Úvod školského roka: výzvy k noseniu rúšok aj realizácii reforiem

Výrok týždňa

„Výsledok reformy systému vzdelávania nie je na počkanie ako trinásty dôchodok. Uvidíme a oceníme ho najskôr až po pár rokoch a to, prirodzene, volebné preferencie u našich voličov nijako nezvýši. Otázkou je, či naša neschopnosť plánovania, stelesnená neuskutočnenou reformou systému vzdelávania, je jednoducho výsledkom našej spoločnej nevôle maskovanej falošnými predsavzatiami alebo pramení z nejakej vrodenej poruchy, ktorú si my Slováci nesieme v génoch. Tak či onak, nora zostáva nevyhĺbená a perly sú nám ukradnuté.“

Vladimír Leksa
imunológ, Slovenská akadémia vied
v komentári Denníka N | 2. 9. 2020

Výber z udalostí

• Napriek stupňujúcej sa druhej vlne pandémie koronavírusu školský rok 2020/2021 odštartoval v uplynulom týždni prezenčne. Základné a stredné školy otvorili svoje triedy pre takmer 693-tisíc žiakov.

Na slávnostnom otvorení nového školského roka sa zúčastnila aj prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá navštívila Strednú zdravotnícku školu na Strečnianskej ulici v Bratislave. Minister školstva Branislav Gröhling (SaS) školský rok otvoril v Základnej škole kpt. Jána Nálepku v Stupave.

Gröhling počas návštevy školy vyzval rodičov a učiteľov k tomu, aby deťom vysvetľovali dôležitosť nosenia rúšok počas prvých dvoch týždňov školského roka. „Robíme to všetci pre seba, svoje okolie, kamarátov, rodinu a dbáme tak na zdravie nás všetkých,“ poznamenal minister aj v príhovore na novom informačno-vzdelávacom portáli rezortu školstva EDU TV.

• To, za akých podmienok prebehlo spustenie prezenčnej výučby v niektorých školách na Slovensku, priblížili denníky SME a Hospodárske noviny (tu a tu). O podmienkach, ktoré mali školy v súvislosti so zahájením školského roka zabezpečiť, informovali viaceré slovenské médiá (napr. tu, tu, tua tu). Manuál opatrení pre školy a školské zariadenia v aktualizovanej verzii zverejnilona svojej webovej stránke aj ministerstvo.

• V súvislosti s opatreniami, ktoré musia školy dodržiavať pre zamedzenie šírenia koronavírusu, minister Gröhling poznamenal, že príprava na druhú vlnu pandémie bola jednoduchšia. „V tej prvej fáze sme chrlili rôzne opatrenia, v tejto druhej fáze sme vytvorili semafor, ktorý je vizuálne viac pochopiteľnejší,“ skonštatoval Gröhling. To, že ani pri rastúcom počte nakazených by už nemalo dôjsť k plošnému zatváraniu škôl, minister uviedol v rozhovore pre portál aktuality.sk. „Nechceme zatvárať celé mestá alebo školy, ak budeme identifikovať nejaké prípady. Naozaj chceme postupovať lokálne,“ povedal minister.

Na to, ako sa môže obnovené prezenčné vzdelávanie prejaviť na počte nakazených a či u nás hrozí zatváranie tried, sa Denník N pýtal ministra školstva, ale aj ministra zdravotníctva Mareka Krajčího (OĽaNO), či epidemiologičky Alexandry Bražinovej.

• Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) v súvislosti s opatreniami proti šíreniu koronavírusu v prostredí škôl upozornil, že okrem rúška na tvári by deti mali mať v škole aj jedno náhradné čisté rúško v mikroténovom vrecúšku. „Nosením rúšok a hygienou rúk významne bránime nielen šíreniu ochorenia COVID-19, ale aj šíreniu mnohých ďalších akútnych respiračných ochorení, ktorých výskyt sa každoročne výrazne zvyšuje návratom žiakov do kolektívu po prázdninách,“ uviedol ÚVZ.

K tomu, aby rodičia svojim školopovinným deťom vysvetlili, že majú v školách nosiť rúška, vyzval v mimoriadnom príhovore aj predseda vlády Igor Matovič (OĽaNO). „V červených a oranžových regiónoch, ako je napríklad Bratislava, by deti v škole mali nosiť rúška na určitý čas. Až kým počet prípadov neklesne,“ konštatuje k téme pediatrička Elena Prokopová.

„Učitelia budú musieť byť zrejme oveľa pozornejší a počúvať, čo deti hovoria. Môže to spôsobiť istú komunikačnú bariéru. Tú však môžeme využiť na to, aby sme sa naučili rozprávať zrozumiteľnejšie a hlasnejšie,“ myslí si o možných dopadoch nosenia rúšok učiteľka Rebecca Murray. Aj o tom, čo majú robiť riaditelia škôl, ak rodič odmietne dať dieťaťu rúško, odpovedal v rozhovore so Zuzanou Kovačič Hanzelovou minister Branislav Gröhling.

• Tri školy museli z dôvodu lokálne zhoršenej epidemiologickej situácie začiatok školského roka posunúť. Riaditeľské voľno žiakom už v prvom týždni školského roka udelila Základná škola na ulici Mirka Nešpora v Prešove, keďže bolo potvrdené ochorenie COVID-19 u jedného z jej pedagogických zamestnancov. Podobne postupovala aj materská škola (MŠ) na Haburskej ulici v Bratislave, kde sa nakazilo jedno z detí.

Prípad dieťaťa pozitívne testovaného koronavírus sa objavil aj v petržalskej súkromnej materskej škole. Dieťa nastúpilo v prvý deň do MŠ, po krátkom čase ho však rodič prišiel vyzdvihnúť, keďže sa ukázalo, že má pozitívny výsledok testu. „Kým nemá dieťa výsledok testu, rodičia by s ním mali zostať doma, ale karanténa sa na nich nevzťahuje. Dieťa ako kontakt pozitívnej osoby musí absolvovať ešte kontrolný odber pred koncom ukončenia karantény,“ vysvetľuje Katarína Nosálová, hovorkyňa regionálneho ÚVZ v Bratislave.

• V reakcii na druhú vlnu pandémie koronavírusu ministerstvo školstva odporúčalo vysokým školám, aby posunuli začiatok semestra na 28. september. Väčšina najväčších vysokých škôl na Slovensku však zimný semester spustí už o týždeň skôr. Aj na to, aké opatrenia proti šíreniu koronavírusu vysoké školy zavádzajú a ako budú pristupovať k študentom zo zahraničia, v článku odpovedá denník SME.

O tom, že Vysoká škola výtvarných umení je prvou z vysokých škôl, na pôde ktorej sa potvrdil prípad koronavírusu, píše Denník N. Absolvent VŠVU sa ako divák zúčastnil obhajoby praktickej záverečnej práce a následne bol pozitívne testovaný na COVID-19. Testovanie napokon potvrdilo, že sa nenakazil nikto, s kým prišiel absolvent v škole do kontaktu.

„Po celý čas obhajob sme sa snažili dodržiavať všetky nariadenia – mali sme rúška, priestory sa vetrali, dodržiavali sme základnú hygienu rúk, no nie vždy bolo možné dodržať potrebný odstup. Výsledok nám však dal nádej, že riziko prenosu vírusu zrejme vieme znížiť, ak sa budeme pri podobných situáciách správať naozaj zodpovedne,“ skonštatovala rektorka VŠVU Bohunka Koklesová.

• Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo (SAAVŠ) koncom minulého týždňa informovala o pozastavení 20 študijných programov pre nesplnenie akreditačných kritérií. Medzi najčastejšie pochybenia škôl mala patriť nedostatočná odbornosť novonavrhovaných garantov, ich nízka angažovanosť na pracovisku a nedostatočná vedecká činnosť.

„Vysoké školy boli posudzované podľa predpisov platných do 31. októbra 2018. Ide o prechodný jav, ďalšie rozhodovania budú naplno podľa nových kritérií,“ povedal v tejto súvislosti predseda výkonnej rady SAAVŠ Robert Redhammer a pripomenul, že nové kritériá sú účinné od 1. septembra.

• Na to, že podpora vzdelávania a inovácií je jedným z kľúčových motorov dlhodobého udržateľného hospodárskeho rastu, v uplynulom týždni upozornilo šestnásť expertov a expertiek z oblasti vedy, makroekonómie a biznisu. Osobnosti prizvané do nezávislej expertnej pracovnej skupiny, ktorú iniciovala Americká obchodná komora v SR, v tejto súvislosti vytvorili predbežný návrh Vízie Slovenska 2030 a adresovali ho prezidentke Zuzane Čaputovej, predsedovi vlády Igorovi Matovičovi a ministrovi financií Eduardovi Hegerovi (OĽaNO).

V minulom týždni bol zverejnený aj najnovší rebríček Globálneho indexu inovácií. „Oproti minulému roku si Slovensko v Indexe pohoršilo o dve priečky a je 39-te. Ocitlo sa zároveň aj medzi jedenástkou ekonomík sveta, ktoré v oblasti inovácií dosahujú ešte nižšie výsledky, ako by sa dalo očakávať v súvislosti s úrovňou ich rozvoja,“ informuje Lucia Yar z portálu Euractiv.

• O problémoch školstva a vedy na Slovensku a o dôvodoch, pre ktoré mnohí úspešní vedci zo Slovenska odchádzajú, v relácii .pod lampou so Štefanom Hríbom diskutovali Dominika Fričová z Mayo Clinic v Rochesteri, Miroslav Gašpárek z Oxfordskej univerzity a Anton Zajac z Imperial College v Londýne.

Na to, aké reformy v oblasti vedy a vzdelávania plánuje v druhej polovici septembra predstaviť ministerstvo školstva a či prostriedky z prvého balíka eurofondov na reformy poputujú aj na platy vedcov, či podporu inovácií, sa ministra Gröhlinga pýtala Zuzana Kovačič Hanzelová. Podobnú otázku denník SME položil aj ministerke investícií a podpredsedníčke vlády Veronike Remišovej (Za ľudí).

• Ďalšie správy zo školstva v skratke:

x Európska rada pre výskum (ECR) rozdelila granty vo výške 677 miliónov eur pre začínajúcich vedcov. Medzi podporenými výskumnými projektami opäť nie je žiadny zo Slovenska. Susednému Poľsku, Českej republike a Maďarsku sa prostriedky z ECR získať podarilo.

x Ministerstvo školstva na základných školách spustí pilotné testovanie nového spôsobu prerozdelenia vzdelávania. Pedagógovia si budú môcť učivo presúvať medzi jednotlivými ročníkmi v rámci troch cyklov – od 1. po 3. ročník, od 4. po 5. ročník a od 6. až po 9. ročník ZŠ.

x Rezort školstva podľa Slovenskej komory učiteľov už rok blokuje systém vzdelávania učiteľov. „Napriek zákonným lehotám neakreditovalo desiatky žiadateľov,“ upozorňujú učitelia s tým, že nie je známa žiadna systémová vízia ich vzdelávania.

Všimli sme si

• Česká DVTV zverejnila rozhovor so študentom z Detského domova Klánovice, ktorý sa dostal na prestížnu školu London School of Economics and Political Science. „Určite mám netradičné zázemie. Som stále v Klánovickom domove, ale povedal by som, že mám zázemie omnoho lepšie, než si mnohí ľudia dokážu predstaviť. Cítim podporu od všetkých ľudí tam, či už sú to vychovávateľky alebo skvelá pani riaditeľka. Pomohli mi začať veriť v samého seba,“ hovorí David Jehlička.

• V uplynulom týždni vláda SR schválila Šiestu periodickú správu Slovenskej republiky o implementácii Dohovoru o právach dieťaťa. Správa opisuje opatrenia, ktoré Slovensko prijalo na zabezpečenie práv uznaných dohovorom a kroky, ktoré vlády realizovali pri uplatňovaní týchto práv za obdobie rokov 2013 – 2019.

• Na HBO máte v týchto dňoch možnosť zhliadnuť v premiére nórsko-švédsky film Deti. Dejová línia sleduje dramatické následky tragickej udalosti, keď počas prestávky v škole spolužiačka vážne zraní spolužiaka, ktorý následne zomrie. Film umožňuje nahliadnuť nielen do toho, ako sa jednotliví aktéri s touto situáciou popasujú, ale tiež napovie, ako sa škola systémovo vysporadúva s takýmito traumatizujúcimi situáciami.

Editorka: Anna Dráľová | noveskolstvo.sk