Vzácna minca prvého rímskeho cisára z Devína (2. časť – analógie)

V roku 2003 bola na Devíne objavená zlatá rímska minca nominálu aureus. Minca je spájaná s rímskou armádou, ktorej priama prítomnosť na Devíne je doložená od roku 6 n. l. V tomto roku Rímska ríša viedla trestnú výpravu proti Marobudovi, ktorý najmä na území dnešnej Českej republiky vybudoval mocnú ríšu. Rimania proti nemu postupovali z dvoch smerov, zo západu a z východu. Východný zbor viedol budúci cisár Tiberius (cisár 14 – 37) a predpokladá sa, že časť rímskej armády prekročila Dunaj cez brod práve pri Devíne. Rimania tu vybudovali vojenský tábor a nejaký čas tu boli prítomní. Viac o trestnej výprave a rímskej armáde na Devíne sa dočítate v článku Devín na prelome letopočtov.

Samotnému aureu cisára Octaviana Augusta (cisár 27 pred n. l. – 14 n. l.) z Devína, ale i vzácnosti aureov všeobecne a najmä historickému pozadiu výjavu, ktorý aureus z Devína zobrazuje, som zase venoval predchádzajúci článok.

Neskôr som začal uvažovať nad tým, či nie sú v našom priestore známe ďalšie mince s rovnakým námetom. Pri hľadaní týchto analógií som sa zameral na Rakúsko, Slovensko a Českú republiku. Výber lokalít som odvíjal od pochodu východného zboru rímskej armády proti Marobudovi, ktorý zasiahol práve tieto tri štáty. Velleius Paterculus (žil asi 19 pred n. l. až 31 n. l.) nás o počiatku výpravy informuje takto: „Sám (Tiberius) vytiahol proti Markomanom s vojskom slúžiacim v Ilyriku od Carnunta, miesta v Norickom kráľovstve, ktoré sa nachádzalo najbližšie pri ich hraniciach.“ Norické kráľovstvo sa rozprestieralo predovšetkým na území dnešného Rakúska. Budúci vojenský tábor a mesto Carnuntum ležalo na území dnešných obcí Bad Deutsch-Altenburg a Petronell v Rakúsku. Prítomnosť rímskej armády je ďalej doložená na Devíne a predpokladá sa, že predtým ako bola výprava predčasne ukončená, prenikla na južnú Moravu, prípadne až do východných Čiech.

Svoju pozornosť som zameral hlavne na aurey, ako na priamu analógiu. Pre väčšiu komplexnosť som doplnil aj niekoľko strieborných denárov s takým istým námetom, nakoľko na razenie oboch nominálov sa obvykle používali rovnaké razidlá. Preto majú mince rovnaké priemery a často aj zhodné opisy a obrazy. S týmito zhodami sa stretávame najmä do polovice 2. storočia.

Aureus z Devína ako aj ďalšie uvádzané typovo identické aurey a denáre boli vyrazené medzi rokmi 2 pred n. l. až 4 n. l. v mincovni v meste Lugdunum (dnes Lyon vo Francúzsku).

Na Slovensku bolo objavených okolo 20 aureov. Z toho je Augustus zastúpený iba jedenkrát, a to práve mincou z Devína.

Slovenské národné múzeum (SNM) má vo svojej zbierke ďalší aureus a niekoľko denárov rovnakého typu. Všetky mince sú však bez nálezových okolností. Aureus získalo SNM v roku 1957 prevodom zo Štátnej banky československej v Bratislave. Rímska číslica XII (?) na averze mince nie je súčasťou pôvodnej razby, ale ide o dodatočné (najskôr novodobé) označenie. Z denárov bol zatiaľ publikovaný iba jeden, ten, ktorý uvádzam v tomto článku. Ide o kus, ktorý je najzachovalejší. Údaje k zvyšným denárom som k dispozícii nemal. Denár nadobudlo SNM niekedy pred 2. svetovou vojnou. Informácie o spôsobe nadobudnutia sa zrejme nezachovali z dôvodu zásahu pri bombardovaní Bratislavy počas 2. svetovej vojny a následnom požiari centrálnej budovy múzea.

Z územia Českej republiky je evidovaných niečo vyše 30 aureov. Augustus je zastúpený rovno trikrát, avšak iba jedna z týchto mincí je bližšie identifikovaná. Ide o aureus vyrazený v rokoch 15 až 13 pred n. l. s vyobrazením bohyne Diany na reverze, takže sa nezhoduje s razbou z Devína.

Podobne ako SNM aj české Národní muzeum (NM) má vo svojej zbierke bez nálezových okolností jeden aureus a až 17 denárov hľadaného typu. Z denárov sú ale niektoré dobové falzifikáty, tzv. suberáty. Ide o mince, ktoré majú jadro z menej hodnotného kovu, ale povrch je zo striebra, aby pripomínali pravú mincu. Na študijné účely som mal k dispozícii fotografie a parametre všetkých denárov. Mnohé z nich sú značne opotrebované. V článku uvádzam len aureus a denár, s ktorými sa uvažuje do plánovanej numizmatickej expozície múzea.

Úplne odlišná situácia je v Rakúsku. Na rozdiel od Českej republiky a takmer celého Slovenska s výnimkou malej oblasti na pravom brehu Dunaja, bolo skoro celé územie dnešného Rakúska súčasťou Rímskej ríše. Z toho vyplýva rádovo väčšie zastúpenie rímskych artefaktov vrátane mincí. Len v priestore Carnunta a jeho blízkeho okolia bolo nájdených neuveriteľných 106 aureov. Z piatich mincí tohto nominálu, ktoré zastupuje cisár Augustus, sú až štyri typovo zhodné s aureom z Devína. Bohužiaľ, okrem oblasti nálezu nie sú k minciam známe podrobnejšie nálezové okolnosti. To znamená, že na rozdiel od mince z Devína nevieme presnejšie určiť, s akým obdobím, prípadne udalosťami, môžeme spájať ich „uloženie“ do zeme. Mince budem v popise odlišovať katalógovými číslami podľa publikácie, z ktorej som ich prevzal.

Ďalšie dve krásne zachovalé mince (aureus a denár) rovnakého typu, ktoré sa dajú dohľadať v online katalógu, sú uložené v Kunsthistorisches Museum (KHM) vo Viedni. Obe mince pochádzajú zo zbierky múzea ešte spred roku 1875 a nie sú k ním známe bližšie informácie.

Spolu som mal k dispozícii informácie (fotografiu, rozmer, hmotnosť) k 27 minciam. K ôsmim aureom, ktoré sú všetky uvedené v článku, a devätnástim denárom, z ktorých uvádzam tri. Napriek tomu, že vo všetkých prípadoch ide o mince vyrazené v meste Lugdunum s rovnakým opisom a námetom obrazu, je problém nájsť medzi nimi dve, ktoré by boli úplne zhodné. Zatiaľ čo dnes sú všetky mince rovnakého nominálu a roku vydania štandardne rovnaké, v minulosti tomu tak nebolo. Vyplýva to zo spôsobu razby. Dnes je razba strojná a všetky razidlá sú identické. V Rímskej ríši bola razba ručná a každé razidlo bolo originálne. Navyše, ak sa aj nájde zhoda, nemusí sa týkať oboch strán mince. Je to z toho dôvodu, že horné razidlo (obvykle pre reverz – rub) sa muselo vymieňať častejšie ako spodné razidlo (obvykle pre averz – líce). Častejšia výmena horného razidla vyplýva z jeho skoršieho opotrebenia, keďže bolo viac namáhané ako spodné razidlo, ktoré bolo upevnené v kovadline.

Pri porovnávaní mincí sa viac zameriam na reverz (rub), ktorý som podrobnejšie interpretoval v predchádzajúcom článku. Sú na ňom zobrazení Augustovi vnuci a v tom čase zároveň jeho nástupcovia Gaius Caesar a Lucius Caesar. Medzi nimi sú štíty, kopije, simpulum (naberačka) ako symbol pontifikov, ktorým bol Gaius a lituus (zahnutá palica) ako symbol augurov, ktorým bol Lucius.

Niektoré mince je možné rýchlo odlíšiť už na prvý pohľad. Všimli ste si, že na denári z NM a minci číslo 12 z Carnunta sú simpulum a lituus prehodené? Rovnako je to ešte aj na jednom, v článku nepublikovanom denári z NM. Ak by sme vychádzali zo zaužívanej interpretácie, že starší Gaius je vľavo a mladší Lucius vpravo, teda sú zobrazení v poradí, v akom sú pod nimi napísané ich mená (písmená C a L), môžeme povedať, že toto vyobrazenie nie je v poriadku. Symbol, ktorý je bližší k postave, nezodpovedá funkcii, ktorú daná osoba zastávala. Išlo o zámer alebo omyl rytca razidla resp. navrhovateľa mince vyplývajúci z neznalosti? Tieto tri mince sa navyše líšia aj v tom, že v popredí je štít vpravo a nie štít vľavo ako pri zvyšných 24 minciach.

Mince sa dajú tiež rýchlo odlíšiť na základe sklonu a dĺžky kopijí. Kopije väčšinou vytvárajú obrátený lichobežník, v niektorých prípadoch až obrátený trojuholník.

Ďalším dobrým odlišovacím znakom je veľkosť postáv. Tie sú buď vyššie a vzdialenosť medzi nimi je menšia, alebo sú nižšie, viac na kraji mince, a tým pádom je priestor medzi nimi väčší.

Niektoré mince sú veľmi podobné a použitie odlišných razidiel zistíme až porovnaním detailov. Tými sú napríklad vzájomné postavenie písmen, pramene vlasov na cisárovom portréte alebo záhyby na tógach Augustových vnukov.

V skúmanom súbore sa mi nepodarilo nájsť mincu, na ktorej výrobu bolo použité identické razidlo ako na aureus z Devína. Najbližšie k porovnávanej minci má aureus z KHM, ale i tu bádať drobné odlišnosti. Napríklad v mierne inom postavení písmen alebo v zakončení Gaiovej tógy (postava vľavo), raz je šikmé a raz vodorovné. Pre jednoduchšie porovnanie som fotografie mincí umiestnil ešte raz pod seba. Naskytá sa otázka, či výrazná štýlová podobnosť nehovorí o jednej osobe rytca razidla alebo aspoň o rovnakej predlohe, podľa ktorej bolo razidlo vyrobené.

Mojím prvotným cieľom bolo nájsť k minci z Devína analógie z vybraných štátov. Plnohodnotné sú, samozrejme, len mince s aspoň čiastočnými nálezovými okolnosťami, ale pre úplnosť i zaujímavosť som doplnil aj mince bez nich. Nemôžeme s istotou vylúčiť, že niektoré z nich boli v minulosti objavené práve v tomto priestore. Nájsť k minci z Devína úplnú zhodu vrátane razidla a následne sa pokúsiť dať tieto mince do vzájomných súvislostí sa mi nepodarilo. To ale neznamená, že taká minca neexistuje, nakoľko moje hľadanie som obmedzil iba na zbierky niekoľkých inštitúcií. Na druhej strane som objavil pre mňa (a možno aj pre vás) nečakanú rozmanitosť zdanlivo rovnakých mincí. A možno sa tento článok pre niekoho stane inšpiráciou na ďalší, podrobnejší výskum.

Tento text vznikol aj zásluhou nadštandardnej ochoty pracovníkov a pracovníčok viacerých inštitúcií, za čo im úprimne ďakujem. Menovite Marek Budaj a Boris Stoklas (Slovenské národné múzeum), Lenka Vacinová (Národní muzeum), Cristian Gazdac a Katarína Amrichová (Archaeological Park Carnuntum), Klaus Vondrovec (Kunsthistorisches Museum Wien) a Miroslava Daňová (Katedra klasickej archeológie FF TU).

Aureus z Devína, ako aj množstvo ďalších keltských a rímskych artefaktov, si môžete pozrieť na výstave Kelti z Bratislavy na Bratislavskom hrade.

Použitá literatúra:

BUDAJ, Marek – HUNKA, Ján (zostavovatelia). 2018. Nálezy mincí na Slovensku V/1. Bratislava-Nitra : Archeologický ústav SAV, Historické múzeum SNM, 2018. 259 s. ISBN 978-80-8196-026-0.

GAZDAC, Cristian – HUMER, Franz – POLLHAMMER, Eduard. 2014. In the Shadow of the Heathens‘ Gate. The Black Book of the Gold Coins from Carnuntum. Cluj-Napoca : Mega Publishing House, 2014. 136 s. ISBN 978-606-543-482-0.

GAZDAC, Cristian – POLLHAMMER, Eduard – MELCHART, Werner. 2019. The Roman Metropolis Carnuntum Reveals More Gold Coins. In Journal of Ancient History and Archaeology. ISSN 2360-266X, 2019, roč. 6, č. 2, s. 70 – 72.

HARMADYOVÁ, Katarína. 2012. Devín v dobe rímskej. In ŠEDIVÝ, Juraj – ŠTEFANOVIČOVÁ, Tatiana (zostavovatelia): Dejiny Bratislavy 1: Brezalauspurc – na križovatke kultúr. Od počiatku do prelomu 12. a 13. storočia. Bratislava : Slovart, 2012. ISBN 978-80-556-0330-8, s. 271 – 275.

HEČKOVÁ, Janka. 2005. Rimania & Germáni na strednom Dunaji. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Filozofická fakulta, 2005. 112 s. ISBN 80-8050-882-8.

HLINKA, Jozef – KOLNÍKOVÁ, Eva – KRASKOVSKÁ, Ľudmila – NOVÁK, Jozef. 1978. Nálezy mincí na Slovensku III. Bratislava : Veda, 1978, 296 s.

HULÍNEK, Drahoslav. 2015. Prví rímski legionári na Slovensku. Rimania na Devínskom hrade. In Historická revue. ISSN 1335-6550, 2015, roč. 26, č. 6, s. 23 – 28.

KOLNÍKOVÁ, Eva. 2012. Peniaze v rímsko-germánskych vzťahoch. In ŠEDIVÝ, Juraj – ŠTEFANOVIČOVÁ, Tatiana (zostavovatelia): Dejiny Bratislavy 1: Brezalauspurc – na križovatke kultúr. Od počiatku do prelomu 12. a 13. storočia. Bratislava : Slovart, 2012. ISBN 978-80-556-0330-8, s. 276 – 281.

KOLNÍKOVÁ, Eva – HUNKA, Ján (zostavovatelia). 1994. Nálezy mincí na Slovensku IV. Nitra : Archeologický ústav SAV, 1994. 292 s. ISBN 80-901159-2-6.

KOLNÍKOVÁ, Eva – KOLNÍK, Titus – ŠKOVIERA, Daniel – VALACHOVIČ, Pavol. 2011. Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov I Územie Slovenska pred príchodom Slovanov. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2011. 395 s. ISBN 978-80-8119-037-7.

KURZ, Karel. 2006. Mince starověkého Řecka a Říma. Antická numismatika. Praha : Libri a Česká numismatická společnost (pobočka Praha), 2006. 264 s. ISBN 80-7277-232-5.

MILITKÝ, Jiří. 2013. Nálezy řeckých, římských a raně byzantských mincí v Čechách. 5. století před Kristem až 7. století po Kristu. Komentovaný katalog nálezového fondu. Praha : Filosofický ústav AV ČR – Centrum medievistických studií AV ČR a Univerzita Karlova v Praze ve spolupráci s Archeologickým ústavem AV ČR, 2013. 386 s. ISBN 978-80-7007-390-2.

MINAROVIČOVÁ, Elena. 1990. Rímske mince v zbierke Slovenského národného múzea I. Martin : Vydavateľstvo Osveta, 1990. 120 s. ISBN 80-217-0232-X.

ONDROUCH, Vojtech. 1964. Nálezy keltských, antických a byzantských mincí na Slovensku. Bratislava : Slovenská akadémia vied. 200 s.

PETRÁŇ, Zdeněk – FRIDRICHOVSKÝ, Jiří. 2008. Encyklopedie římských císařů a císařoven z pohledu jejich mincí. Praha : Nakladatelství Libri, 2008, dotlač 2014. 365 s. ISBN 978-80-7277-267-4.

PLACHÁ, Veronika – HLAVICOVÁ, Jana. 2011. Ranostredoveký Devín. Bratislava : Vydavateľstvo ELÁN, 2011. 141 s. ISBN 978-80-85331-65-3.

STOKLAS, Boris. 2017. Rímske mince z hradu Devín a jeho okolia. In HARMADYOVÁ, Katarína (zostavila): Devín Veroniky Plachej. Zborník k životnému jubileu PhDr. V. Plachej. Bratislava : Múzeum mesta Bratislavy, 2017. ISBN 978-80-89636-21-1, s. 63 – 73.

STOKLAS, Boris. 2018. Nálezy mincí z doby rímskej v katastrálnom území Bratislava-Devín od počiatkov archeologických výskumov po súčasnosť. In Denarius. Numizmatický časopis 7. Bratislava : Slovenské národné múzeum – Historické múzeum, 2018. ISBN 978-80-8060-456-1, s. 35 – 51.

Zdroje obrázkov:

Aureus cisára Octaviana Augusta, Bratislava-Devín (Múzeum mesta Bratislavy):
PLACHÁ, Veronika – HLAVICOVÁ, Jana. 2011. Ranostredoveký Devín. Bratislava : Vydavateľstvo ELÁN, 2011. 141 s. ISBN 978-80-85331-65-3.

Aureus a denár (Historické múzeum SNM):
Zo zbierkového fondu Slovenského národného múzea – Historického múzea v Bratislave, foto M. Budaj

Aureus a denár (Národní muzeum):
Národní muzeum: aureus H5-27.286, denár H5-258.171

Aurey cisára Octaviana Augusta z Carnunta (Landessammlungen Niederösterreich):
GAZDAC, Cristian – HUMER, Franz – POLLHAMMER, Eduard. 2014. In the Shadow of the Heathens‘ Gate. The Black Book of the Gold Coins from Carnuntum. Cluj-Napoca : Mega Publishing House, 2014. 136 s. ISBN 978-606-543-482-0.

Aureus cisára Octaviana Augusta (Kunsthistorisches Museum):
https://www.ikmk.at/object?lang=en&id=ID56871&view=vs

Denár cisára Octaviana Augusta (Kunsthistorisches Museum):
https://www.ikmk.at/object?lang=en&id=ID56874&view=vs

Technika razby rímskych mincí:
KURZ, Karel. 2006. Mince starověkého Řecka a Říma. Antická numismatika. Praha : Libri a Česká numismatická společnost (pobočka Praha), 2006. 264 s. ISBN 80-7277-232-5.