K téme spravodlivého vzdelávania ich pritiahol program Teach for Slovakia. Čo ich o školstve naučila koronakríza?

Tomáš Horváth: Bezmocnosť ale aj vynaliezavosť

Tomáš je líder tímu druhého stupňa, učiteľ dejepisu na Základnej škole Narnia.

Napriek mnohým pokusom o informatizáciu slovenského školstva, až polrok v karanténe nás primäl k plošnému využívaniu technológií. Výnimkou sú školy, ktoré navštevujú deti z prevažne chudobného prostredia. Tam sa ukázala veľká bezmocnosť ale aj vynaliezavosť jednotlivcov.

Pozitívne ma však prekvapila flexibilná odozva zo strany ministerstva školstva na vývoj situácie a snaha viac podporovať ako kontrolovať, na čo sme doteraz neboli veľmi zvyknutí. Badať tiež určité posuny dobrým smerom, napríklad pri slovných hodnoteniach.

Ale ako každého učiteľa, ktorý má rád svoje povolanie, ma najviac frustrovala nemožnosť osobného kontaktu so žiakmi. Stretnutie s nimi po dlhej pauze je krásne, lebo vidíte ako vyrástli, ako sa z nich stávajú noví ľudia, ale zároveň aj trpké, pretože si uvedomíte, že ste pri týchto zmenách nemohli byť, obzvlášť, ak ste triedny učiteľ. V novom školskom roku chceme klásť dôraz aj na vysvetľovanie, reflexiu a rozhovory so žiakmi o tom, čo skutočne má, alebo nemá v týchto podmienkach cenu. Ideme do toho s pokorou a nádejou, že sa nám bude dariť napĺňať našu misiu aj v tomto zvláštnom čase.

Zuzana Sojková: Už nemôžeme cúvnuť

Zuzana je odborná riešiteľka v rámci projektu Usmerňovať pre prax, Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie.

Kríza naplno zvýraznila dlhodobo neriešené problémy ako nadmernú záťaž na ľudí v systéme, necielenú podporu pre rizikové skupiny, nedostatočné vybavenie škôl či slabú multidisciplinárnu koordináciu. Toto však interpretujem pozitívne, lebo takto už argumentačne nemožno kam cúvnuť, a nikto si už nedovolí povedať, že tieto problémy podľa nich nie sú problémy.

Čo vnímam veľmi negatívne je, že kríza ešte výraznejšie a očividnejšie roztvorila nožnice medzi deťmi na Slovensku. Deti, ktoré mali silnejšie socio-ekonomické pozadie a rodičov, ktorí sa im vedeli venovať, sa relatívne dobre dokázali adaptovať, ich vzdelávací progres sa len spomalil, a ľahko ho doženú. Deti, ktoré už doteraz na týchto frontoch mali sťaženú pozíciu, sa len prepadli do ešte väčších problémov, a išli de facto do vzdelávacieho regresu. Ten opäť nemajú samy ako dohnať, nieto prekonať, a na toto stále nemáme ujasnenú stratégiu, čo s tým. Bude to kľúčová skúška v najbližšom období.

Počas prvej vlny bolo pre mňa kľúčové nájsť príklady dobrej praxe, ktoré vieme ďalej prehlbovať aj v nasledujúcom období, keďže stavať sa dá len na pozitívnom. Máme veľmi veľa pekných prípadov silnej a dobre koordinovanej spolupráce na regionálnej úrovni, kde sa veľa rôznych subjektov (aj medzirezortne) dokázalo spojiť, aby akčne odpovedali na problémy v teréne.

Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie dostal veľa dobrej spätnej väzby na jeho opatrenia, napríklad zriadenie prvého call centra, Zelenej linky, pružné metodické usmerňovanie či online webináre. Teraz ideme zlepšovať to, čo vieme urobiť lepšie a ešte efektívnejšie.

Jana Juránková: Pandémia vyzliekla školstvo do naha

Jana je učiteľka dejín výtvarnej kultúry a anglického jazyka na Škole umeleckého priemyslu Josefa Vydru.

Myslím, že táto pandemická situácia odhalila ako veľmi sme v školstve nepripravení na krízové situácie. Zrazu sme pocítili, aká dôležitá je digitálna gramotnosť a IT. Neboli to iba problémy učiteľov, ale aj detí. Zaskočilo ma, že nie všetci študenti vedeli nové technológie ovládať alebo nemali dostatočne výkonné zariadenia alebo internet, čo bolo pre nich nesmierne náročné.

Často máme pocit, že pandémia slovenské školstvo zmenila. V tomto som však pesimistka. Slovenské školstvo  stojí na učiteľoch, ktorí vedia dobre učiť aj napriek systému. Vynikajúci učitelia si nájdu cestu ako  posunúť svojich študentov aj keby „traktory padali.“ Naopak učitelia, ktorí učiť nevedia alebo nechcú, nezačali zázračne učiť lepšie počas pandémie.

Veľmi sa teším, že svojich študentov môžem opäť vidieť, no budeme musieť v najbližších dňoch  po dlhej odluke nadviazať na náš pracovný vzťah a atmosféru.

Predovšetkým si na prvých hodinách s každou triedou dohodnem krízový plán na online vyučovanie. A potom už len budem dúfať, že ho nebudem musieť použiť.

Zaujal vás leadership program Teach for Slovakia?

Čo čaká účastníkov programu a ako vyzerajú dva roky s Teach for Slovakia?

 

Michal Rybár: V školách máme obrovský investičný dlh

Michal pracuje na sekcii predprimárneho a základného vzdelávania na ministerstve školstva.

Posledné tri roky som učil som matematiku a informatiku na Základnej škole Seňa, ale od septembra som sa rozhodol posunúť inam, na ministerstvo školstva.

Pandémia nám podľa môjho názoru pomohla uvedomiť si, čo je na škole naozaj dôležité a prečo do nej žiaci chodia. Ukázala nám potrebu reformy a naštartovala mnohé procesy, ktoré sa čoskoro začnú výraznejšie prejavovať. Učitelia a riaditelia si uvedomili, že vzdelávanie žiakov v digitálnej gramotnosti je naozaj potrebné a musí sa v škole zintenzívniť. V neposlednom rade dlhé odlúčenie od spolužiakov spôsobilo, že žiaci sa do škôl oveľa viac tešia!

Verím, že na druhú vlnu je slovenské školstvo oveľa viac pripravené, ako na tú prvú. Učitelia si mnohé poznatky navzájom odovzdali a počas prvej vlny nadobudli množstvo skúseností. Stále máme však v školách obrovský investičný dlh, čo sa týka digitalizácie a tak v prípade uzatvorenia niektorých škôl bude opäť problém v tom, aby malo každé dieťa kvalitný prístup k vzdelávaniu.

Viac o Teach for Slovakia ⇒ www.teachforslovakia.sk

Autorka: Katarína Vargová