Denník N

Ruka ruku myje nielen v čase pandémie

S čím najrýchlejšie a najefektívnejšie oslovíte čo najširšie masy ľudí (platí to najmä v politike)?
Úprimnosťou, poctivosťou a pravdovravnosťou? Ťažko!

Lož má síce krátke nohy ale veľmi rýchlo skáče. Úprimnosť je pre väčšinu z nás nepríjemná. A poctivosť je automatická len pri hájení vlastných záujmov.

Prečo si teda nevybrať „ľahšiu cestu“?

To, že to tu u nás zdola až nahor máme také, aké máme, nie je v zásade chyba politikov, prokurátorov, sudcov, policajtov, úradníkov a všetkých ďalších kompetentných, ktorí sa podieľajú na fungovaní a charaktere tohto štátu. Je to viac-menej chyba nás všetkých, ktorí tú spoločnosť tvoríme, a ktorí z pohodlnosti a v často naivnej viere v úprimnosť, poctivosť a pravdovravnosť sa často nechávame ľuďmi, ktorým cnosti vôbec nič nehovoria, nachytať a oblafnúť. Potom je tu pomerne veľká skupina takých, ktorí veľa vecí vidia a vedia o nich, ale tak, ako si priamo nepriznávajú vlastné zlyhania a chyby, tak si zo zištných dôvodov zatvárajú aj oči pred zlyhaniami iných. A v poslednom rade tu máme veľmi veľa takých, ktorým to je v zásade jedno a sú k veciam verejným vlažní až apatickí.

Najhoršia zo všetkého je asi tá vlažnosť, ktorá anticnostiam otvára dvere dokorán:

„Neb praví Písmo: Buď žhavý, nebo ledový, ale nebuď vlažný. Lhostejnost je v mých očích ten nejděsnější hřích, ten nejpodlejší vrah, nejzrůdnější a nejodpornější neřest, jíž je člověk schopen. Neboť právě svobodnou vůlí jsme jedině podobni Pánu.“
(Z knihy „Země lhostejnost“ od Karla Kryla)

Po slovensky je to v skratke: „Nehas čo ťa nepáli“.

Z vlastných skúseností z pôsobenia v komunálnej politike, v oblasti občianskeho aktivizmu a zo skúseností s miestnymi úradmi, niektorými úradníkmi a niektorými poslancami sa ťažko zbavujem pocitu, že pretvárka, lajdáckosť a lož si tu u nás, žiaľ, roky ruka ruku myje. Väčšine obyvateľov v obci to je však zrejme jedno, niektorým to plne vyhovuje a tým čo to vadí sú väčšinou ticho (z rôznych pochopiteľných aj nepochopiteľných dôvodov).

Všetci príčetní a pozorní na Slovensku vidíme, že takmer všade, kde sa pozrieme, potrebujeme súrne opravu, a to ako obrazne, tak aj doslova (vybavenie nemocníc, škôl, mosty, cesty, kultúrne pamiatky atď. atď.).

Čo je však najhoršie, veľmi veľa ľudí to má u nás „pokazené“ najmä v ich hlavách a srdciach, a s tým je azda najťažšie si poradiť.

Netreba však podliehať zúfalstvu, pretože nádej je tu vždy, a čestní a odvážni ľudia tu ešte nevymreli. Len ich tak nevidno ako tých, ktorí sa vybrali „ľahšou cestou“. Preto nevešajme hlavy a nevzdávajme sa. Zlo za každým rohom striehne na to, kedy to dobro vzdá.

Dobre bude len vtedy, keď na dobro nezabudneme. Je to však „beh na veľmi, veľmi dlhú trať“ a asi aj nikdy nekončiaci boj. Boj za slušnosť, slobodu, demokraciu a spravodlivosť …

Teraz najčítanejšie

Miroslav Benian

Narodil som sa a 18 rokov žil na sídlisku Medvedzie na Orave. Po ukončení vysokoškolského štúdia a krátkom pracovnom pôsobení v Trnave som sa opäť vrátil na Oravu do Lokce. Vyštudoval som jadrovú energetiku, ale už viac ako 10 rokov sa živím ako prekladať technických textov. Som ženatý, mám tri dcéry, chovám jednu mačku, jedného psa a päť sliepok. Som spoluzakladateľ a predseda občianskeho združenia Beskydy bez hraníc, o.z., spoluzakladateľ občianskej iniciatívy Lokca budúcnosti a bol som jeden z organizátorov zhromaždení za Slušné Slovensko v Námestove. V rokoch 2018 - 2020 som bol nezávislým poslanom obecného zastupiteľstva v Lokci.