Denník N

Zmizol strach z korony

Človek je tvor, ktorý sa vie adaptovať. Tak ako vojaci vo vojne sú v prvom momente šokovaní zo smrti, ale z dôvodu aby sa vyhli traume a fungovali, sú nútení sa adaptovať a bojujú ďalej. Preto často sa trauma spúšťa až keď sa vrátia z vojny a nebezpečie opadne  a vznikajú post traumatické stavy, ktorým človek nerozumie a nevie ich spracovať.

V situácii s koronou môžeme nájsť niekoľko paralel. Keď k nám v marci dorazila, médiá a politici nás kŕmili panikou a tak sme sedeli každý deň prikovaní k obrazovkám a so strachom čakali, koľko ďalších ľudí ochorelo, prípadne zomrelo a aké opatrenia sa prijímajú. Čas ale šiel ďalej a väčšina z nás začala opatrenia rôzne obchádzať. Nedodržiavali sa domáce karantény, chodilo sa na návštevy a podobne. Niektorí sa s koronou dokonca vôbec osobne nestretli, a tak trauma nemala šancu vzniknúť a postupne panika prešla plynule do apatie. Adaptovali sme sa. Nemôžeme žiť celý rok v strachu a panike. Situácia bola zrejmá v lete, kedy plno ľudí prestalo nosiť povinné rúška nariadené autoritami. Nie je sa čo čudovať, na Slovensku máme dlhú históriu nezmyselných rozhodnutí predstaviteľov moci, ktorí akokeby vôbec nemysleli na blaho štátu a národa. Korona tomuto vôbec nepridala. Premiér a konzílium odborníkov síce oznámilo spustenie štátnej karantény, ale nedokázali dostatočne vysvetliť, prečo práve u nás to musí byť štátna karanténa a v iných štátoch nie. Jediný racionálny dôvod je nedôveryhodnosť občanov. Politici neveria ľuďom, ak ich nemajú pod kontrolou.

Príchod druhej vlny v septembri čiastočne do nás vrátil obavy, ale už to nie je také silné ako na začiatku. V podstate by sa dalo povedať, že sa korona v našom chápaní posunula z prvoligového víru typu ebola na obyčajnú zažitú chorobu typu cukrovka alebo rakovina. Síce sa ich všetci bojíme, ale už sme akceptovali, že sú tu s nami. Vieme, že 100percentné lieky ani vakcíny proti týmto chorobám neexistujú a niekto s nimi žije relatívne kvalitný život, iný zas zomrie. Zdá sa, že tento posun nastal i v chápaní u politikov, a tak náš premiant nevenuje každodenné tlačovky správam o korone, ale venuje sa iným aktivitám, ktoré považuje za zmysluplnejšie. Ale zas sa prijímajú opatrenia bez vysvetlení. Jedno z mnohých je zákaz akcií v nočných hodinách. Opäť bez vysvetlenia. Vy, hlúpi slováci, počúvajte nás odborníkov a nepýtajte sa. Potom je jasné, že sa objavujú vtipy, ako sa korona šíri len v nočných hodinách.

Takisto sa téma korony už stihla plne adaptovať v kategórii hoaxov, kde si každý nájde čomu rád uverí. Niekto rád uverí odborníkom z konzília, iný zas videám z youtube ponúkajúcich alternatívny názor. Skôr si myslím, že viac ako pre racionálne argumenty inklinujeme k tej či onej strane na základe našich sympatií k autoritám, viere v odbornosť alebo rebelstvo v nás. Nemá zmysel vyvracať fakty logicky, pretože druhá strana si vždy nájde toho svojho odborníka. Ešte čo sa týka poplašných a klamlivých správ, všimol som si zaujímavú koreláciu s osobnou situáciou človeka. Čím sa človek cíti viac zúfalý a nešťastný vo svojom živote, tým je viac náchylný veriť tomu, že celý svet je konšpiráciou, všetky autority neustále a zámerne klamú a on za svoj osud nemôže. Nevravím, že autority neklamú a že neexistujú konšpirácie, veľkým príkladom je aktuálny proces s Julianom Assangeom, ktorý vyniesol tajné vládne informácie a je za to trestaný až nadmieru, ale ak už chceme o niečom diskutovať, prečítajme si aspoň jednu-dve odborné štúdie z tej oblasti.

Teraz najčítanejšie

Radovan Grznárik

Kto som? Som mixom vlastných životných skúseností, ktoré ma naučili, čo je v živote dôležité. Snažím sa neškatuľkovať ľudí, a preto mám medzi svojimi najbližšími priateľmi osobnosti, ktoré by iní nazvali problémovými. To, že človek má diagnostikovanú schizofréniu alebo psychopatiu, ešte nerobí z neho zlého človeka a so správnym prístupom môže byť užitočnejší pre spoločnosť ako my ostatní. Moja top životná priorita je využiť čas, ktorý tu máme, a preto sa snažím používať rôzne metódy, ktoré vedú k vedomému plánovaniu času, aj keď nie vždy mi to ide, ale dôležité je vytrvať.