Denník N

Vážim si Dr. Bukovského alebo Kto má naozaj otvorenú myseľ?

Čo by už len mohli mať spoločné Igor Bukovský a Friedrich Nietzsche? Foto/karikatúra – Facebook I. B.; eugeniohansenofs/Pixabay
Čo by už len mohli mať spoločné Igor Bukovský a Friedrich Nietzsche? Foto/karikatúra – Facebook I. B.; eugeniohansenofs/Pixabay

Rozosmutnili ma dva rozsiahle články (prvý, druhý) na N-ku z minulého týždňa, ktorých cieľom očividne bola „demontáž Dr. Bukovského“ (a jeho hostí). A nebol to jediný kopanec, ktorý v daný týždeň utŕžil Dr. Bukovský – tu je ďalší „od susedov“ od prof. Flegra s imidžom „Doca“ Browna zo ságy Návrat do budúcnosti, podľa ktorého sú Dr. Bukovský a Dr. Malec nedoukovia. Z opačnej strany Dr. Bukovský vrátil úder N-ku, čo ma rozosmutnilo takisto. Vážim si ako N-ko, tak Dr. Bukovského: oboje/oboch považujem za veľký prínos pre Slovensko, a je mi ľúto, keď takto seba navzájom „sekajú“. Tým skôr, že Dr. Bukovský bol predsa kedysi v začiatkoch denníka SME (prapôvodcu dnešného N-ka) jeho viacročným prispievateľom. Ako mohlo dôjsť k takémuto rozkolu?

Mám ďaleko od toho, aby som bol zaslepeným fanúšikom Dr. Bukovského – koniec koncov, nie som ani len vegetarián. (Hoci v teórii takú ambíciu mám, keďže v prospech vegetariánstva ohnivo argumentoval môj najobľúbenejší autor Lev Tolstoj.)

Bežne sa mi stáva, že s viacerými z tvrdení Dr. Bukovského nesúhlasím. Treba aj priznať, že u Dr. Bukovského badať určitú tendenciu mediálnej sebaprezentácie či pozérstva. Nuž tak – maniery celebrít!

Ale, ako som už v minulosti vo svojom blogu spomenul, (šťastnou) náhodou mám od Dr. Bukovského vysokoškolský zápočet. Jeho prednášky na lekárskej fakulte na mňa vtedy v 90. rokoch hlboko zapôsobili – až tak, že som niekoľko ďalších rokov nedokázal jesť horalky či gumené medvedíky.

Celkovo sa teda napriek istým výhradám hlásim k tomu, že som vďačným priaznivcom Dr. Bukovského. Len nedávno som zistil, že v roku 2015 vydal knižku Plán B o zdravom chudnutí, a už teraz sa teším na jej štúdium. (Zo šiestich kíl nadváhy počas pandemického marca až mája som sa v priebehu leta, iste aj zásluhou vášnivého pochodovaniapodcastmi, dokázal prepracovať k dnešnému „poslednému“ kilu nadváhy, ale toho sa zatiaľ nie a nie zbaviť – hádam mi Bukovského knižka pomôže! Alebo aj tá celkom nová z knižného obchodu N-ka od Michala Červeného a Milana „Docenta“ Sedliaka – Telo v 21. storočí; úvodné videá k téme chudnutia tutu.)

Napriek tomu, že som Bukovského priaznivcom (ba aj priaznivcom Charlesa Bukowského, ktorého poviedku »Najkrajšia žena v meste« som svojho času preložil z angličtiny), nemám ani len čas (či záujem) pozerať všetky videá, ktoré Bukovský zverejňuje vo svojom kanáli na YouTube. K videám Dr. Bukovského sa typicky dostávam náhodne – podľa toho, aká notifikácia z YouTube mi nesystematicky vyskočí na tom či onom mobilnom prístroji. Téma zdravej výživy ma síce zaujíma, ale nie príliš; mnohé z Bukovského videí na túto tému sú na môj vkus či potreby až „príliš podrobné“ či odborné; deň má len 24 hodín, a keďže mojimi prioritnými oblasťami záujmu sú filozofia, literatúra a film, na detailné skúmanie otázok zdravej výživy mi už jednoducho nezostáva čas.

No ako som uviedol vo svojom júnovom megačlánku o koronavíruse, počas mesiacov pandémie mi boli veľkou útechou popri napríklad diskusných reláciách Pod lampou so Štefanom Hríbom (jasne dokumentujúcich prehnanosť a až iracionálnosť viacerých vládnych opatrení – najmä tu, ale aj tu) i videá od Dr. Bukovského.

Skvelé bolo už zrejme prvé (marcové) video od Dr. Bukovského (aj) na tému „ksichtonúc“ (o nich v čase 7:02 až 8:37):

Nazdávam sa, že práve na tomto videu (a tých, ktoré po ňom nasledovali) vidno, že Dr. Bukovský – očividne na rozdiel od tých, ktorí doňho s takou vervou kopú – má otvorenú myseľ: v tomto videu totiž ešte odporúča Dr. Pekovú, kým v ďalšom videu o niekoľko dní neskôr už svoju podporu Dr. Pekovej stiahol.

Vo štvrtej (záverečnej) časti vyššie uvedeného videa vyslovil Dr. Bukovský ďalšie tvrdenie (myslím, že súvisiace s odporúčanými liekmi), ktoré o pár dní neskôr odvolal alebo sa zaň divákom ospravedlnil. Tak to skrátka je: kto má otvorenú myseľ a vyjadruje sa spontánne, bez šablón, robí nevyhnutne aj chyby, ale to je ľudské – ba aj vedecké! Ak sa niekto naivne domnieva, že vedec či odborník sa nedopúšťa omylov či nepresných vyjadrení, tak v realite je to presne naopak. Vedec je ten, ktorý neustále báda zatiaľ neprebádané, nepoznané – a preto sa takmer nepretržite (aj) mýli. Dôležité je, aby si dokázal priznať svoje chyby, svoju omylnosť a to, že „nezjedol všetku múdrosť sveta“ a že to nie je tak, že „jeho pravda je tá jediná prípustná“. Dr. Bukovský si toto kedykoľvek priznať dokáže.

Keď si to porovnáme s tými, ktorí si do Dr. Bukovského radi kopnú, u nich skôr badať určitú zaslepenosť – dalo by sa povedať, že vedu si predstavujú „jak Hurvínek válku“. „Ja už mám vo všetkom jasno – ja viem, kde je pravda, ktorý prístup je jediný správny, a všetky odchýlky od mnou preferovaného prístupu spakruky onálepkujem ako ‚nedovzdelané‘, ‚šarlatánske‘, ‚dezinformačné‘ či ‚konšpiračné‘.“ V tomto u nich badať priam „jehovistický“ zápal, keď každého, kto sa na tému pandémie opováži mať čo len trochu odlišný pohľad oproti nimi (ako aj vládnymi politikmi) preferovanému alarmistickému pohľadu, by najradšej hneď zakopali pod čiernu zem. Keby bolo na nich, taký šéf švédskych epidemiológov Anders Tegnell by si na Slovensku ani neškrtol. (O očakávanej, až vyžadovanej uniformnosti názorov na Slovensku v porovnaní s okolitými krajinami napísal včera článok Jozef Majchrák.)

Nadchol ma aj tento májový rozhovor Dr. Bukovského s profesorom Pirkom:

Povedal by prof. Flegr aj o svojom slávnom krajanovi prof. Pirkovi, že je – podobne ako Dr. Bukovský a Dr. Malec – „nedouk“ a mal by sa ako prednosta kliniky v 72 rokoch vrátiť do školských lavíc?

Skvelý bol i ďalší májový rozhovor dvoch lekárov – Dr. Bukovského s Dr. Strakom:

Mimo témy koronavírusu ma júlové video Dr. Bukovského o zdravom chudnutí strhlo až natoľko, že ma inšpirovalo na napísanie osobitného blogočlánku.

A napokon je tu nedávny dialóg z konca augusta, za ktorý Dr. Bukovský a Dr. Malec schytali v posledných dňoch toľko kritiky:

Ako vždy: ani tento rozhovor som si nepozrel, lebo na pozeranie rozhovorov jednoducho nemám čas (čo platí aj pre moju najobľúbenejšiu slovenskú „matku všetkých diskusných relácií“ Pod lampou).

Miesto toho som si, ako predplatiteľ služby YouTube Premium, rozhovor stiahol na „škridlofón“ (mobil) a 67-minútové video som si „len“ vypočul, akoby šlo o podcast, počas pochodovania bratislavskými ulicami. Tak počúvam aj vydania Pod lampou, ktoré si ako podcasty sťahujem (všetky však nestíham, lebo nie všetky sú mi tematicky blízke).

A bol som rozhovorom Dr. Bukovského s Dr. Malecom nadšený! Nie, nevyznám sa v medicíne ani v zdravotníctve – je možné, že viaceré či až mnohé z tvrdení oboch pánov v diskusii po odbornej stránke neobstoja. Ale také prípadne mylné tvrdenia by bolo vhodné odbornými protiargumentmi vyvrátiť – zato dehonestovanie oboch pánov s tým, že ide o „nedoukov“ (či nebodaj šarlatánov, „konšpirátorov“), ktorí sa majú vrátiť do školských lavíc, je sotva odborným protiargumentom.

Páčil sa mi celkový tón diskusie Dr. Bukovského a Dr. Maleca – žiadne bitie na poplach, strašenie, ale pokojné preberanie témy z tej i onej strany. Pripúšťanie, že všeličo ešte nevieme – že veci môžu byť tak i onak, kým sa vedecky nedokážu. Nie je práve toto nefalšovane vedecký prístup k realite, v ktorej žijeme?

Všetky vyššie uvedené videá od Dr. Bukovského (ale aj ďalšie: ako napríklad jeho zdrvujúcu kritiku zákazu nedeľného predaja – neočakávali by sme také niečo skôr od kovaného liberála než od nábožného človeka, akým je Dr. Bukovský?!) si s radosťou zaradím do svojej „hitparády obľúbených podcastov/videoklipov“. Boli pre mňa skutočnou útechou i obohatením v priebehu tohto inak natoľko strastiplného a stresujúceho pandemického roka.

Čo na to Nietzsche?

S prekvapením som už pred rokmi zistil, že keď človek počúva diskusie v audio-podobe podcastov popri pochodovaní prírodou či ulicami, vníma ich akosi pozornejšie či intenzívnejšie, než keby tie isté diskusie pozeral napríklad cez YouTube alebo v televízii, či dokonca sa ich naživo zúčastnil niekde v diskusnom klube alebo kaviarni. Akoby vizuálna stránka diskusií odpútavala pozornosť divákov/účastníkov od obsahu diskusií, teda od slov a myšlienok. A tie sú predsa v každom rozhovore či diskusii prvoradé.

Dokonca až takáto kacírska myšlienka mi zišla na um: nie je to náhodou tak, že rozhovory, diskusie či skrátka slovné argumenty vníma človek ešte lepšie v chôdzi, než keby si doma so slúchadlami na hlave ľahol na posteľ a sústredil sa výlučne na počúvanie podcastu? Aspoň mne sa to tak zdá – asi nikdy inokedy si natoľko nevychnutnávam a neocením každú moduláciu či záchvev hlasu jednotlivých diskutujúcich, krátke veľavravné zaváhania v ich toku reči… ako práve počas chôdze.

Koniec koncov, Nietzschemu sa pripisuje (apokryfický?) výrok (vraj zo Súmraku modiel): „Všetky skutočne veľké myšlienky zídu človeku na um v chôdzi.“ („Alle wahrhaft großen Gedanken kommen einem beim Gehen.“ / „All truly great thoughts are conceived by walking.“) Ktovie!

Moja otázka na tých, ktorí tak ostro kritizujú dialóg Dr. Bukovského s Dr. Malecom, teda znie, či si ho vypočuli minimálne rovnako pozorne ako ja, so slúchadlami v ušiach, počas 67-minútového pochodovania bratislavskými ulicami. (Občas počúvam počas chôdze podcasty natoľko pozorne, že sa treba obávať, že svoj život podobne ako autorka mnou – napriek tomu, že nie som dáma – uctievaného románu Odviate vetrom, Margaret Mitchellová, nedobrovoľne ukončím pod kolesami bratislavskej električky či trolejbusu.)

Mám dojem, že asi nie – nevypočuli si dlhočizný 67-minútový klip pozorne a ani s dobrou vôľou nebyť vopred voči obom pánom nevľúdne nastavení či voči ich osobám alebo ideám predpojatí. V prudkých kritikách dialógu Dr. Bukovského s Dr. Malecom, ktoré sa mi dostali na oči, sa mi zdalo, že výroky oboch lekárov boli – a nemôžem si pomôcť, ale pôsobilo to tak, že zlomyseľneskresľované a vytrhávané z kontextu celého dialógu.

Akoby cieľom týchto kritík nebolo vstúpiť do dialógu s Dr. Bukovským a Dr. Malecom a pokojnými, odbornými protiargumentmi vyvrátiť ich prípadne pomýlené a pandémiu neprípustne zľahčujúce tvrdenia.

Ale akoby hlavným cieľom týchto kritík bolo osobne znemožniť Dr. Bukovského a Dr. Maleca – označiť ich za persony non grata: „nedoukov“, „šarlatánov“ či nebodaj až „konšpirátorov“ – teda za podozrivé indivíduá, s ktorými sa vlastne ani nediskutuje a ktorých sa každý slušný človek bude štítiť.

Tadiaľ však podľa mňa cesta nevedie. Cesta vedie tadiaľ, ako to naznačil Dr. Bukovský vo svojom (rozhorčenom a zrejme prehnane emocionálnom) videu: bolo by užitočné zorganizovať živú diskusiu v priamom prenose, kde by každá strana (pričom strán môže byť aj viac než iba dve…) mohla podať ten svoj – odbornými a vedeckými argumentmi podkutý – pohľad na problematiku. Bez strachu, že jej vyjadrenia budú dodatočne skreslené či vytrhnuté z kontextu s tým očividným primárnym cieľom, aby došlo k onálepkovaniu a znemožneniu autorov výrokov. Taká diskusia by, pravdaže, prebiehala pod taktovkou nepredpojatého moderátora či moderátorky. (Musel by to teda byť opak Jara Danišku z relácie RTVS Do kríža.)

Kiežby napríklad N-ko takúto diskusiu, otvorenú rôznym pohľadom na pandémiu, zorganizovalo! Už teraz sa teším na to, ako by som si ju v podobe podcastu stiahol na škridlofón a vypočul počas pochodovania bratislavskou prírodou či ulicami.

Teraz najčítanejšie

Alexander Avenarius

Prekladateľ, korektor, tlmočník, učiteľ jazykov, správca serverov. Milovník elektronickej literatúry a mobilných prístrojov (čiže digitálny knihomoľ), študent filozofie a filmov, polyglot, grafoman, hobby-recenzent. Tvorca alternatívneho rozloženia slovenskej klávesnice. Môj alternatívny blog je na adrese extempore.avenarius.sk. Svoje knižné, filmové a iné recenzie posielam – vzhľadom na prehlbujúcu sa nefunkčnosť portálov IMDb a Amazon – aj do blogu kritik.avenarius.sk.