Denník N

Ako vydanie Juliana Assangea do USA ohrozuje slobodu médií 

Keď som Juliana Assangea videla naposledy, vyzeral unavený a zoslabnutý. Sedel v neformálnom slušnom oblečení za sklom na lavici v zadnej časti súdnej siene susediacej s londýnskou väznicou Belmarsh, známou vysokým stupňom stráženia. Po bokoch mu stáli členovia väzenskej stráže. 

Blog bol v anglickom origináli Julie Hall publikovaný 6. septembra 2020.
Podpísať petíciu na podporu Juliana Assangea môžetu TU.

Na pojednávanie som pricestovala z USA. Jemu stačilo prejsť cez tunel, z cely priamo do súdnej siene. Zakladateľ WikiLeaks Julian Assange sa dnes opäť postaví pred súd, tentoraz v obnovenom konaní, v rámci ktorého sa rozhodne o žiadosti Trumpovej administratívy o jeho vydanie do USA.

Na lavici obžalovaných však nebude sám. Spolu s Julianom Assangeom tam budú aj základné princípy slobody médií, na ktorých stojí a padá sloboda prejavu a právo verejnosti na prístup k informáciám. Stačí umlčať tohto jediného človeka a Spojené štáty budú šíriť strach a umlčiavať aj ostatných ľudí pracujúcich v médiách, ktorí už dnes čelia útokom – a to nielen v USA, ale aj v mnohých ďalších krajinách po celom svete.

Ide naozaj o veľa. Ak by sa Spojené kráľovstvo rozhodlo Assangea vydať, v USA by ho čakalo trestné stíhanie pre obvinenia zo špionáže, za ktoré by ho mohli poslať do väzenia na dlhé desaťročia. Tie by pravdepodobne strávil v zariadení s najvyšším stupňom stráženia a musel by sa podrobiť najprísnejšiemu režimu vrátane dlhodobého umiestnenia na samotke. To všetko kvôli konaniu, aké patrí k práci redaktorov a redaktoriek spravodajstva po celom svete – vo verejnom záujme zverejňoval informácie poskytnuté z relevantných zdrojov.

Samozrejme, prezident Donald Trump označil internetový portál WikiLeaks za „hanebný“ a uviedol, že zverejňovanie utajovaných skutočností by sa malo trestať smrťou.

Ochromujúci účinok na ostatných vydavateľov a vydavateľky, investigatívnych novinárov a novinárky, ako aj na každú osobu, ktorá by sa odvážila dopomôcť k zverejneniu utajovaných skutočností o priestupkoch vlády, by sa dostavil okamžite a jeho následky by boli závažné. Zároveň by sa do sféry vplyvu USA dostali aj ľudia, ktorí nie sú občanmi a občiankami USA – tak ako v prípade Austrálčana Assangea.

Neúprosná snaha vlády USA o vydanie Assangea, ako aj dobrovoľná účasť Spojeného kráľovstva na jeho prenasledovaní a zadržiavaní, ho dostali do väzenia, ktoré je zvyčajne vyhradené pre ťažkých recidivistov. To ho poznačilo fyzicky aj psychicky – až do takej miery, že často býva dezorientovaný. Zdá sa, že súčasťou stratégie USA je snaha zlomiť ho izoláciou od rodiny, blízkych a právneho tímu – a podľa všetkého táto stratégia funguje.

Netreba poznať všetky zákutia extradičného práva na to, aby sme pochopili, že Julian Assange je nielen stíhaný pre typické „politické zločiny“, pri ktorých je extradícia vylúčená, ale – a to je ešte zásadnejšie – že toto stíhanie je navyše aj politicky motivované.

Odvolávajúc sa na zákon o špionáži z roku 1917, v doplnenom znení z roku 1918, Spojené štáty vzniesli proti Assangeovi 17 obvinení, na základe ktorých mu hrozí spolu 175 rokov väzenia. Ak sa k tomu pridá odsúdenie za jedno zneužitie osobného počítača (údajne ide o doplnenie zákona o špionáži, ktorý treba v ére počítačov aktualizovať), ľahko k nim pribudne ďalších päť rokov. Assange je jediným, kto kedy za zverejnenie informácií čelil takýmto závažným obvineniam zo špionáže.

Niet pochýb, že stíhanie je politicky motivované súčasnou americkou administratívou, ktorá už Assangea verejne odsúdila. Minister zahraničných vecí Mike Pompeo tvrdí, že WikiLeaks je „nepriateľská spravodajská služba“, ktorej činnosť je nutné „mierniť a regulovať“. Evidentne nespravodlivé stíhanie Assangea je príkladom toho, ako ďaleko sú USA schopné zájsť, aby mali pod kontrolou tok informácií o priestupkoch vlády, a tým podkopávali právo verejnosti na informácie.

Assangea mal v hľadáčiku už Barack Obama, ale Obamova administratíva ho odmietla stíhať. Súčasný americký generálny prokurátor William Barr však proti nemu podal od roku 2019 nie jednu, ale dve obžaloby. Druhá obžaloba v júni 2020 prekvapila nielen Assangeov právny tím, ale aj britského prokurátora a sudkyňu.

Keď som začiatkom tohto roka sedela šesť metrov od Juliana Assangea, pri pohľade na to, ako sa zmenil, ma až mrazilo – zostal z neho už len tieň človeka, ktorým býval.

Počas týždňa pojednávaní, na ktorých som sa zúčastnila, sa niekoľkokrát bez vyzvania postavil a oslovil sudkyňu. Povedal jej, že je zmätený a nedokáže sledovať pojednávanie, lebo dobre nepočuje. Uviedol, že kvôli prekážkam zo strany väzenia a súdu sa nemohol poradiť so svojim právnym tímom. Oficiálne mu nebolo dovolené, aby sa obracal priamo na sudkyňu, no on to nerešpektoval a niekoľkokrát sa vrátil k svojej predošlej útočnej taktike, ktorej sa pridržiaval v minulosti, keď sa obhajoval sám.

Ak dôjde k vydaniu Juliana Assangea z Veľkej Británie do USA, bude to mať ďalekosiahle dôsledky na ľudské práva – vytvorí sa tým mrazivý precedens, ktorý spôsobí, že ľudia, ktorí vo verejnom záujme zverejňujú uniknuté alebo utajované informácie, budú menej chránení.

Zverejňovanie takýchto informácií je pritom základným kameňom slobody médií a práva verejnosti na prístup k informáciám. Konanie, za aké je Julian Assange stíhaný, preto musí byť chránené, nie kriminalizované.

Julia Hall je expertkou Amnesty International na ľudské práva v Európe

 

Teraz najčítanejšie

Amnesty Slovensko

Chceli by ste žiť v krajine, kde sú si všetci ľudia rovní a kde vládne ľudskosť a dôstojnosť? My rozhodne. Preto v Amnesty International bojujeme za ľudské práva pre všetkých. V tomto blogu sa dozviete viac o našich projektoch, ľuďoch, ktorých podporujeme alebo ktorí podporujú nás a mnoho ďalšieho. A ak chcete nášmu zápasu pomôcť, môžete nás podporiť svojím podpisom na www.pripady.amnesty.sk alebo si môžete zaobstarať Pas do Krajiny ľudskosti, aby sa vám ľahšie cestovalo https://darujme.sk/2405/ Blogy vyjadrujú osobný názor autorov a autoriek a nutne nereprezentujú stanovisko celej organizácie.