Kým mnohí hladujú, milióny ton jedla končia na smetisku úplne zbytočne. Čo treba robiť s potravinovým odpadom?

Nedojedené zvyšky obeda či balík cestovín s prešvihnutou minimálnou trvanlivosťou. Skončí to v koši alebo záchode. Úplne zbytočne. Takýto prístup škodí aj ľuďom, aj planéte.

Zvyšky z obeda sa dajú zjesť aj na večeru alebo na druhý deň, a trvanlivé potraviny sú bezpečné aj tri mesiace po uplynutí minimálnej trvanlivosti, ukázal test v laboratóriu.

Vyhadzujeme priveľa jedla. Jedna tretina z toho, čo sa vyprodukuje, skončí v odpade. Je to 1,3 miliardy ton jedla, ktoré sa vyrobilo úplne zbytočne, pretože ho nikto nikdy nezje.

Potravinový odpad môže vznikať v rôznych fázach. Môže to byť už takpovediac na farme, čomu sa v mnohých prípadoch predísť nedá, napríklad ak farmárovu úrodu zničí nepriaznivé počasie či prírodná katastrofa. Môže to byť počas výroby, predaja, ale aj u nás doma. A pri tom poslednom žiadne regulácie nepomôžu. Pomôže len to, ak my, spotrebitelia, začneme k jedlu pristupovať inak.

Koľko ľudí hladuje

Kým v rozvojových krajinách sa väčšina potravinového odpadu vyprodukuje ešte na farme alebo počas výroby, u nás v rozvinutých krajinách je to opačne. Viac sa vyhodí v domácnostiach a počas predaja. Lebo tu ľuďom jedlo zjavne až tak nechýba.

Len štvrtina potravinového odpadu by dokázala uživiť všetkých hladujúcich ľudí na svete, ktorých je takmer miliarda.

Spomeňte si na to, keď budete nakupovať. A nekúpte to, s čím nemáte žiadne plány a neviete to spotrebovať.

Podľa štatistík Európskej komisie ročne v Európe vyhodíme 88 miliónov ton jedla v odhadovanej hodnote 143 miliárd eur. V priemere to vychádza tak, že každý jeden z nás v Európe a severnej Amerike ročne vyhodí od 95 do 115 kilogramov jedla, kým v subsaharskej Afrike či juhovýchodnej Ázii je to na hlavu len od 6 do 11 kilogramov.

A teraz si zoberte, že 21,7 percent európskej populácie je podľa dát Európskej potravinovej banky na pokraji chudoby a sociálneho vylúčenia. To je takmer 110 miliónov ľudí, ktorí ani v Európe zjavne neprodukujú potravinový odpad. K tomu treba pripočítať tých, ktorí jedlo nevyhadzujú z princípu a zistíme, že existujú aj takí, ktorí možno ročne hodia do koša 300 kíl zdravého a bezpečného jedla.

Ako vyzerá a ako chutí

Veľa odpadu vznikne aj pri predaji. Reťazce nechcú predávať potraviny, ktoré sa vzhľadom vymykajú štandardu. Ak má jablko trochu inú farbu alebo je na jednej strane buchnuté, ak je chlieb prasknutý alebo banán má iný tvar, tak tieto produkty vôbec nevyložia na pulty. Prečo? Vraj preto, lebo ľudia také jedlo nechcú kupovať.

Tie jablká, banány aj chlieb chutia rovnako ako ostatné jablká, banány a chleby. Len nie sú také krásne. Ale nemôže byť každý predsa krásny, však?

Veľa odpadu, či už na strane predajcu, alebo v domácnostiach, vzniká podľa neziskovej organizácie Natural Resources Defense Council kvôli tomu, že ľudia nepoznajú rozdiel medzi minimálnou trvanlivosťou a dátumom spotreby.

Minimálna trvanlivosť sa uvádza na výrobky, ktoré sú trvanlivejšie. Ak sú skladované tak, ako je uvedené na obale, a ak obal nie je poškodený, tak vydržia aj mesiace po uplynutí tejto lehoty. Dátum spotreby sa uvádza na výrobky, ktoré majú tendenciu pokaziť sa, ale aj tak, jogurt jeden deň po uplynutí dátumu spotreby ešte nemusí byť plesnivý. Treba ho pred vyhodením skontrolovať.

Alebo ešte lepšie je vôbec ho nekúpiť. Ak ho máme v chladničke tak dlho, znamená to, že sme ho kúpili bez uváženia a že sme ho nepotrebovali. Treba nakupovať len to, s čím máme v dohľadnej dobe plán.

Ako to škodí planéte

Jedna vec je, že jedlo, ktoré vyhodíme, by mohlo uživiť niekoho v núdzi. Okrem toho, odhaduje sa, že do roku 2050 bude na planéte žiť deväť miliárd ľudí (ak sa pandémie nepostarajú o preriedenie) a produkcia jedla by musela stúpnuť o 60 až 70 percent. Alebo môžeme jednoducho jedlo prestať vyhadzovať.

Druhá vec je, že potravinový odpad škodí životnému prostrediu. Podľa Potravinovej a poľnohospodárskej organizácie pri OSN tvorí osem percent objemu skleníkových plynov produkovaných ľuďmi. Takmer 30 percent všetkej poľnohospodárskej pôdy na svete, čo je 1,4 miliardy hektárov, sa využíva na produkciu jedla, ktoré sa nikdy nezje. Pre ilustráciu, taká pôda zaberá väčšie územie ako Čína.

Potravinový odpad ročne vyprodukuje 4,4 gigaton skleníkových plynov. Ak by išlo o krajinu, bola by tretím najväčším producentom skleníkových plynov na svete po Číne a USA.

V roku 2015 si OSN dala za cieľ, že do roku 2030 zníži potravinový odpad na osobu o polovicu. Legislatívne sa to dá ošetriť na mnohých frontoch, hoci to bude drahé a bolestivé. Ale o odpade produkovanom v domácnostiach rozhodujeme v konečnom dôsledku len my, spotrebitelia.

Preto treba nakupovať s rozvahou a jedlo nevyhadzovať. Ak chceme lepší svet, musíme preň niečo urobiť. Zmeniť svoje nákupné a stravovacie návyky. A ideálne naučiť deti správnym nákupným a stravovacím návykom. Aj s týmto chceme v iniciatíve Generácia bez predsudkov pomôcť. Lebo veríme, že ak chceme zmeniť svet, musíme ho meniť s prichádzajúcou generáciou.