Denník N

Richter môže pomôcť. Ale nechce

Foto - TASR
Foto – TASR

Nezáujem ministra Richtera o riešenie problémov ľudí nijaké reči o „filozofii zákona“ nezakryjú.

Pred časom sa na mňa obrátila jedna mamina s naliehavou prosbou. K jej známej, mame dieťatka so zdravotným postihnutím, nabehla kontrola z úradu práce. Nejaká „dobrá duša“ ju totiž nahlásila úradom – že vraj dostáva všelijaké dary, a teda by nemala dostávať príspevky na kompenzáciu jej ťažko zdravotne postihnutého dieťaťa. Veď aj v tej televíznej relácii bola a všetci videli, že dostala pomoc…

Keď som tento príbeh počula, zostalo mi zle. Jednak pri pomyslení na ľudí, ktorí sú schopní závidieť ešte aj nejaký dar matke, ktorá ledva prežíva z mesiaca na mesiac a je v 24 hodinovej službe v starostlivosti o svoje postihnuté dieťa.

Ale aj preto, že – ako sme zistili – takýmto prijímateľom pomoci neprajú ani naše zákony. Totiž, ešte aj v situácii, kedy štát absolútne zlyháva pri starostlivosti o ľudí so zdravotným postihnutím, je právny problém, ak dotknutá osoba dostane dar, lebo ten dar sa jej započíta do „prijímu“ a ona tým pádom stráca nárok na príspevky na kompenzáciu. Teda, nie je dar ako dar. Zákon totiž hovorí, že dary od nadácií či občianskych združení sa do prijímu posudzovanej osoby nezapočítvajú. Ale dary od fyzických a právnických osôb áno.

Spolu s právnikmi sme sa pozreli na presné znenie zákona a zistili sme, že tento nezmysel by sa dal veľmi rýchlo a jednoducho odstrániť. V odseku, kde sa píše o tom, čo sa zaratáva do prijímu, sú dary od fyzických a právnických osôb spomenuté len ako poznámka pod čiarou. To znamená, že na zmenu zákona nie je potrebná jeho zdĺhavá novelizácia cez parlament. Stačilo by, aby minister vydal úradom práce metodické usmernenie, aby tieto dary nebrali do úvahy pri posudzovaní príjmu.

Minister Richter sa však rozhodol inak. V liste, ktorý mi poslal, svoje rozhodnutie nezmeniť zákon odôvodnil tým, že by „mohlo dôjsť k zneužívaniu peňažných príspevkov na kompenzáciu“ a narušila by sa filozofia zákona.

Richter list odpoved

Priznám sa, že keď som čítala jeho list, zostalo mi smutno. Pred očami som mala všetky tie príbehy postihnutých detí, o ktoré sa tento štát nedokáže postarať. Mala som pred očami rodičov, ktorí zápasia, aby zohnali pre svoje dieťa potrebnú pomôcku alebo peniaze na rehabilitáciu. Mala som pred očami rodiny, ktoré doslova dokážu prežiť len vďaka pomoci iných.

Nerozumiem, ako jeden minister sociálnych vecí, ktorý snáď musí čo to vedieť o živote týchto ľudí, dokáže chladnokrvne napísať, že by tieto rodiny začali zneužívať príspevky na kompenzácie. To by  vďaka zopár eurám od zopár jednorazových darcov boli odrazu „za vodou“? Nepotrebovali by už nijakú pomoc na zabezpečenie základných potrieb a za príspevky na kompenzáciu by si rodina vyrazila na cestu okolo sveta?

Keďže som predvedčená, že sa nikdy netreba vzdávať, na jeseň podám do parlamentu novelu zákona, ktorá by tento nezmysel v zákone zmenila. Lebo aj rodiny s postihnutými deťmi si zaslúžia istoty.

Touto cestou by som zároveň chcela poprosiť všetkých obetavých ľudí, dobrodincov, ako aj portály a média, ktoré sa snažia napriamo, teda nie cez nadácie či občianske združenie, pomôcť odkázaným rodinám zverejnením ich príbehu a čísla účtu: Zvážte, či tak urobíte touto formou a nie radšej cez nejakú overenú nadáciu či občianske združenie. Lebo v prípade, ak dotyční poberajú nejaké príspevky, pri ktorých sa posudzuje ich príjem, a vy im budete chcieť verejne pomôcť napriamo, nechtiac tým pripravujete zoznam pre činorodých úradníkov, po kom majú ísť.

Pretože sa zdá, že smeráckeho ministra Richtera zaujímajú ľudia v nezavinenej ťažkej životnej situácii oveľa menej než „zachovanie filozofie zákona“.

Teraz najčítanejšie