Zamilowaný king z Luníka IX

William Somerset Maugham vo svojej poviedke Šťastný muž vysvetľuje, prečo vždy váhal, keď mal niekomu dať radu do života: “Ako môže človek radiť niekomu inému ako konať, keď nepozná toho druhého tak, ako pozná sám seba?” Niekedy sa však chtiac-nechtiac ocitneme odetí do “temného plášťa osudu” a radami ovlyvňujeme konanie iných.

Do školy nám na konci prázdnin nabehol Jozef, končiaci deviatak, ktorý si zistil, že sa ešte dá zmeniť stredná škola a silou mocou sa chcel prehlásiť z učňovského odboru mäsiar v Košiciach na rómske gymnázium v Kremnici. Jozef patril k najťažšie zvládnuteľným žiakom, často demoloval zariadenie v škole, vedenie školy si často pozývalo jeho rodičov, venovali sa mu odborní pracovníci na škole. Sám som s ním mal veľa náročných interakcií, keď mal dobré obdobie, patril k najlepším žiakom triedy, keď mal zlé obdobie, dokázal narušiť priebeh celej hodiny.

Jozef sa zaľúbil do svojej spolužiačky, ktorá podľa mojich informácií išla na kremnické gymnázium aj preto, aby s ňou nebol v kontakte. V prípade, že by na gymnázium išiel on, nešla by tam ona. Keď som ho však v škole stretol, bolo vidno, že jeho profil na jednej zo sociálnych sietí sa nevolá “zamilowaný king” náhodou. Chvíľu som sa s ním rozprával, povedal som mu, že ho síce veľmi dobre chápem, ale zároveň narovinu vysvetlil, prečo by mu nepomohlo, keby prestúpil na inú školu. Sľúbil som mu, že pôjdem za tou dievčinou a jej babkou, ktorá sa o ňu starala a skúsim sa s nimi porozprávať. Pri odchode zo školy som si na svoj sľub spomenul a vydal sa smerom k bytovému domu, kde býva vyvolená zaľúbeného kinga. Zhodou okolností som Jozefa stretol v jej vchode, ukázal mi dvere bytu, v ktorom býva a vzdialil sa, aby som mohol ísť na vec.

Keď som sa osobne rozprával s budúcou gymnazistkou a jej babkou, bolo zrejmé, že vzťahu bráni hlavne babka, ktorá na to mala racionálne dôvody. Priala si, aby vnučka v pokoji študovala a bála sa, že by potenciálny vzťah jej vnučky nebol pre ňu dobrý. Vnučka však vyzerala veľmi smutná, tak ma napadlo, že im v mene zamilovaného Jozefa dám takúto ponuku. Dievča pôjde študovať do Kremnice, on sa bude rok učiť za mäsiara v Košiciach a keď vydrží rok na ňu čakať, môže ísť potom za ňou študovať na gymnázium. Babke aj vnučke sa tento návrh pozdával. Na ceste od nich som opäť stretol Jozefa, povzbudil som ho, že má šancu a vysvetlil, akú dohodu som v jeho mene uzavrel. Povedal, že rok je strašne dlhá doba, ale mal som pocit, že ho nádej naplnenia svojej lásky uspokojila.

Niekedy sa aktívne snažíme ovplyvňovať konanie iných ľudí. Som presvedčený, že keby sme ostali pasívni, ocitli by sme sa v omnoho temnejšom plášti osudu.