia zahŕňajú kategórie Predchádzateľných úmrtí a Zachrániteľných pacientov. Analýzy sa týkajú pacientov vo veku pod 75 rokov, ktorý je považovaný za obdobie, kedy by človek ešte nemal zomrieť.

Vysoký výskyt Predchádzateľných úmrtí je vo väčšine prípadov viazaný na zlyhávanie štátnej politiky, pokiaľ ide o otázky verejného zdravia, životného prostredia, zmeny životného štýlu, redukcie rizikových faktorov a socioekonomických aspektov. Tu všade môže štát využívať svoje právomoci a tzv. primárnu prevenciu uplatňovať prostredníctvom verejných kampaní, úprav legislatívy, zdravotného poisťovníctva, vplyvu na edukáciu v školách a obyvateľstva vôbec, či zvýšenia motivácie pre stráženie rizikových faktorov u poisťovní aj u poistencov.

Vysoký podiel Zachrániteľných pacientov hovorí o zlyhávaní zdravotného systému, predovšetkým kvality zdravotnej starostlivosti, nedostatočnej sekundárnej prevencii a nedostatočnej efektivite život zachraňujúcich zákrokov.

Zdroje informácií

Aké sú medializované informácie naozaj, odkiaľ prišli a nakoľko sú spoľahlivé?  Zdrojom údajov je Eurostat. Eurostat je štatistický úrad Európskej Únie, ktorý je zodpovedný za zverejňovanie vysokokvalitných celoeurópskych štatistík a ukazovateľov, ktoré umožňujú porovnanie krajín a regiónov. Štatistické údaje do Eurostatu hlásia jednotlivé členské krajiny EÚ, konkrétne ich „národné štatistické orgány“.  Za Slovensko je to Štatistický úrad SR, ktorému poskytuje údaje NCZI – Národné centrum zdravotníckych informácií.

Posledné údaje Eurostatu analyzujú rok 2017 a  číslami hovoria nasledovné:

V roku 2017 v analýze 34 európskych štátov sa Slovensko ocitlo na nelichotivom 29. mieste s výskytom 416,9 odvrátiteľných úmrtí na 100 000 obyvateľov za jeden rok. V rámci európskych krajín sa toto číslo pohybovalo od 159,7 (Lichtenštajnsko) do 520,6 (Lotyšsko). Horšie od Slovenska už boli iba tieto krajiny: Bulharsko (421,7), Litva (487,3), Maďarsko (506,2), Rumunsko (512.3) a Lotyšsko (520,6).

Slovensko patrilo k najhorším krajinám v oboch zložkách Odvrátiteľných úmrtí a to pokiaľ ide o Predchádzateľné  úmrtia (240,9) ako aj Zachrániteľných pacientov (176), viď tabuľka nižšie.

Je zaujímavé, že vysoký podiel Odvrátiteľných úmrtí je typický viac pre mužov, ako pre ženy. Analýzy ukazujú, že muži ťahajú „za kratší povraz“  tak v kategórii Predchádzateľných úmrtí, ako aj v kategórii Zachrániteľných pacientov. Dobre to ukazujú grafy Eurostatu nižšie.

Ako odvrátiť Odvrátiteľné úmrtia?

Situácia na Slovensku je nepriaznivá, a nerobí dobré meno nášmu zdravotníctvu ani našej krajine v rámci prestížneho klubu európskych krajín. Riešenie by malo byť nadradené úzkym politickým záujmom a malo by presahovať štandardné funkčné obdobie jednotlivých vládnych garnitúr.

Obzvlášť opatrenia pre zlepšenie štatistiky Predchádzateľných úmrtí sú časovo pomerne náročné a budú si vyžadovať konsenzus naprieč celým politickým spektrom. Dobre zvolená argumentácia a charakter potrebných opatrení však dáva predpoklad, aby potrebné zmeny podporila akákoľvek vláda. Zlepšenie štatistiky Zachrániteľných pacientov je základným kameňom kvalitnejšej zdravotnej starostlivosti. Pri dobre zacielených opatreniach je v tomto prípade možné očakávať výsledky už v najbližších rokoch.

Okamžitý dopad na nepriaznivú štatistiku by mohli mať aj niektoré organizačno-administratívne opatrenia, ktoré by zabránili nesprávnej slovenskej „tradícii“, kedy zodpovední lekári do príslušných hláseniek („List o prehliadke mŕtveho“) až príliš často u starších ľudí mechanicky uvádzajú diagnózu ICHS (ischemická choroba srdca), aj keď táto v skutočnosti nikdy nebola potvrdená.

Zoznam príčin úmrtí, ktorým bolo možné predísť, alebo pri ktorých bolo možné pacienta zachrániť presahuje číslo 90, avšak iba niektoré z nich zodpovedajú za absolútnu väčšinu prípadov. Je preto na mieste, aby sa spoločnosť a príslušné opatrenia v prvom rade zamerali na tie príčiny zbytočných Odvrátiteľných úmrtí, ktoré sú rozhodujúce.

V prípade Predchádzateľných  úmrtí v roku 2017 na Slovensku to bol infarkt myokardu a ICHS celkovo (20,3%),  rakovina pľúc (13,3%), ochorenia spôsobené alkoholom a iné otravy (12%) a cievne mozgové príhody(CMP) a cerebrovaskulárne choroby celkovo (9,1%). V prípade Zachrániteľných pacientov to bol infarkt myokardu a ICHS celkovo (27%), kolorektálny karcinóm (14,2%), CMP a cerebrovaskulárne choroby celkovo (10,8%), rakovina prsníka u žien (7,1%).

Tieto čísla by mohli slúžiť ako dobrý kompas pre príslušné orgány SR, na čo sa treba sústrediť a kam investovať peniaze, ak chceme byť efektívni. Relatívne rýchlo je možné v každej oblasti sústrediť najväčších expertov krajiny, pripraviť zoznam potrebných opatrení, projektové tímy ale hlavne dotiahnuť projekty do úspešnej realizácie.

Nové kritéria, nová šanca pre SR

Koncom roku 2018 Eurostat v spolupráci s OECD (Organizácia pre medzinárodnú spoluprácu a vývoj – organizácia taktiež podliehajúca EÚ) vytvoril nové kritéria pre hodnotenie Odvrátiteľných úmrtí v jednotlivých krajinách. Ide o materiál vypracovaný prestížnou medzinárodnou vedeckou expertnou skupinou, ktorý obsahuje určité zmeny oproti kritériam používaným v minulosti. Zmeny sa budú týkať predovšetkým jednoznačnejšieho odlíšenia príčin smrti (v kategóriách Predchádzateľných úmrtí a Zachrániteľných pacientov) a tiež väčšieho dôrazu na príčiny úmrtia, ktorým bolo možné predísť (Predchádzateľné úmrtia).

Šanca, aby v ďalších európskych „hitparádach“ Odvrátiteľných úmrtí Slovensko opäť neskončilo na chvoste je pomerne vysoká. Potrebná je však koncentrácia a vôľa pretaviť medicínu dôkazov do reálnej praxe.

Podľa údajov ktoré som vyššie uviedol, tých sviečok pred Úradom vlády malo byť oveľa viac ako 5 000. Existujú také sviečky, ktoré horia modrým plameňom a tie by mohli symbolizovať zachránených pacientov. Možno sa nám podarí ten experiment z námestia pred Úradom vlády zopakovať o niekoľko rokov a prevažovať budú tie modré plamene. Je to reálne.

Doc. MUDr. Martin Studenčan PhD.
autor je invazívnym kardiológom a predsedom Pracovnej skupiny SKS pre Akútnu kardiológiu