Súmrak demokracie (nad knihou Cesta do neslobody)

Po prečítaní knihy O tyranii od historika Timothy Snydera, na ktorú som urobil recenziu koncom augusta (odkaz tu), som sa spontánne pustil do čítania autorovej ďalšej knihy Cesta do neslobody s pútavou grafickou titulkou, na ktorej trónia Putin s Trumpom. Na napísanie recenzie som si nechal pár dní čas, aby som „vychladol“. Trochu sa to podarilo, ale trpká príchuť na duši ostala aj naďalej. V čase amerických volieb, keď šanca, že sa Donald Trump stane prezidentom bola čoraz reálnejšia, napísal izraelský historik Yuval Noah Harari, autor bestsellerov Sapiens (odkaz tu), Homo deus (odkaz tu) a 21 lekcií pre 21. storočie (odkaz tu) nasledujúce vety:

,,Príbeh, ktorý vládol nášmu svetu v uplynulých niekoľkých desaťročiach, by sme mohli nazvať liberálnym príbehom… Bol to jednoduchý a príťažlivý príbeh, ale teraz sa rúca a zatiaľ sa neobjavil nový príbeh, ktorý by vyplnil prázdne miesto.“ Prof. Yuval Noah Harari: Does Trump’s Rise Mean Liberalism’s End? In: The New Yorker, 7. október, 2016

Tento citát trefne odhaľuje podstatu a posolstvo Snyderovej knihy. Bude to znieť možno pateticky, no fakty ukazujú, že sa nachádzame na zlomovom prahu dejín, ktoré môžu nabrať opačný smer, na aký sme boli doteraz navyknutí. Snyderova Cesta do neslobody predstavuje mrazivú analýzu geopolitickej situácie 21. storočia odohrávajúcej sa pred našimi očami. Autor, ktorý sa zaoberá dejinami strednej a východnej Európy bije na poplach pred fašizmom prežívajúcim svoju renesanciu. Keďže pri téme fašizmu platí, že fašista je vždy ten druhý, analyzuje Snyder spôsob, akým skutoční fašisti hádžu špinu na svojich oponentov. Obľúbená metóda na spôsob zlodej kričí chyťte zlodeja – obvinia ich z fašizmu! Snyder tento fenomén nazýva schizofašizmom: „Skutoční fašisti označujúci oponentov za „fašistov“, zvaľujúci vinu za holokaust na židov, interpretujúci druhú svetovú vojnu ako argument v prospech ešte väčšieho násilia.“ (s. 144) Autor tento trend analyzuje primárne v Rusku, kde na početných príkladoch demonštruje, ako fašistické vyjadrenia bežne odznievajú z úst ľudí z okolia ruského prezidenta Vladimíra Putina. Nechcem sa tu však púšťať do vlastných konštrukcií. Hoci som vyštudoval históriu, nebudem hrať hru na „pána historika“ tváriac sa, že mám k tomu čo povedať. Chcem sa držať len toho, čo je hlavnou výpoveďou tejto knihy.

Ak sa zaujímate o spoločenské a politické dianie, zaujíma vás, prečo fašizmus zažíva svoje znovuzrodenie a prečo je (opäť) taký príťažlivý, určite vám knihu odporúčam. Ak ste doteraz nečítali nič o súčasných dejinách „Putinovho“ Ruska, zaujmú vás strany o vývoji politickej scény v Rusku po páde ZSSR, hlavne cesta Vladimíra Putina k moci. Ak prechovávate sympatie k Rusku, určite odporúčam kapitoly, kde Snyder analyzuje osoby s mocou v okolí Putina, ich vyjadrenia na adresu demokracie, EÚ, myslení vo faktoch či Západe. Snyder ovláda ruštinu a v poznámkovom aparáte nájdete množstvo odkazov na knihy, štúdie a hlavne články, o ktoré sa opiera. Ak vás tiež ako mňa znepokojuje infoanarchia, resp. infovojna v mediálnom priestore, v knihe nájdete odpovede na otázky, ako je dnes ľahké ovplyvniť verejnú mienku prostredníctvom zaplatených blogerov, trollov či fiktívnych účtoch na sociálnych sieťach. Kniha však nie je len kritikou Ruska. Hoci je Rusku venovaná väčšia pozornosť, kritike neušla ani Európa a Amerika. Snyder poukazuje na následky, aké by pre štáty Európy mala dezintegrácia EÚ. Väčšina štátov si neuvedomuje, akým následkom by európske štáty po kolpase EÚ čelili.

Počúvali ste či čítali niekedy vyjadrenia Donalda Trumpa a mali ste podobne ako ja pocit, že niečo nie je v poriadku? Vraveli ste si, že buď je ten človek skutočne psychicky narušený a treba ho vnímať empaticky ako pacienta, alebo – žiaľ, horší variant – ste zaregistrovali, že ide o prejav staronovej politickej hry, ktorá je postavená na účelnom klamaní ako nástroji moci? V takom prípade nájdete veľmi šokujúce informácie o Trumpovom exode zo skrachovaného milionára na amerického prezidenta s podporou ruských a amerických oligarchov. Bola to totiž rusko-americká oligarchia, ktorá vytvorila fiktívny obraz Donalda Trumpa – úspešného miliardára. Po prečítaní knihy porozumiete, prečo Trumpov bývalý právnik Michael Cohen nedávno povedal: „Donald Trump je presvedčený, že by mal byť vládcom – diktátorom Spojených štátov amerických.“ (zdroj tu).

Nenechajte sa odradiť úvodom knihy, ktorý je trošku nudný a možno príliš filozoficko-úvahový. Kniha sa postupne rozbehne a vy miestami s hrôzou nebudete veriť, či ešte čítate román alebo literatúru faktu. Pri čítaní knihy som bol občas zúfalý a aj tých niekoľko ideálov vo mne začalo mať vážne praskliny. Nie je to ľahké ani pozitívne čítanie. Pri akejkoľvek apokalyptickej predpovedi čelíme riziku, že ju už nik nebude brať vážne pre jej dejinnú profanizáciu. Keďže už bolo toľko varovných „pozor“, máme tendenciu ich prehliadať aj vtedy, keď sú skutočné a na mieste. Táto kniha je jedným takým „pozor“! Pokiaľ sa aktuálny trend nezmení, Amerike aj Európskej únii hrozí rozpad či totalita. Na záver vám opäť prinášam niekoľko citátov z knihy na zamyslenie. Verím, že vás aj tento výber podnieti siahnuť po Snyderovej knihe:

„Dejiny nám pomáhajú spoznať okamih, keď ešte niečo môžeme zmeniť.“ (s. 21)
„Hodnotu individualizmu rozoznáme až v bolesti prežívaného okamihu, tá však ustúpi len vtedy, ak sa pozrieme na dejiny a na naše miesto v nich a prijmeme vlastný diel zodpovednosti.“ (s. 42)
„Líder musí uvažovať za hranicami vlastnej osoby a vlastného klanu, musí mať predstavu, ako ho v budúcnosti niekto dokáže nahradiť.“ (s. 43)
„Demokracia sa v Rusku nikdy neudomácnila – moc nikdy neprešla z jednej osoby na druhú v dôsledku slobodných a spravodlivých volieb.“ (s. 49)
„V druhej dekáde 21. storočia nacionalisti a fašisti odmietajúci EÚ sľúbili Európanom návrat do fiktívnych národných dejín a ich protivníci zvyčajne nepostrehli, v čom spočíva skutočný problém.“ (s. 82)
„Základom politiky večnosti je však falšovanie vlastných dejín.“ (s. 132)
„V konečnom dôsledku však sloboda závisí od schopnosti občanov rozlišovať medzi pravdou a tým, čo chcú počuť. Autoritárstvo nenastupuje preto, že by po ňom ľudia zatúžili, ale preto, že strácajú schopnosť odlišovať fakty od želaní.“ (s. 241)
„Demokracia umiera v okamihu, keď ľudia prestanú veriť, že voľby sú dôležité.“ (s. 241)
„Zmyslom každých demokratických volieb je prísľub tých nasledujúcich.“ (s. 241)