Ako som sa takmer nedostala na testovanie COVID-19

Obdivujem prácu doktorov, dobrovoľníkov a všetkých, ktorí sa snažia aj napriek ťažkým podmienkam pracovať naplno. Obdivujem doktorov, ktorí pracujú cez sviatky, víkendy, ťahajú 24 hodín v práci a dostávajú za to slabé platy.

Siahajú na dno svojich síl kvôli nám. Viem, že je veľa ľudí, ktorí majú podobný príbeh pri testovaní na koronavírus ako ja. Píšu to v komentároch pod statusy ministerstva zdravotníctva a dostáva sa im nulového pochopenia, či odpovedí.

V jednom z telefonátov sme dokonca dostali vyjadrenie, že pokým osoba nebola na testoch alebo ešte nemá z testov výsledky majú všetci z jej blízkeho okolia (rodina, priatelia a pod.) normálne chodiť do práce. Keby mi vyjdú pozitívne testy a všetci, s ktorými som bola v kontakte by 11 dní chodili do práce a na ďalšie miesta medzi ľudí, nákaza by sa šírila nekontrolovane.

Aj keď je toto všetko každodennou realitou, dúfam v zodpovednosť každého človeka. Čakanie je synonymom slovenského zdravotníctva. Napriek tomu sa čakať oplatí. Kvôli našim blízkym, kvôli ťažko chorým a starým.

Prečítajte si ako prebieha objednanie na testy COVID-19.

Ako to celé začalo

Bola nedeľa večer a mne začalo byť blbo. Bola som unavená a cítila som, že mám horúčku. Tak som si zmerala teplotu, no bola v norme. Myslela som si, že som asi len vyčerpaná a tak som šla spať skoro. Na druhý deň som sa prebudila na neznesiteľnú bolesť chrbta, ktorá sa stále stupňovala. Teplomer už ukazoval 37,5°C a tak som si začala zisťovať informácie o testovaní na Covid-19. Hoci zvýšená teplota môže znamenať rôzne choroby, teraz letí korona a tak sa bez tohto zázračného údaju o negativite nedostanem na lekárske vyšetrenie.

Ďalším problémom však bolo to, že som nechcela ostať doma a ohrozovať moju rodinu kvôli starším rodinným príslušníkom. Vírus začal opäť zúriť v plnej sile a tak som si nemohla byť istá, či je to korona, chrípka alebo iné ochorenie. Dohodli sme sa, že pôjdem na byt do Trnavy. Môj priateľ pracuje v odbore, v ktorom si môže dovoliť zobrať home office aj na celý týždeň v prípade podozrenia na toto ochorenie. Tak som sa v horúčkach a s bolesťou celého tela pobalila a odišla som autom do Trnavy.

Hneď v ten večer ako som dorazila na byt v Trnave som si vyplnila formulár na Covid-19. Bol pondelok 24.8., keď som klikla na odoslať. Vzápätí mi prišla sms:

NCZI: Dobrý deň. Vaša požiadavka o vyšetrenie na COVID-19 bola zaregistrovana. O jej spracovaní vás budeme informovať.

Spokojná som teda odložila telefón, dala si horúci čaj s paralenom a išla spať. Prešli tri dni a mne postupne ustúpila horúčka aj extrémne bolesti svalov. Mala som mierny kašeľ a slabú nádchu. Z domu mi každú chvíľu písali a volali, či mi ešte neprišlo pozvanie na testovanie, keďže sa rozhodli dobrovoľne zostať v karanténe v prípade, žeby sa mi potvrdilo toto ochorenie.

Nie všetci však majú možnosť pracovať z domu a zákon hovorí, že v prípade strachu alebo podozrenia na COVID-19 môže zostať človek doma a vziať si dovolenku alebo neplatené voľno. To je skutočne vynikajúca možnosť pre ľudí, ktorí majú obmedzený počet dní dovolenky a musia z niečoho platiť účty. Logicky sme preto chceli, aby som mala testy hotové čo najskôr.

SMS však nechodila a tak som si pozerala všetky súkromné laboratóriá, ktoré testujú za 70 eur. Háčik bol v tom, že najbližšie termíny mali až 2.9., čo bolo vzhľadom na situáciu neskoro.

Rozhodli sme sa preto čakať. A čakať, čakať, čakať…

V piatok som sa po rozhovore s kamarátkou dozvedela, že som bola v priamom kontakte s osobami, ktoré boli pozitívne testované na COVID-19. Tak sme zavolali na ÚVZ a pýtali sa, prečo ešte neprišlo pozvanie na testovanie a či nie je relevantné, že som bola v kontakte s nakazenými osobami.

A tak po jednom z mnohých telefonátov si vyhľadali moje rodné číslo a povedali, že do piatich dní posielajú pozvanie na testovanie a idú mi teda poslať sms.

Cesta do Galanty na testovanie

Bol piatok, 28.8., 14:33, keď mi prišla SMS:

NCZI: Vas termin a miesto odberu: Galanta, Hodska 373/38, 31.08.2020, 9:10. Na mieste predlozte COVID-19_PASS: a číslo covid pasu. Prosim nemeskajte. Dodrzujte karantenu.

V ďalšej sms mi napísali, aby som prišla nalačno, neumývala si zuby a podobne. Posledná veta oznámila, že výsledky testov dostanem do 96 hodín. Čo sú ďalšie 4 dni.

Keď som si to prepočítala, znamenalo to ďalší týždeň čakania len na výsledok. Zatiaľ mi prešli všetky príznaky.

Chcela som byť však zodpovedný občan a tak som presedela víkend zavretá v byte. Prišiel deň D. Ráno sme vyrazili skôr, aby sme predvídali nečakané udalosti na cestách, no prišli sme na miesto určenia bez problémov. Tesne pred koncom našej cesty mi v mobile cinkla SMS.

Chvíľu sme polemizovali o tom, že v tom zrejme majú dosť chaos, keď mi dali ďalší termín, aj keď na jeden práve smerujem. To už sme však stáli pred parkoviskom zdravotného strediska v Galante.

Vystúpila som z auta a išla k plechovej búdke, v ktorej testujú ľudí na koronu. Mala zatiahnuté rolety, červenú pásku okolo a nikto nikde.

Keď som prišla bližšie, uvidela som nápis, ktorý hlásil, že odbery sa konajú len v stredu a v piatok. Hovorím si, to musí byť nejaký omyl. Veď som objednaná na 9:10 v Galante a presne tu by mi mali odber spraviť.

Onedlho prišlo auto, v ktorom sedela pani a zmätene pozerala na odberné miesto. Stiahla okienko na aute a spýtala sa, či idem tiež na odber.

„Hej, hej, mala by som mať 9:10. Aj vy ste boli poslaná do Galanty?“

„Áno, ale očividne netestujú.“

Vtedy sa mi v hlave vynorila SMS, ktorá mi len pred chvíľou prišla.

„Neprišla vám SMS, aby ste prišli zajtra do Trnavy?“ Pani chytila mobil a pozrela na displej.

„Áno, máte pravdu. Pred 8 minútami mi prišla,“ povedala rozčarovane.

A tak sme išli späť do Trnavy. Ani slovom sa v SMS nezmienili o zmene času a miesta, neospravedlnili ani iným spôsobom nedali najavo, že spravili chybu.

Poobede mi však prišla ďalšia SMS s dôverne známym textom. Termín presunutý na 3.9.

Nevieme vám pomôcť

Zavolala som na jediné číslo, ktoré je uvedené na stránke korona.gov.sk. Asi 20 minút som počúvala pesničku a hlas automatu.

Tak som počkala na linke a onedlho som sa dočkala úspešného zdvihnutia telefónu. Pani som povedala svoj príbeh a spýtala som sa dokedy ma ešte budú prekladať na neskoršie termíny. Neskrývala som hnev, no zároveň som si uvedomovala, že ona za to nemôže.

Povedala mi, že v Galante sa niečo udialo a kvôli tomu nebrali vzorky. Zajtra je sviatok a tak bol zrejme najbližší možný termín 3.9.2020. Povedala mi, že ma chápe, ale nevie s tým spraviť nič, aj keby veľmi chcela. Bolo mi jej ľúto lebo som verila, že ona s tým skutočne nemá čo spraviť. Zlý je zdravotnícky systém na Slovensku a nie pani/slečna, ktorá sa mi ospravedlňuje za chyby, ktoré nespravila.

Zosumarizujme si to

Formulár odoslaný: 24.8.2020, pondelok, 19:47

Prvá SMS po telefonátoch: 28.8.2020, piatok, 14:22

Druhá SMS: 31.08.2020, 8:57, 13 minút pred termínom na odber, presunutie na 1.9.2020

Tretia SMS: 31.08.2020, 13:32, presunutie na 3.9.2020

Chyby sa stávajú, ale kričať v telke a v rozhovoroch ako sme pripravení na druhú vlnu koronavírusu je pritiahnuté za vlasy.

Moja rodina a priateľ počkali až do výsledkov testov doma. Tie mi prišli do 24 hodín, čo bolo milým prekvapením, keďže v sms písali, že to bude až do 96 hodín. Našťastie mi prišlo potvrdenie o tom, že som NEGATÍVNA. Keby je výsledok iný, čakali by nás ďalšie dva týždne v karanténe.

Napriek tomu je 11 dní čakania na testovanie skutočne dlhý čas. Je náročné zostať doma v dobrovoľnej karanténe pre kontakty, ktoré boli s človekom, ktorý má príznaky Covidu. Je to zodpovednosť a ľudia so svedomím a starosťou o ostatných tak spravia aj napriek tomu, že sa pripravia o časť platu.

Systém, ktorý nefunguje sa zrúti v momente ako stratíme nervy čakať. A preto aj napriek hnevu a nezodpovedaniu otázok, či vyvodenia zodpovednosti buďme trpezliví.

Lebo nedoplatia na to osoby, ktoré za roky nespravili nič so zdravotníctvom, doplatíme na to my, starí ľudia, ľudia so slabou imunitou či vážnymi ochoreniami.