Denník N

Verejné priestory, ktoré sú pre silnejších

Pre niekoho včerajší príspevok ku kultúre a k učeniu občianskej náuky, verejný priestory…môže znieť ako banalita.
A vlastne z podobného uhla môže znieť pre mnohých ako banalita i tento príbeh. Myslím si, že nie je ojedinelý.

     Rozostavanú garáž, ktorú máme pred domom, sme mali oplotenú už keď sme sem prišli bývať. Je blízko križovatky Dolnozemská/ Gettingová a stavajú ju skoro i 20 rokov.
     Napriek rečiam o parkovaní, ktoré je vraj problém, nie je dopyt po jej dostavaní.
     Keď v roku 2013 dali dole pletivo okolo stavby, kedže tento priestor bol vlastne len prenajatý a už sa roky nestavalo (došiel kapitál investorovi, čakal asi na povolenie nadstavby – zmeny účelu stavby na polyfunkčnú budovu (byty)), tak tam ostalo i nepokosené „strnisko“ náletovej zelene, Pýr…a iné.
     Pamätám si ten čas, keď prišli na jeseň kosiť, lebo asi týždeň predtým sme mali na blízkej škole (ZŠ Pankúchova, BA) v rámci novozaloženého OZ Presadíme prvú akciu. Nasadili sme cca.8 orechov.
     Dobrý pocit vystriedalo rozčarovanie, keď náš syn sa vracal zo školy a zakopol v tomto priestore o takýto „pahýl“. Preletel sedemročný chlapec oblúčikom dva metre a hlavou dorazil o torzo kovovej lavičky.
     Striekala mu krv, suseda bola zdesená, mama išla so záchrankou do nemocnice. Fotky nedám…
Len je šťastie, že tú vyše 4 cm dlhú jazvu má kúsok nad okom a nie cez oko. Moholo to byť inak.
     A teda, trestné oznámenie bolo neúspešné. Nenašli vinníka.
     Stavebný úrad zas nenašiel ani stavebníka.
     Pozemok je v prenájme, Magistrát je vlastník, MČ to spravuje. Tak je od macochy ako veľká časť Petržalky…
     Prokurátor tiež nič nespravil, lebo stavebný úrad, stavebné úrady…je ich viac a nik nič nevedel, nikam to nepatrilo…
    A tak to i vyzeralo – i vyzerá dodnes.
    Teda, čo sa podarilo vtedajšiemu starostovi Petržalky V. Bajanovi.
    Dokonca nám odpísal….
    A po mesiacoch dokonca sa mu podarilo vybaviť u magistrátu, že na tú ľavičku opravili sedaciu časť – drevo.
    Už nehrozilo, že na kov narazí detská hlava.
    Preto je asi dôležité všímať si, čo sa deje okolo nás.
   My rozhodujeme o tom, kto má moc.
   Ak je tu prevaha malého, tak to má vplyv na kvalitu spoločnosti. Schopný s dobrými pravidlami – zákonmi – spraví asi viac. I polícia, ktorá má svoje páky má vyšší účinok. I sociálny úrad, ktorý má motiváciu, urobí viac…
    I odbor životného prostredia…
   Že si všímame „veľkú politiku“, ktorá je žiaľ častokrát len bublina cez média vytvorená, a nie to, čo sa nás týka, to lokálne, to je poučenie celej generácie, ktorá čaká na cesty, škôlky, cyklocesty, mosty, školy s dobrými učiteľmi, motivovanými učiť i občiansku náuku normálne.
    Tu sú predsa reálne peniaze, tu sa rozhoduje o pozemkoch. Tu miznú futbalové trávniky a vznikajú plány na mrakodrapy…ktoré ich nahradzujú…
   Aha, a čo s tými bezdomovcami?
   No asi tí istí bývali v tej stavbe roky. Dole v neskolaudovanej garáži, v stavbe, parkovali autá – i v prenájme.
   A hore si užívali nespútaný život, voľnosť i tuláci i feťáci, i chudáci, ktorí nemali kde hlavu v zime skloniť.
   Potom sa to uzamklo.
   Prišla kauza Osuského ul, kde obsadili podobní, či tí istí, lavičky.
   Teraz zase riešili lavičky a asociálov tak, že lavičky spílili naši zastúpcovia….
   Hádam si tam nik neprederaví hlavu…
    Hej potešil v Petržalské noviny i článok o plavcovi, ktorý preplával 42 km za 16 hodín a 11 minút. Dnes som to čítal. Trochu ma zarazilo, že to plával po sto jedna rokoch po tom, čo cez Dunaj preplávali naši legionári a pripojili Petržalku k ČSR. K demokacii. Neviem, či si to výročie niekto pripomínal. Noviny nám domov nechodia, neviem.
    Dám len ilustračné foto …upozorním na rok, kedy to bolo vydané. Kto vie, ako sa dnes darí snaživému súdruhovi dnes? Mali vtedy fukcionári družstva veľkú moc. Ľudia si tú zmenu častokrát neuvedomujú dodnes. Akoby iní mali za nich rozhodovať, akoby im mali automaticky dať…oni  ako „myšky“  počkajú v bezpečí, kým sa tak stane.
   Ak sa tak stane…
(Ono tých pohrobkov totality, normalizácie, pokrivenia vzťahov, ktoré ostali ako kostlivec v skrini tu je viacero. Napr. riadenie „malej demokracie“ domových schôdzí vlastníkov bytvo, správa BD Petržalka, ktorý tiu spracuje obrovské množstvo „majiteľov“ bytov, „upravuje ich slobodu svlastniť“ po svojom…Je tu i krivda bývalých majiteľov domov, záhrad, sadov, ktorí prišli o majetok a môžu sa pozerať na paneláky a ľudí, ktorí sa „hľadajú v priestore“…)
   Kto je vlastne „človek bez domova“?
   Čo je to domov?
   Možno miesto, kam patrím, kde som súčasť komunity?
   Stále cca. polovička Slovenska býva v bytových domoch…riadi sa to zákonom o vlastníctve bytov, vplyv na majetok má schôdza vlastníkov, či sa podarí prijať uznesenie. Či je v súlade so zákonom a právom prijaté…koho to zaujíma? Komu to vyhovuje? A čo prokurátor? Je to ok?
Platón mal výrok, sila tvorí právo a záujem najsilnejšieho tvorí spravodlivosť. (alebo tak nejak)

Teraz najčítanejšie