Vízia jednej krajiny na Váhu

Pozrime sa na to zo širšia. Slovenské hospodárstvo je kriticky závislé na automobilovom priemysle. Medzi najväčšie firmi podľa tržieb a splatnosti daní u nás bezkonkurenčne patria práve automobilky. Ak sa pozrieme na tržby 1000 najväčších firiem na Slovensku, automobilový priemysel, a sieť dodávateľov okolo, tak títo tvoria okolo 31%, pričom daní prinášajú do rozpočtu okolo 11%.* Nejedná sa pritom o žiadny signál komparatívnej výhody oproti iným štátom.

Podiel (cca) 85% tržieb tohto priemyslu totiž na Slovensku tvorí 5 (slovom päť) firiem, pričom na ich udržiavanie v regióne im na pravidelnej báze umožňujeme daňové úľavy či poberanie vládnych investícií a úľav. Tie pritom poskytujú vlády pravicové či ľavicové bez rozdielu.

Zároveň treba povedať, že netvrdím, že tento priemysel reprezentuje iba týchto 5 firiem. Ako som spomínal, okolo nich je vybudovaný široký dodávateľský biznis, a úplne narovinu, nie sme v tom sami. Automobilový priemysel je doména viac než len jedného štátu vo východnom bloku Európskej únie (Slovinsko, Maďarsko, Česká republika, Chorvátsko, Srbsko). To sme proste my, toto je naša vízia, “montážne dielne zjednotenej Európy”, čakajúce na investície v ťažkom priemysle.

Ekonómovia aj novinárska verejnosť pritom už celé roky upozorňujú, že naša prílišná naviazanosť na automobilovú ekonomiku nás môže výjsť draho. A podľa mňa nás to stojí aj kvalitu demokracie, či nádej ju v budúcnosti vôbec posiľňovať.

Kvalita demokracie a vzdelanie obyvateľstva

Pozrime sa na platy a vzdelanosť, ktorú budujeme v prospech zamestnávateľov v automobilovom priemysle. Mzda v auto-moto bola v podľa portálu platy.sk v júli 2020 od 950€ do okolo 1900€. Pripomeňme si však, že priemerný plat v hierarchickej štruktúre firmy bude zväčša rozložený nepomerne medzi manažérske pozície a manuálnych robotníkov, monážnikov a operátorov strojov na druhej strane.

Podľa staršej štatistiky (platy.sk — 2017) zatiaľ čo strední manažéri na Slovensku skutočne mali okoli 1700€, (a vrcholoví cez 4300€), ešte aj platy administratívnych pracovníkov, služieb či kvalifikovaných robotníkov sa pohybovali pod priemerným platom v hospodárstve za daný rok, sumou 950€ (Štatistický úrad — 2017). Dopyt na portáloch ako profesia.sk bol pritom najčastejšie na tieto horšie platené pozície v priemysle, a súhrnne za rok to bolo cca 8000–9000 pracovných pozícií (platy.sk — za rok 2017).

Pritom prítomnosť týchto automobilových závodov vplýva aj na vzdelávanie. Firmy požadujú zabezpečenie pribudajúcej pracovnej sily, v konkrétnych technických a učňovských odboroch, a lokálne samosprávy a zriaďovatelia tomu vyhovujú. Na oplátku získavajú možnosť tvoriť vzdelávanie šité na mieru, možnosť využívať praktické vyučovanie od firiem v auto-moto, atď. Na mape podielu populácie so stredoškolským vzdelaním na Slovensku môžeme jasne vidieť, že už v minulosti (podľa ŠÚSR, a údajov sčítania obyvateľstva  2011), keď nám pomaly unikal titul “slovenského ekonomického tigra”, nám vzdelanostnú mapu podielu absolventov formovali najmä automobilky na Považí.

Skúšam sa však vžiť do kože ľudí, ktorí pracujú v tomto priemysle. Ich plat ledva spĺňa podmienky priemerného platu na Slovensku, ich práca je fyzicky aj mentálne náročná, pracujú dlhé hodiny, víkendy, nedeľe, sviatky. Stroj musí produkovať stovky tisíc aút ročne. Až do momentu prepuknutia svetovej pandémie tieto firmy neuvažovali nad situáciou, ktorá by ich prinútila fabriky z jedného dňa na druhý na celé mesiace vypnúť.

Na Považí teda ako stredoškolsky vzdelaný človek máte na výber: práca v automobilovom priemysle (KIA — Žilina) alebo v automobilovom priemysle (PCA-Trnava)? A kde tento priemysel nie je, nastáva sťahovanie za prácou a pokles rozvoja daného kraja, ak nie jeho prepad v rizike príjmu na obyvateľa.

Môžeme od ľudí v týchto ekonomických podmienkach, obklopenými homogénnym výberom čakať, že budú dbať na hodnoty demokracie? Že budú požadovať od politikov tvorbu dobrých zákonov, boj proti korupcii, klientelizmu, alebo presadzovanie dodržiavania ľudských práv? Ich prvoradým záujmom bude podľa Maslowovej pyramídy najprv základné prežitie. A časti politikov bude toto zahnanie do kúta bežných ľudí vždy vyhovovať. Chlieb a hry.

Slovensko ako ďalší producent automobilov a súčiastok v automobilovom priemysle nemá víziu pre svojich obyvateľov. Nie pre túto generáciu, a rozhodne nie pre tie budúce.

Do momentu kým nenájdeme lepšiu víziu pre túto krajinu, pre ľudí žijúcich a pracujúcich na Slovensku, nemôžeme čakať, že budú voliť inak, lepšie alebo niekoho schopnejšieho než doteraz. Tvoríme pre seba teda bludný kruh, ktorý by sme sa mali pokúsiť konečne prelomiť. Keď nič iné, poďme o riešeniach aspoň začať diskutovať.

P.S. Po dopísaní tohto príspevku stále nemám víziu budúcnosti našej ekonomiky, ani riešenie problému viazanosti na automobilový priemysel, rovnako ani cestu ako z nej von.

Ako vysokoškolsky vzdelaný človek z Liptova žijúci v Bratislave, ktorý má za sebou učiteľskú skúsenosť v jednej z najchudobnejších krajín v Južnej Amerike, spolieham sa najmä na vysoké školstvo, (poctivé), ktoré človeka dokáže naučiť inovovať, tvoriť, objavovať, nie len učiť pracovať v zabehnutom systéme.

Ak sa mýlim, tak by mi dáta mali ukázať opak: že viazanosť ekonomiky na jeden sektor je efektívna investícia celých generácií obyvateľov, a že životná úroveň masy ľudí sa týmto dokáže efektívne zlepšiť. Tieto dáta som však nikde nezachytil, práve naopak. Zatiaľ si myslím, že je to riziko.

Štatistický úrad SR: http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi

Finstat.sk: https://finstat.sk/databaza-financnych-udajov

Platy.sk: https://www.platy.sk