Denník N

Brána

v klbkách

Upokojuje ma, keď hľadám obrazy na tieto moje kratučké blogy. Dnes viedol zase dlho Dalí. Zrazu som si uvedomila, že je tu konečne čas pre bývalého mnícha.

Danteho Božská komédia inšpirovala asi najkrajšie dielo na základe seba vôbec – Bránu pekla. Odtiaľto pochádza najslávnejšia socha Augusta Rodina.

Mysliteľ sa nedá vyrušiť. Okolo sa rúcajú alebo si pomáhajú ľudia a ich myšlienky…

Možno preto, že im nad hlavou poskytujú ochranu iba Tri tiene. Tak ich nazval autor. Aj tie fungujú v povedomí ako dielko samostatne.

Chcel zdôrazniť, že sa vina tiahne až k meritu veci?

Určite nie je indiferentný. Brána sa ešte neotvorila a tak pomoc aj strach majú nádej.

*

 

Už čoskoro

oheň nebude mať až takú moc.

Tráva bude zelená dlhšie.

 

Budeme naďalej

potrebovať čas s Ním,

ktorý je večnosť.

 

V klbkách sa upokojím:

Niť nie je nad ihlou.

Ucho je také, aké bolo.

 

Niekde

koniec básne zase mešká,

aby len nebol.

 

*

Teraz najčítanejšie

Eva Sládeková

Už dávnejšie niekto literárne a ešte inak spracoval hľadanie strateného času. V súčasnosti je to tak živá potreba... Ak chceme byť ľudskí alebo dokonca sami sebou, je nutné nájsť si čas, v ktorom sa pravidelnejšie usadíme a budeme sa učiť pustiť všetko z rúk, dopriať aj myšlienkam slobodu plynúť v tom vlastnom kruhu. A takto konečne svoje dýchanie a malé stopy vo svete premeníme na dar, modlitbu a pokoj.