Denník N

Medveď a ľadovec – Selektívny lockdown pre kultúru a šport

Najnovšia tlačovka ministra zdravotníctva bola pre mnoho ľudí značne demotivujúca. Asi nebude prekvapením, že to bolo hlavne pre ľudí pracujúcich v kultúre a športe.

Pri prvej vlne pandémie tieto dve oblasti zasiahla kríza ako prvé, s veľkou silou, a uvoľňovanie pre tieto dve oblasti bolo medzi poslednými. Áno, dá sa argumentovať, že toto nie sú odvetvia akútne dôležité pre život. Ale je to tak? Nie úplne, lebo do kultúry spadá aj televízia, ktorú “zamknutí” občania využívali často, či iné služby poskytujúce rozptýlenie (áno patria sem aj rôzne streamovacie služby).

Napriek všetkým nepriaznivým okolnostiam, snažili sa umelci robiť všetko pre prežitie a prispôsobili sa situácii, aby ako tak prežili. Pomoc, ktorú by tak veľmi potrebovali sa nedostavila, alebo sa dostavila neskoro a nedostatočne. Šport síce teraz nespomínam, ale to iba preto, lebo športovci nemali ako vysielať online. A nie, nie všetci športovci zarábajú ako Mesi, tak ako slovenskí umelci nezarábajú ako hollywoodske hviezdy. Keď sa uvoľnili obmedzenia, umelci aj športovci pokračovali vo svojich aktivitách ako sa dalo, aj napriek tomu, že na základe existujúcich obmedzení, to nebolo rentabilné. Ale čo by človek neurobil pre ľudí, ktorí na internete najviac hejtovali práve ich.

Kým sa väčšina pracujúcich snažila pozviechať, vrátane týchto dvoch odvetví ako aj podnikateľov a mnoho iných, štát sa mal pripraviť na druhú vlnu, o ktorej sme vedeli, že príde. Lebo ľudia nedokážu sedieť doma na zadku a musia ísť k moru, alebo inam do zahraničia, inak by asi atrofovali ich pasy. A keďže prišlo to, čo všetci okrem konšpirátorov čakali, začali prichádzať aj obmedzenia. Iste, dalo sa to čakať, aj keď možno nie takto skoro a všetci sme tak trochu dúfali, že neprídu. A veľa ľudí si po oznámení najnovších opatrení snažia opakovať, že to musia urobiť kvôli zdraviu. No hneď potom prichádza istá horká pachuť a veľa otázok. Ako je možné, že počty na kultúrnych a športových udalostiach neustále klesajú, pre kostoly žiadne usmernenia od štátu neprichádzajú. Prípadne nie je možné v stravovacích zariadeniach organizovať hromadné podujatia, ktoré ale nie úplne platia pre svadby a kary. Vyhýba sa týmto podujatiam nákaza alebo je to niečo životne dôležité? Pije sa na svadbách a karoch menej ako na diskotékach a prezentáciách kníh či iných podujatiach? Sú to skôr rečnícke otázky, na ktoré odpovede tušíme (prípadne vieme), a oficiálnu odpoveď na ne sa nikdy nedozvieme.

Ostáva len tá blbá pachuť, že nikomu na kultúre a športe nezáleží. A zároveň neodbytný pocit, že sa o chvíľu objavia otázky typu: čo sa stalo s naším športom a kultúrou. A budú to tí istí ľudia.

Teraz najčítanejšie