Denník N

Budúca klasika, marxistický román, lovestory 21. storočia – aká je kniha Normal people?

Recenzie románu Normal People boli plné odvážnych tvrdení ako: “budúca klasika”, “marxistický román” či “lovestory 21. storočia”. Pravda bude, ako vždy, niekde v strede.

Sally Rooney je 29-ročná autorka z írskeho Dublinu, samozvaná Marxistka, bývalá členka debatného klubu jej alma mater Trinity College, ktorá sa vďaka svojej prvotine Conversations with Friends z roku 2017 zaradila na zoznam najlepšie predávaných debutantov. Jej druhá kniha Normal People však prekročila očakávania i samotnej autorky – takmer instantne sa stala povinnou literatúrou mileniálov, zozbierala niekoľko významných ocenení a najnovšie bola pretvorená do seriálovej podoby, ktorá strhla druhú vlnu popularity. Dvanásť dielny seriál sa stal najstreamovanejším seriálom z dielne BBC a potvrdil, že intimitu a hĺbku knižného príbehu je možné pretaviť i na obrazovku. Slovenský preklad knihy vyšiel v čase počiatku covidovej pandémie vo vydavateľstve Lindeni.Okrem nominácie na Man Booker Prize, Rooney so svojou druhou publikáciou vyhrala v kategóriách najlepší román hneď dve prestížne literárne ceny na Britských ostrovoch – Costa Book Awards a British Book Awards. Zdá sa, že autorke sa podarilo v knihe naviazať na literárnu tradíciu a zároveň použiť jazyk prístupný veľkej mase ľudí. Témou je pritom univerzálna skúsenosť dospievania, priateľstva, lásky a vyrovnávania sa s okolnosťami vlastných životných osudov. Zjavná povrchová jednoduchosť príbehu skrýva nevšednú hĺbku a náhľad do psychológie hlavných postáv Marianne a Connella ako dvoch ľudí determinovaných okolnosťami. Okolnosťami času, priestoru, generácie, rodiny a spoločenskej vrstvy, ktoré si navzájom, ale i samostatne pomôžu do určitej miery pretvoriť.

Recenzie románu Normal People boli plné odvážnych tvrdení ako: “budúca klasika”, “marxistický román” či “lovestory 21. storočia”. Pravda bude, ako vždy, niekde v strede.  Príbeh Connella a Marianne je tu zachytený od ich tínedžerských rokov na strednej škole v malom írskom meste Carricklea po obdobie ich štúdia na Trinity College v Dubline (prostredie, ktoré autorka sama veľmi dobre pozná z osobnej skúsenosti). Regionálne zasadenie malomesta tu funguje však univerzálne – typizované postavy dôveryhodne pripomínajú charaktery ľudí i zo slovenských stredoškolských lavíc. Román tak zachytáva formujúce roky plné zmien vo vnímaní seba samých a okolitého sveta – jednoducho čas vyrásť a stať sa vlastným človekom, čo často znamená objaviť a postaviť sa temným zákutiam vlastnej duše.

Marianne je veľmi inteligentná, bohatá, s masochistickými sklonmi, ktoré siahajú do jej detstva v nefunkčnej rodine. Connell naopak žije iba so svojou mamou, ktorá je však jeho oporou v dobrom i zlom a ktorá pracuje ako upratovačka v dome Marianne. Triedovú nerovnosť v knihe Rooney prekvapivo nevyrieši, no to, ako sa ich vzťah v jednom momente skončí preto, že Connell, plný hanby a zároveň hrdosti, v sebe nenájde odvahu požiadať Marianne o to, aby mohol cez letné prázdniny bývať v jej veľkorysom byte, zarezonuje u každého working-class čitateľa.

Jednou z najzaujímavejších myšlienok celej knihy je „kultúrna mena“, ktorou sa môže literatúra stať. V knihe plnej intertextuality nezabúda autorka ani na jej kritiku. Kultúra sa môže stať predstavením, ako sa zamýšľa jedna z postáv – literatúra, ktorá je skôr fetišom a prostriedkom na dosiahnutie falošných emócií u ľudí, ktorí sa potom cítia nadradení nad nevzdelanými ľuďmi, o ktorých životoch tak radi čítajú. Rooney však do príbehu svoje ľavicové názory nevnucuje – sú tam, ale zväčša v nenápadnej podobe, pričom absolútnym jadrom je vždy vzťah Connella a Marianne.

Píše miestami komicky – nie že by bolo to, o čom píše vtipné, je to výberom slov a nezvyčajným slovosledom. Niekedy to môže pôsobiť amatérsky, no všetko je samozrejme písané so zámerom vrátane neexistujúcich úvodzoviek v knihe, ktorá je postavená na dialógoch. Na rozdiel od niektorých zvláštnych vetných konštrukcií, majú takto písané dialógy rýchlejší spád, väčšiu naliehavosť a pôsobia ako živé plynúce vyjadrenia, ktoré občas v úvodzovkách kníh umierajú. Sally Rooney napísala román milovaný mileniálmi, ale najmä napísala román autentických a živých dialógov. To, čo v angličtine však pôsobí ako prirodzene plynúce je často v slovenčine ťažkopádne. Prekladateľka Katarína Hečková tak mala neľahkú úlohu popasovať sa s originálnymi Rooneyovej frázami, ktoré znejú zámerne zvláštne a krivoľako v samotnej angličtine. Ako filologička musím odporučiť, aby sa ľudia radšej prehrýzli anglickým originálom ako ťarchavým slovenským prekladom. Predsa len je to kniha, ktorá sa bude s najväčšou pravdepodobnosťou páčiť cieľovej skupine ľudí, ktorí angličtinu ovládajú.

Je ťažké povedať, či autorka zachytila v tomto príbehu niečo, čo patrí výhradne mojej generácii. Ak áno, nie je to príbehom dvoch zamilovaných ľudí z rôznych sociálnych vrstiev – to tu bolo, verte neverte, ešte dávno pred marxizmom. Predsa len je to príbeh, ktorý vychádza zo socio-politických udalostí, ktoré nenápadne tvarujú každú generáciu. Donekonečna omielaní mileniáli sú predsa len skupinovou nálepkou jednej generácie z nejakého dôvodu. Sú oddaní predstave o tradičnom úspechu a spoločenskom postavení, no v občianskej sfére sa predháňajú svojimi marxistickými názormi rovnako ako niektoré postavy, ktorých ľavicové výroky znejú plytko a pokrytecky. Na jednej strane sa vysmievajú a odcudzujú privilégia, no na druhej strane sú pripravení ich využiť a zneužiť. Vďaka internetu a sociálnym médiám sú mileniáli globalizovanou generáciou ľudí, ktorí nemajú autentickú kontrakultúru. Precitlivelí a zároveň ignorantskí, príliš hrdí, ale i plní hanby. Fenomén sebapoškodzovania nebol nikdy predtým väčší – zdá sa, že sme generácia, ktorá v sebe neodvrátiteľne cíti priepasť a absurditu života.

Také sú do určitej miery i postavy tohto románu. Je teda pochopiteľné, že ľudské puto, ktoré spája Marianne a Connella nie je idylické, ale plné spojení, rozchodov, znovu nájdení a odlúčení. Ak si po prečítaní knihy kladiete otázku, či spolu nakoniec budú alebo nie, ušla vám celá pointa. Normal People zachytáva niečo veľmi reálne a surové – cestu životným osudom, ktorý je pre každého znesiteľnejší ak sa ráno zobúdza s pocitom, že niekde tam v tomto svete je niekto, kto ho miluje.

Teraz najčítanejšie

Miroslava Filova

Píšem. Čítam. Prekladám. Učím sa. Ph.D. študentka litratúry na FFUK v Prahe.