Denník N

Keď nie si v poriadku…

V súčasnosti mnohé pracujú na tom, aby bolo množstvo porúch a foriem násilia, ktoré k nim môžu viesť, odtabuizovanými. Chcú, aby sa ľudia prestali hanbiť, schovávať a izolovať od ostatných a namiesto toho vyhľadali pomoc. Niekedy sú však ich posudky zbytočne prísne a scestné. Alebo dokonca účelové.

Osobne sa stotožňujem s názorom, že všetky sme unikátne… a unikátne dodrbané. Všetky máme svoje nepríjemné zaťažujúce skúsenosti, ktoré si vybavujeme v horších obdobiach alebo sa nám vybavujú na základe podnetu, s ktorým sme prišli do kontaktu. Každú z nás vie podráždiť nejaká banalita, ktorá ale pre nás predstavuje čosi osobné a bolestivé. Mať nepríjemné skúsenosti a zranenia, z ktorých sme sa poučili alebo iným spôsobom nezotavili, je normálne a prirodzené.

Poučiť sa je spôsobom nezotavenia sa?

Môže byť. Častokrát mám dojem, zvlášť v oblasti vzťahov, že ľudia nekonajú a neusilujú o to, čo by vo vzťahu chceli, pretože v niektorom z tých predchádzajúcich po požiadavke nasledovalo bolestivé odmietnutie. A tak sa poučili a už o to neusilujú. A to i keď nová osoba je v mnohom odlišná a častokrát nie je dôvod domnievať sa, že by bola rovnako surová ako tá predtým.

V takomto prípade predsa nejde o zotavenie sa po zranení z odmietnutia či výsmechu. Na druhú stranu nedávať ruku do ohňa 300.krát je poučením sa, ktoré je úplne na mieste.

Kompetencie

Kto je teda kompetentným posúdiť, kedy ide o poučenie sa? Je to kňaz, psychologička alebo ty sama? Kňazi podriaďujú všetky zážitky a skúsenosti kresťanskému chápaniu. Psychologicky a psychiatricky vzdelané osoby môžu (a mali by) chápať mnohým skúsenostiam a vedieť si ich dať do súvislostí, ale napriek tomu častokrát sú sexistické, rasistické, homofóbne či inak nenávistné. A tiež majú svoje osobné nedoriešené záležitosti. Koniec-koncov, normálny človek je správne socializovaný, nič viac.

Jednou z mnohých nepríjemných a zvláštnych skúseností, ktoré som mala so psychologicky vzdelanou osobou bolo, keď mi známa vysvetľovala, že vegánstva a eco-nastavenéé osoby majú nevyriešené traumy a to je to, čo ich motivuje k ochrane zvierat, resp. „k pretláčaniu si svojho životného štýlu“.

Po prvé, konflikt nezačína, keď sa niekto zastane zvieraťa, ale keď niekto to zviera napadne. Tá osoba ho bráni, pretože jeho krik nestačil.

Po druhé, rada verím, že nikdy nebudem tak v poriadku, aby mi zbytočné a zbytočne brutálne násilie nevadilo.

Nízka úroveň etickosti, porozumenia a súcitu v spoločnosti nikoho z nás neospravedlňuje. Ale to už podľa mnohých (nielen) psychológov a psychologičiek moralizujem. Pretože znovu: normálny človek je správne socializovaný. A normálny je synonýmom pre bežného i zdravého. Akoby duševné zdravie bolo v značnej miere vecou spoločenskej dohody…

Osobná zodpovednosť

A potom si tu ty. Jediná zo všetkých, ktorá je zodpovedná za to, kým si a pravdepodobne i jediná, ktorú do budúcna ovplyvní tzv. chybne zvolená pomoc. A v niektorých prípadoch si ty taktiež jediná, ktorá rozumie, čím si prechádzaš a ako ťažké to pre teba je.

Preto vždy záleží na tvojom názore.

Pokiaľ si v poriadku s niečím, čo neubližuje ani tebe, ani druhým, nie je dôvod nechať si to zobrať len preto, že pre niekoho si divná a v neporiadku.

Pokiaľ si v neporiadku s niečím, čo ubližuje tebe či druhým, ale spoločnosť je s tým v poriadku, je to dôvodom pre zváženie, či sa chceš ozvať a čeliť súčasným miernejším formám spoločenského lynčovania.

A pokiaľ si v neporiadku s niečím, s čím nie je v poriadku ani spoločnosť, je na mieste sa zamyslieť, ako s tým budeš ďalej pracovať.

Buď otvorená názorom druhých a veľa sa vzdelávaj, ale nebuď im naservírovaná a nenechaj si pretlačiť ich pravdu. Ty si tvoja zodpovednosť.

Teraz najčítanejšie

Kamila Skokňová

Feministka. (Večná) Študentka (nielen) filozofie. Členka Mensy. Nadšenkyňa do psychológie, vzdelávania i futurizmu.