Denník N

Krátky proces – Slovakian Legendary Band. Dočkáme sa krátkeho procesu s legendami?

Členovia skupiny sa sami označujú za legendy. V určitom zvrátenom zmysle majú pravdu. Veď verejne pôsobiť viac ako tri desaťročia, mať dlhodobo zhubný vplyv na mladú generáciu, presnejšie na niekoľko generácií ľahko ovplyvniteľných mladých ľudí, či desaťročia utvrdzovať v extrémistických názoroch tých starších a nemať pritom prakticky žiadne problémy so zákonom, pôsobí naozaj viac ako výnimočne.

Tento mladík sa len nedávno vrátil z väzenia. Zdá sa, že okrem jeho vzoru, neonacistu a popierača holokaustu Mariána Magáta, ho na cestu, ktorá ho už raz doviedla na to neveselé miesto, mu tam svojim spôsobom pomohli aj tieto „legendy.“  Lebo hoci Dávid na pobyt vo väzení naozaj nespomína s nadšením: „Pamätám si na tie dni temnoty ktoré nevedeli prestať a musel som bojovať o svoju slobodu každý deň … každý čo zažil ten pocit kde slnko je vidieť iba cez mreže tak pochopí, že bojuje o svoje prežitie tým, že čaká na ten deň keď mreže opadnu a môže sa nadýchnuť slobodného kyslíku …. ten pocit už nechcem nikdy zažiť,“ zdá sa, že napriek tomu usilovne pracuje na tom, aby sa tam vrátil. A má to súvis aj s našimi „legendami,“ a to nielen v prítomnosti.

Zápletka je jednoduchá, rovnako ako myseľ tohoto mladíka. Vybral sa na políciu v súvislosti s trestným oznámením, ktoré predtým podal, v tričku kapely Krátky proces a následne ho zadržala NAKA. A Dávid to nechápe. Veď podľa neho nič neurobil. Uvedomuje si síce, „že kapela ma minulosť akú má,“ ale inak na nej nevidí nič zlé.

V blogu sa sťažuje: „ja som preboha na tej kapele vyrastal 10 rokov, a nikto mi nikdy nepovedal, že to čo počúvam je trestné.“ a v tričku „behával po Žiline, Kysuci, Ružomberku, Nitre a aj Bratislave a nikto mi nepovedal ani slovo.“ Vraj si: „uvedomil, že v minulosti som spáchal čo som spáchal ale to teraz nikto nemá právo mi brať niečo na čom som vyrastal !

Aj takéto dôsledky má desaťročia trvajúca benevolencia voči „legendám“ vystupujúcim pod názvami „Krátky proces“ a „Juden Mord.“ Ale na vine sú podľa Dávida „fašistickí policajti,“ ktorí nemajú právo „určovať mu hudobný vkus.“ Kapelu Dávid stále obdivuje a na svojom kanáli na YouTube zdieľa video z koncertu Krátkeho procesu v Bzenci.

Posťažuje sa na „NAKA teror“ a pochváli sa rovnakou knihou, akú zabavila polícia Rogelovi. Vraj mu ju daroval Magát a nie je na nej nič zlé.

A tak Dávid, ktorý sa očividne ani v chládku nepoučil, bojuje na Kulturblogu proti „liberálnemu fašizmu na Slovensku,“ Ktorý vraj „ničí všetko, čo je kresťanské, národne a kultúrne“ a vyzýva „všetkých ľudí, aby začali brániť svoju rasu, svoj pôvod, svoj národ, svoju kultúru.“ Zakladá skupinu „Slovak lives matter,“ organizuje pochod, znovu začína obchodovať s tričkami, vypisuje o Krátkom procese v kotlebovských skupinách kde pod svojim statusom nezabudne lajknúť aj takéto komentáre. A zdá sa, že odhodlane smeruje tam, odkiaľ sa nie tak dávno vrátil.

Dávid však nie je jediný mladý človek, ktorého výrazne ovplyvnili „legendy“ nazi rocku. Podobne sú na tom aj viacerí mladí ľudia, vrátane niektorých účastníkov letných táborov Kotlebovej Ľudovej mládeže. Napríklad Peter.

Michal 

Či Samuel.

Vzhľadom na dĺžku beztrestného pôsobenia našich „legiend,“ existujú však aj odrastenejší fanúšikovia. Napríklad Oliver.

Alebo L., ktorý ale svoje názory už zmenil a od týchto vecí sa jednoznačne dištancuje.

Či Peter s vytetovanými číslami 1488.

Milovník zbraní Radoslav.

Rastislav, ktorý si len tak mimochodom „zavtipkuje“ v Auschwitzi.

Tvrďas Marek

Či členom kapely vekom príbuzní päťdesiatnici. Miro, Mario, René

Na záver jedno memento. Držme palce aby naše „legendy“ konečne dostihla spravodlivosť a aby v budúcnosti neboli aj vďaka ich neblahému pôsobeniu žiadni adolescenti či dokonca malé deti, zneužívané na ich propagáciu takým nechutným spôsobom, akým to robia TomášStefi so zaujímavými tetovaniami a obdivom k Ianovi Stuartovi Donaldsonovi a jeho skupine Skrewdriver.

A aby o pár rokov už nikto ako Dávid netvrdil: „ja som preboha na tej kapele vyrastal 10 rokov, a nikto mi nikdy nepovedal, že to čo počúvam je trestné“ a preto „nikto nemá právo mi brať niečo na čom som vyrastal!

Teraz najčítanejšie

Ján Benčík

Nakoľko mi nie sú ľahostajné pomery na Slovensku, píšem na webe Denníka N blogy o tom, čo považujem za nebezpečné. Píšem o konšpirátoroch, kremeľských trolloch, pravicových aj ľavicových antiliberálnych extrémistoch. Niektorí ľudia ma za to majú úprimne radi, iní ma rovnako úprimne nenávidia. A niektorí sa mi dokonca vyhrážajú. Beriem to ako niečo, čo súvisí s tým, čo robím.