K. J. Erben: Komiksová kytice (Comicsový denník 15/2020)
„Čím to je, že je Kytice i dnes atraktivní pro širokou obec svých milovníků? Co je na Erbenových baladách natolik univerzálního, že po více než sto padesáti letech znovu slouží jako vděčný námět pro nová zpracování?
(…) Kytice reprezentuje to, co je společné a zároveň dávné. Kytice vytváří systém odkazů k jinak stěží polapitelné minulosti — a do jisté míry minulost i sama vytváří. To je od dob romantismu úkolem každého díla, jemuž je přičítána schopnost reprezentovat to, co je lidové.
Kytice je součástí národní identity a čeká se od ní to samé, co v Británii od Ossianových písní, v severských zemých od Eddy či Kalevaly, v německy mluvících zemích od Písně o Nibelunzích či nestárnoucích pohádek bratří Grimmů.“
Spolu s pani manželkou máme veľmi radi Sandmana. Príbeh Pána snov je sviežim mixom urban fantasy, emo štylizácie, mytológie rôznych kultúr a odkazov na klasickú literatúru. A vystriedalo sa pri ňom veľké množstvo zaujímavých výtvarníkov.
Práve pri uvažovaní nad Komiksovou Kyticou som si na toto Gaimanove veľdielo spomenul. Taktiež v sebe spája viacero grafických štýlov (podieľalo sa na ňom dvanásť českých ilustrátorov) a vychádza z asi najväčšej českej klasiky devätnásteho storočia — básnickej zbierky Karla Jaromíra Erbena. Ľudová mytológia miešajúca pohanské i kresťanské motívy, obrodenecký romantizmus, krvavé průpovídky plné vodníkov, upírov a víl — presne toto sú Kytice.
Zbierka v sebe obsahuje básne pôvodnej zbierky, ba pridáva aj nejaký ten bonus, ktorý bol v starších vydaniach vynechaný. Každá báseň — okrem úvodnej a záverečnej — je spracovaná do podoby krátkej comicsovej poviedky. Do bublín sú prenesené iba dialógy a monológy, zvyšok deja rozpráva samotný obraz a kompozícia panelov.
Ako to už poznáme z iných podobných zbierok, štýl kresieb a nálada sa mení každou kapitolou, máme tu kresbu, maľbu, akvarel i digitálne vychytávky. Osobne ma najviac oslovilo spracovanie millerovského Pokladu, maľovanej Svatební košile a kubistického Holoubka. Je to ozaj pestré.
Po každej vizuálne spracovanej básni nasleduje jej klasická veršovaná podoba. Dáva to zmysel, mať to takto pokope, hneď si môžete porovnať jednotlivé formy umenia a (ne)oceniť comicsové možnosti. Súvislé čítanie comics — pôvodná báseň som však hneď po druhej kapitole vzdal. Mal som pocit, že čítam dva krát to isté, a neviem sa poriadne sústrediť ani na jedno, ani na druhé.
Z toho mi vychádza aj najväčšia slabina celého diela — je to tak trocha otrocký prepis, takmer jedna k jednej. Niektorí autori sa to síce snažili obzvláštniť zasadením deja do iného historického rámca, ale to mi príde málo. Ako ilustrácia fajn, ale od adaptácie očakávam oveľa viac vlastných nápadov a intervencie.
Je to teda pekná ukážka toho, že comics dokáže spracovať ozaj široké spektrum tém a žánrov — doslova od superhrdinov po poéziu — ak ste však Kytice ešte nečítali, siahnite radšej najprv po nejakom kapesnom vydání. S týmto tisíctristo gramovým výtlačkom sa, predsa len, ťažšie leží v hojdacej sieti.
„Zemřela matka a do hrobu dána,
siroty po ní zůstaly;
i přicházely každičkého rána
a matičku svou hledaly.
I zželelo se matce milých dítek;
duše její se vrátila
a vtělila se v drobnolistý kvítek,
jímž mohylu svou pokryla.
Poznaly dítky matičku po dechu,
poznaly ji a plesaly;
a prostý kvítek, v něm majíc útěchu,
mateřídouškou nazvaly.“
K. J. Erben: Komiksová kytice
Transmedialists, 2016
314 strán
*
70 %
Moje písačky a kresbičky môžete sledovať aj tu.
