Denník N

Moslimovia v číslach, diel 2.

Naozaj podporuje 86 % egyptských moslimov trest smrti pre odpadlíkov od islamu a kde teda sú tí umiernení moslimovia, o ktorých sa tak často hovorí?

V apríli 2017 vydala americká konzervatívna organizácia Prager U video s názvom: „Kde sú tí umiernení moslimovia?“ (Where Are the Moderate Muslims?). Video má k dnešnému dňu na Youtube 1,5 milióna videní a aj keď sa jedná o jedno z ich menej úspešných videí, vyvolalo pomerne značný rozruch. (V roku 2018 dosiahli ich krátke videá už miliardu vzhliadnutí). Rozprávač,  vojenský poradca,  Hussein Aboubark v tomto diele polemizuje s jedným z tvrdení, ktoré je na Západe všeobecne prijímané a to, že: niektorí moslimovia síce páchajú zverstvá, ale drvivá väčšina moslimov na svete je umiernená a nič podobné neschvaľuje.  Hlavná postava tohto videa si však niečo také nemyslí a svoju vierohodnosť buduje hlavne na svojom pôvode.  Ako človek tmavej pleti, pôvodom z Egypta navodzuje pocit, že sledujúci sa ide dozvedieť insiderské informácie. Niečo čo mu média neukážu. Všetky svoje postrehy pritom stavia na štatistike Pew research center, jednej z najväčších a najdôveryhodnejších amerických výskumných organizácií, ktorá robí štatistický výskum po celom svete.

A aké sú Aboubakrové postrehy ? „Podľa výskumu Pewovho strediska si  88 % moslimov v Egypte , 62 % v Pakistane, 86 % v Jordánsku a 52 % v Nigérii myslí, že každý moslim, ktorý opustí islam by mal byť potrestaný smrťou. […] rovnaké počty súhlasia s kameňovaním tých, čo sa dopúšťajú nevery, či prísnymi trestami pre tých, čo kritizujú Mohameda.“ Ďalej sa preto Aboubakr pýta, kde sú tí umiernení moslimovia, o ktorých nám stále média rozprávajú? Keď tieto čísla ukazujú tak nepekný obraz moslimského sveta.

Aboubakrová argumentácia znie veľmi dôveryhodne. Je aj podložená serióznymi zdrojmi a človek tak nemá dôvod neveriť tomu, čo video tvrdí. Na svete nie sú umiernení moslimovia…

Keď som prvý krát videl toto video, tak som zostal zaskočený. Čísla mi prišli príliš vysoké a nesedeli do môjho svetonázoru. Vedel som, že napríklad Egypt je omnoho konzervatívnejší ako niektoré ďalšie krajiny, ale až takto vysoké čísla… Žeby mali moslimovia naozaj až takéto extrémne postoje? Keď som si na webe Pew research center vyhľadal danú štatistiku, čísla viac menej sedeli presne. Nesedela však celková hypotéza že: väčšina, ak nie všetci moslimovia podporujú trest smrti pre odpadlíkov od viery, či kameňovanie neveriacich a podporujú bombové útoky. Čísla totiž sedia len pre Egypt, Pakistan alebo Afganistan, ktoré Aboubark uvádza, len ako náhodné príklady. Ich čísla sú ale na míle vzdialené od čísel v Turecku, Bosne, Indonézii či Tunisku. Presvedčte sa sami na priloženej mape nižšie. Autor videa jednoducho vybral tie najextrémnejšie prípady a predstavil ich ako mainstream.

Pre jednoduchšiu orientáciu v číslach tiež prikladám prehľadnú tabuľku, v ktorej legende je však jedna veľmi dôležitá informácia, ktorú by sme nemali prehliadnuť.

Jedná sa o štatistiku, o ktorú sa opiera aj Aboubakr a táto štatistika nehovorí o podpore trestu smrti pre odpadlíkov od viery medzi všetkými moslimami v danej krajine, ako tvrdí Aboubakt, ale o podpore tohoto trestu medzi moslimami, ktorí si myslia, že sharia by mala byť zákonom danej krajiny. Toto je pomerne dôležitý detail, ktorý významne skreslí celkové percento moslimov, ktorí tento trest podporujú. Zoberme si napríklad Egypt. Podľa toho istého výskumu Pew research center podporuje v Egypte shariu 74 % moslimov (viď tabuľka nižšie) a z nich podporuje trest smrti pre odpadlíkov od viery tých Aboubakrových 86 %. To znamená, že z pomedzi Egyptských moslimov podporuje trest smrti 64 percent opýtaných moslimov, čo je o 20 % menej než sa snaží tvrdiť Aboubakr. Zle čítal tabuľku alebo schválne zavádzal ?

Samozrejme 64 % je obrovské číslo, ale ako som už ukázal vyššie, jedná sa o extrémny prípad.  Čísla  takto podobne  klesnú  aj  pri ostatných  krajinách,  ktoré autor uvádza.  V Jordánsku z 82  % na  58  %, v Nigérii  z 51  % na  36%  a  v Pakistane  z 76%  na  64  %.  V prípade  drvivej väčšiny  skúmaných  krajín  však  klesne  podpora  trestu  smrti  pre odpadlíkov od  viery  pod  polovicu.  V európskych krajinách je podľa danej štatistiky najväčšia podpora tohto trestu medzi ruskými moslimami na úrovni 6 percent a najnižšia v Albánsku, kde je len jednopercentná. V najväčšej moslimskej krajine, ktorou je Indonézia, je okolo 14 % a v niektorých arabských kraji ako je Tunisko či Libanon, je dokonca ešte nižšia.

Čo z toho všetkého vyplýva? V zásade vidím hlavne tri dôležité momenty, nad ktorými sa treba zamyslieť.

  1. Moslimský svet sa nedá paušalizovať. Nedá sa to dokonca robiť ani s Arabským svetom. Medzi jednotlivými krajinami sú obrovské rozdiely, nehovoriac o ich vnútorných odlišnostiach a rozmanitosti. Nejde totiž hodnotiť žiadneho človeka len na základe jeho náboženstva. Štatistika vie byť užitočná, nedefinuje však žiadneho človeka a vie tak byť v nesprávnych rukách aj nebezpečná.
  2. Dávajte si pozor na tabuľky a grafy. V rukách šikovných manipulátorov vie byť aj tá najpresnejšia a najdôveryhodnejšia štatistika prekrútená tak, ako komu vyhovuje.
  3. Umiernení moslimovia existujú a  je ich majorita. Zároveň však v niektorých štátoch extrémisti tvoria väčšinu populácie. Odpoveď na otázku prečo sú práve Egypt, Jordánsko alebo Afganistan konzervatívnejšie, ako napríklad Tunisko či Albánsko je zložitá a pri každej krajine jedinečná, vždy však má svoje historické odôvodnenie.

Poznámka na záver:

Všetky údaje, ktoré používam v tomto článku vychádzajú zo štatistík Pew research center (https://www.pewforum.org/2013/04/30/the-worlds-muslims-religion-politics-society-beliefs-about-sharia/), ktoré vyšli už pred niekoľkými rokmi a údaje sa preto mohli jemne meniť. Zároveň tento výskum nepostihoval všetky moslimské krajiny, pričom sa dá predpokladať, že niektoré z nich budú tiež extrémistické, iné zas veľmi umiernené.

odkaz na Prager U video: https://www.youtube.com/watch?v=Y9Enx4XxO1E&feature=youtu.be&t=36&ab_channel=PragerU

Teraz najčítanejšie

Matej Jando

Študent hospodárskej politiky a medzinárodných vzťahov a oboru právo a financie na Masarykovej univerzite. (ESF, FSS, PrF). Absolvent histórie a európskych štúdií na Filozofickej Fakulte Univerzity Karlovy (FFUK).