Denník N

Taiwanské deti a slovenské rúška

Je správne byť patriot. Je taktiež správne byť zodpovedný. Taiwanské deti chápu, prečo treba nosiť rúška, a ako sa správať zodpovedne. Naučil som ich teda, ako byť hrdý patriot. Možno nás naučia oni, ako byť zodpovedný.

Na Taiwane nezaznamenali žiaden prípad komunitného šírenia koronavírusu už niekoľko mesiacov. Dá sa povedať, že je tu relatívne veľmi bezpečne. Napriek tomu je však bežné, že Taiwanci, vrátane taiwanských detí, nosia rúška tam, kde je to nariadené – na školách, v office-och, v metre, atď. Síce tu rúška nepovažuje každý za pohodlné, avšak každý tieto pravidlá poslušne dodržuje. Samozrejme, dnes už je Taiwan tak bezpečný, že sa rúška nenosia tam, kde nie sú povinné. Ľudia vedia, že dnes im tu už v podstate nič reálne nehrozí. Vedia však taktiež, že keď je situácia zlá, zodpovednosť je na prvom mieste. Nikoho by ani nenapadlo tieto nariadenia nedodržovať alebo nedajbože spochybňovať. A možno práve preto je tu tak bezpečne. Rúška totiž neznamenajú pre Taiwancov nič nové, nosili sa tu už dávno pred tým, ako vôbec bolo chýru o nejakom Covide. Taiwanské deti si v minulosti dali na seba rúško vždy vtedy, keď mali nádchu, alebo len kašeľ. Nie je preto pre nich problém pochopiť to, že rúška majú svoje opodstatnenie a sú dnes potrebné na to, aby sme chránili seba a ostatných pred vírusom.

Minulý týždeň som mal na jednej z taiwanských škôl niekoľko prednášok o Slovensku. Učil som tam taiwanské deti o slovenskej kultúre, o tradíciách, o histórii, o športe, o jedle ale aj trochu po slovensky. Vrámci predstavenia slovenskej kultúry si deti všimli, že aj na Slovensku sa nosia rúška, avšak mnohokrát majú Slováci na rúškach rôzne zaujímavé obrazce, logá, alebo aj štátne symboly. Vysvetlil som im, že na Slovensku je to bežné, je to akoby súčasť našej kultúry. Slovenskí vládni predstavitelia si napríklad na rúška dali vyšiť slovenský znak, iní si zas na rúško nakreslili alebo vyšili to, čo im je blízke alebo niečo, čo chcú ostatným povedať. Deťom sa to veľmi páčilo, a preto som sa rozhodol, že si spoločne spravíme workshop, kde sa naučíme, ako vyrobiť takéto rúško. Nie len také hocijaké rúško, ale patriotické rúško. Pripravil som čisté, biele obaly na rúška – také, do ktorých sa dajú vsunúť chirurgické rúška, ktoré sa potom môžu opätovne použiť aj viackrát. Pripravil som aj rôzne obrazce a tradičné motívy, ktoré deti môžu použiť na svoje diela.

Na moje prekvapenie si väčšina detí vybrala slovenský štátny symbol ako svoj motív na rúško, pričom niektorí ich nakreslili úplne sami od seba. Pamätali si, že slovenský znak obsahuje trojvŕšie a kresťanský dvojkríž. Iní zase dokonale nakreslili tradičné slovenské motívy, alebo veci, ktoré sa im jednoducho najviac páčili, takže samozrejme, nemohol chýbať ani tradične neslovenský Pikačú.

Najviac ma však dojal jeden chlapec ktorý si pamätal, ako som hovoril, že na Slovensku síce máme krásne hory, ale zato žiadne more. Tento chlapec sa tak rozhodol nakresliť slovenskú vlajku na horách, ktoré sú obkolesené morom. Detská tvorivosť skutočne nemá hraníc. 

Z rúšok mali deti nielen radosť, ale môžu ich aj použiť, alebo darovať svojim rodičom – keďže som im nechtiac kúpil veľkosť pre dospelých. Cítil som sa celkom hrdý aj na Slovensko, pretože táto tradícia vyrábania alebo modifikovania vlastných rúšok a kreativita okolo toho je na Slovensku ďaleko pred celým svetom. Videl som na slovenských weboch mnohé ponuky rúšok s tradičným motívom, ako aj rôzne iné výmysly. Som preto rád, že som mohol taiwanské deti naučiť, ako zvelebiť niečo, čo je pre nich úplný základ a samozrejmosť. Budem preto taktiež veľmi rád, keď si my Slováci tiež od nich zoberieme príklad, čo sa týka zodpovednosti. Správny patriot je zodpovedný patriot.

Teraz najčítanejšie

Marko Podstavek

Som študent diplomacie žijúci na Taiwane už vyše sedem rokov. Polievku si síce objednávam po čínsky, ale snívať budem vždy len v slovenčine.