Denník N

Reforma školstva ako Columbova žena

Opäť sa sľubujú reformy v školstve. Ako budú vyzerať, je veľká neznáma
Opäť sa sľubujú reformy v školstve. Ako budú vyzerať, je veľká neznáma

Témy týždňa 7. 9. 2020 – 13. 9. 2020 | Vláda schválila plán legislatívnych zmien aj pre oblasť vzdelávania • Reformu školstva a vedy stále nepoznáme • Odborári a školské organizácie vyzývajú ku komplexným zmenám vo vzdelávaní • COVID-19 zatvára prvé školy

Výrok týždňa

Položme si otázku: koľko sme videli za posledných 27 rokov reforiem školstva? Spomínam si na strašnú vetu jedného bývalého ministra školstva, ktorý vyhlásil, že problémy školstva vyrieši trh. Dôsledky môžeme vidieť teraz. Dôsledky amatérskych, politicky riadených rozhodnutí bez riadenej odbornej diskusie.

Štefan Rosina
podnikateľ
rozhovore pre Denník E | 12. 9. 2020

 

Výber z udalostí

• V minulom týždni vláda schválila návrh Plánu legislatívnych úloh na september až december 2020 a návrh Rámcového plánu legislatívnych úloh na zvyšok volebného obdobia. V prvom z dokumentov ministerstvo školstva avizuje zmeny v uznávaní odborných kvalifikácií a dokladov o vzdelávaní, aj aktualizáciu nariadenia vlády o financiách pre školy a školské zariadenia v súvislosti so zavedením nových druhov stredných škôl a vydaním nových štátnych vzdelávacích programov.

V prvej polovici roku 2021 ďalej vláda sľubuje:

x ďalšie zmeny v oblasti učebnicovej politiky;

x reformu výchovného poradenstva;

x rozšírenie prístupnosti k rannej starostlivosti a predprimárnemu vzdelávaniu;

x úpravu inkluzívneho prístupu k výchove a vzdelávaniu žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami;

x skvalitnenie prípravy pedagogických a odborných zamestnancov a úpravu atestácií;

x modernizáciu škôl a školských zariadení;

x reguláciu počtu žiakov v tzv. „F“ učebných odboroch na stredných odborných školách;

x zjednodušenie právnej úpravy, ktorá vyžaduje komplexné zmeny vo fungovaní vysokých škôl;

x transformáciu Slovenskej akadémie vied a reformu financovania výskumu a vývoja.

Na prvý štvrťrok 2022 ministerstvo školstva naplánovalo napríklad:

x vytvorenie tzv. školskej právnickej osoby;

x zmeny v sieti škôl a školských zariadení;

x zmeny v centrálnom registri škôl, školských zariadení a elokovaných pracovísk;

x vytvorenie priestoru pre intenzívnejšie zapojenie sa stredných odborných škôl, vysokých škôl a neziskových organizácií do systému celoživotného vzdelávania.

Zmeny, ktoré sa dotknú študentov a študentiek vysokých škôl, plánuje aj ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Avizuje zavedenie príspevku 100 eur na začiatku školského roka na každé dieťa, ktoré navštevuje 1. stupeň ZŠ a zvýšenie príspevku v materstve a rodičovského príspevku pre študentky I., II. a III. stupňa vysokoškolského štúdia.

• Návrhy reforiem nielen v oblasti školstva, na základe ktorých sa bude slovenská vláda uchádzať o sedem miliárd eur z bruselského fondu obnovy a rozvoja, sú zatiaľ ako Columbova žena. Členovia vlády totiž odmietajú odpovedať na otázky o tom, aké reformy Slovensko najviac potrebuje a čo má vlastne v pláne. Viacerí ale zdôrazňujú potrebu komplexnejších zmien v oblasti vzdelávania a inovácií.

„Podpora zlepšenia riadenia škôl, reforma obsahu vzdelávania, hodnotenie kvality v školstve, zmena spôsobu financovania vysokých škôl. Náklady na tieto časti reformy by mali byť platené z fondu obnovy, investičné náklady ako napríklad zvýšenie kapacity materských škôl, digitalizácia, obnova vysokoškolských kampusov môžu byť financované z eurofondov,“ uviedla ministerka investícií Veronika Remišová (Za ľudí) na margo návrhu reformy školstva, ktorú máme predstaviť Bruselu.

• To, čo si Remišová predstavuje pod pojmom „reforma školstva“ v súvislosti s prostriedkami z fondu obnovy a rozvoja Next Generation EU, priblížila aj v rozhovore pre konzervatívny denník Postoj. Školstvo medzi prioritné reformné oblasti spolu s infraštruktúrou a digitalizáciou zaradil aj minister financií Eduard Heger (OĽaNO).

Na to, ako by mali byť financie z fondu obnovy využité v prospech školstva a vedy na Slovensku, pre portál Euractiv odpovedal rektor Slovenskej technickej univerzity Miroslav Fikar, výkonný riaditeľ Slovenskej organizácie pre výskumné a vývojové aktivity Daniel Straka, riaditeľka Asociácie pre mládež, vedu a techniku a ďalší.

Prestaňme rozprávať o potrebe dobudovať z fondu obnovy chýbajúcu kanalizáciu (I. Matovič) a podobné veci a sústreďme sa na to podstatné: na investície do vzdelávania a inovácií,“ píše komentátor denníka Pravda Marián Repa. To, že je kriticky dôležité využiť balík peňazí od EÚ práve na podporu školstva, v komentári pre Hospodárske noviny (HN) konštatuje aj hlavný ekonóm VÚB Zdenko Štefanides.

• K zmenám v oblasti financovania regionálneho školstva v uplynulom týždni vyzval predseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku Pavel Ondek. Za najaktuálnejšiu požiadavku pritom označil zjednotenie financovania regionálneho školstva pod jedno ministerstvo.

Slovenská komora učiteľov (SKU) upozornila na potrebu transformácie priamo riadených organizácií ministerstva školstva a poukázala na to, že po zmene zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch sa vzdelávanie učiteľov rozbieha veľmi pomaly, a tí tak strácajú motiváciu a možnosti pre svoj ďalší rozvoj. „Naďalej sa pokračuje v tom istom zle nastavenom kreditovom systéme, len sa premenoval na príplatok za profesijný rozvoj,“ poznamenal Viktor Križo z SKU.

• Novým kritériám sa budú musieť prispôsobiť niektoré vysoké školy, ktorým Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo (SAAVŠ) pozastavila študijné programy pre nesplnenie akreditačných kritérií. Školy, ktorých študijné programy SAAVŠ pozastavila, majú možnosť do roka predložiť ich úpravy. „Predpokladáme, že to spravia a agentúra pozastavenie zruší,“ uviedol pre HN predseda výkonnej rady SAAVŠ Robert Redhammer. Ak škola do 12 mesiacov potrebné úpravy nevykoná, programy budú pozastavené a študenti nebudú môcť doštudovať.

O potrebe silných slovenských univerzít, vrátane novej, nezaťaženej slovenským vysokoškolským kontextom a s ambíciami patriť k najlepšej stovke na svete, pre Denník N napísal ekonóm a historik na Univerzite v Mannheime Andrej Svorenčík. Práve budovaná akreditačná agentúra nesmie obhajovať status quo. Je potrebné novelizovať zákon o vysokých školách v oblasti toxickej vnútornej samosprávy a zle nastavených kompetencií dekanov a rektorov,“ apeluje Svorenčík.

• O vysokých školách bude reč aj počas dnes otvorenej schôdze NR SR. Plénum totiž okrem iného prerokuje aj novelu zákona, ktorá má umožniť odoberanie vysokoškolských titulov. Návrh nemá ambíciu odoberať tituly spätne, vzťahovať by sa mal na záverečné práce odovzdané po januári 2021.

Zmena sa v prípade schválenia nedotkne predsedu parlamentu Borisa Kollára (Sme rodina), ktorý získal diplom za prácu s odkopírovanými pasážami bez uvádzania zdrojov, ani predsedu parlamentu Igora Matoviča (OĽaNO), ktorý svoju diplomovku opísanú z dvoch publikácií ani sám nepísal. Nedotkne sa ani ministra Branislava Gröhlinga (SaS), ktorý titul získal za kompilát s prvkami plagiátu.

„Tento inštitút je náhradou za to, že sa nedajú tituly brať spätne. Zákonodarca dáva možnosť, nie povinnosť – ak si zistil, že máš nejakú pochybnosť a si férový, tak sa titulu vzdáš,“ povedal Juraj Šeliga (Za ľudí) ako jeden z predkladateľov návrhu pre SME. Denník zároveň oslovil Kollára, MatovičaGröhlinga, či tak urobia, ak im to zákon umožní. Neodpovedali alebo sa jasnej odpovedi vyhli.

„Dokým akademici budú spolupracovať na skrývaní diplomoviek politikov, tak nám právna otázka, či sa možno diplomu z vlastnej vôle zriecť, alebo nie, môže byť ukradnutá,“ píše k téme publicistka Zuzana Kepplová.

• O vysokých školách sa v minulom týždni informovalo aj v súvislosti s ich pripravenosťou na nový akademický rok a dodržiavaním opatrení, ktoré majú zamedziť prípadnému šíreniu nákazy COVID-19. Členovia Slovenskej rektorskej konferencie uviedli, že školy sú pripravené uskutočniť výučbu prezenčne a v prípade potreby plynulo prejsť do online prostredia alebo využiť metódu kombinujúcu prezenčné a dištančné vzdelávanie.

O tom, ako sú univerzity pripravené na zahraničných študentov z hľadiska ubytovacích kapacít, písal denník SME. Ubytovať sa môžu až po predložení negatívneho výsledku testu,“ uviedla Martina Mášiková z Univerzity Komenského (UK). Dodala, že študenti z rizikových krajín si musia priestor na karanténu po príchode zabezpečiť sami. O ubytovanie na internátoch UK požiadalo približne 700 takýchto študentov.

• To, ako opatrenia proti šíreniu koronavírusu zatiaľ zvládajú základné a stredné školy a aký evidujú počet pozitívne testovaných, začalo ministerstvo školstva zisťovať prostredníctvom formulára pre riaditeľov škôl. „Vytvorili sme samostatný portál, kde môžu riaditelia nahlasovať v akom štádiu sa momentálne nachádzajú, aby sme mali každý deň aktuálne informácie a aby boli informovaní aj riaditelia,“vyhlásil minister školstva Branislav Gröhling.

Nosenie rúšok v školách označil za veľmi efektívne opatrenie minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO). Vzhľadom na zhoršujúcu sa epidemiologickú situáciu pritom vyhlásil, že povinnosť nosiť rúška u žiakov druhého stupňa, na stredných a vysokých školách sa predĺži do konca septembra 2020. V uplynulom týždni sa podozrenie na ochorenie COVID-19 objavilo v najväčšej z púchovských základných škôl, v bratislavskom kraji v štyroch školách hygienici nariadili prerušiť vyučovanie. Do 10-dňovej karantény museli ísť aj študenti a pedagógovia strednej športovej školy v Trenčíne.

 

Všimli sme si

• V susednej Českej republike pre kritickú epidemiologickú situáciu a rekordy v počte nakazených niektorí odborníci odporúčajú zavrieť školy. „Opatrenia prišli neskoro. Keby sme k nim pristúpili v auguste, tento vysoký nárast by neprišiel. Univerzity by sa mali určite zavrieť. Tam sa dá urobiť plnohodnotné dištančné vzdelávanie. Ale nemôžem si pomôcť, zavrieť by sa mali aj stredné školy,“ konštatuje evolučný biológ a parazitológ Jaroslav Flegr.

• To, do akej miery nosenie rúšok v školách podporujú obyvatelia Slovenska, zisťovala pre agentúru SITA spoločnosť Nielsen Admosphere. Povinnosť nosiť rúško na druhom stupni základných škôl a na stredných školách podporuje 48,1 % obyvateľov SR, 46,3 % respondentov to naopak kritizuje. Najväčšiu podporu (60 %) má toto opatrenie u ľudí vo veku nad 55 rokov. O tom, že nosenie rúšok na Taiwane deti dodržujú zodpovedne, píše v blogu Marko Pastorek.

• Na neoprávnené zaradzovanie rómskych detí do špeciálnych škôl a dlhodobo sťažený prístup ku kvalitnému vzdelávaniu v blogu upozornila učiteľka Anna Vichľová. „Takto verejne teda prosím, prestaňte. Sú tu ľudia, ktorým na týchto deťoch naozaj záleží. Ktorí im chcú dať vzdelanie, čas a pozornosť, nie posadiť ich do špeciálnej triedy s pochybne upečenou diagnostikou,“ píše Vichľová o prípade žiakov z Rokycian.

„Po pol roku zavretej školy by si deti v Rokycanoch potrebovali konečne v pokoji sadnúť do školských lavíc. Namiesto toho im starosta odmieta povoliť otvorenie 5. ročníka. Zakročiť musí aj ministerstvo školstva,“ píše v reportáži k téme Denisa Gdovinová z Denníka N.

Editorka: Anna Dráľová | noveskolstvo.sk

Teraz najčítanejšie