Denník N

Pár postrehov k rozhovoru Veroniky Prušovej s JUDr. Miškovičom

S veľkým záujmom som si prečítala rozhovor s JUDr. Miškovičom.

Dovolím si pár postrehov k povinnostiam advokáta voči SAK v prípade, ak je voči nemu vznesené obvinenie a začaté trestné stíhanie a ďalším krokom komory vo vzťahu k takémuto advokátovi.

Niet pochýb o tom, že toto je oblasť, v ktorej všetci, nielen advokáti, očakávame štandardný, zákonný a transparentný prístup.

Predsedníctvo Slovenskej advokátskej komory Uznesením č. 1 zo dňa 14.1.2005, v znení Uznesenia č. 5.  zo dňa 9.2.2006, podľa § 71 odsek 2 písmeno i) a § 75 odsek 1 zákona 586/2003 Z. z. uložilo advokátovi bezodkladne oznámiť kancelárii komory skutočnosť, že bolo voči nemu začaté trestné stíhanie.

Ďalej  podľa článku 1 odsek 2 tohto  uznesenia je advokát povinný bezodkladne doručiť kancelárii komory kópiu rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu, ktorým sa rozhoduje vo veci samej.

Podľa § 8 odsek 2 písmeno b) zákona o advokácii 586/2003 Z. z.  komora môže pozastaviť výkon advokácie tomu, proti komu sa začalo trestné stíhanie za trestný čin do právoplatného rozhodnutia vo veci.

V prípade uznesenia o vznesení obvinenia pri  rozhodovaní  o tom, či bude výkon činnosti advokáta pozastavený, predsedníctvo v prvom rade prihliada na princíp prezumpcie neviny.

Dôležité je vyjadrenie a stanovisko advokáta k vznesenému obvineniu, a k tomu, čo sa kladie advokátovi za vinu, a či voči uzneseniu  podal sťažnosť. Obvykle až po rozhodnutí o sťažnosti je advokát pozvaný na zasadnutie predsedníctva, na ktorom sa rozhoduje o jeho pozastavení. Dôležitým medzníkom je výsledok prípravného konania, či bolo ukončené s návrhom na podanie obžaloby, a či obžaloba bola podaná a s akou dôkaznou situáciou.

V prípade vynesenia odsudzujúceho rozsudku súdu prvého stupňa je komora povinná podľa § 8 odsek 1 písmeno c) zákona o advokácii výkon činnosti advokátovi pozastaviť až do právoplatného rozhodnutia vo veci.

Priebeh trestného stíhania vedeného voči advokátom komora priebežne monitoruje, a ak advokát sám  neoznamuje žiadne nové skutočnosti, komora sa na neho aktívne obracia so žiadosťou o  informovanie o aktuálnom stave trestného stíhania a advokáti sú predvolávaní na zasadnutie predsedníctva komory, aby mali priestor sa aj osobne vyjadriť k veci a rozhodnutiu o pozastavení.

Na písomné dopyty zo strany komory je advokát povinný odpovedať pokiaľ možno obratom a pravdivo.

Ak bolo rozhodnuté o tom, že advokátovi sa výkon činnosti fakultatívne nepozastaví po vznesení obvinenia, neznamená to, že komora o tejto otázke nemôže rozhodovať opakovane podľa vývoja situácie.

Pri rozhodovaní o fakultatívnom  pozastavení sa berú do úvahy všetky okolnosti súvisiace s osobou advokáta ( spôsob výkonu jeho praxe – či je v kancelárii sám, či má zamestnancov, osobné a rodinné pomery), súvisiace so skutkom, ktorý sa mu kladie za vinu, ktoré sa celkovo posudzujú vo vzájomných súvislostiach aj s ohľadom na napríklad ustanovenie § 2 odsek 2,4 Advokátskeho poriadku podľa ktorých je advokát povinný dbať na  dôstojnosť advokátskeho stavu,  ale aj na to, akým spôsobom dodržiava svoje povinnosti voči advokátskej komore, a teda či neporušuje advokátske predpisy najmä vo vzťahu k informačným povinnostiam o trestnom stíhaní.

Z rozhovoru ma zaujala ďalšia otázka súvisiaca s etickým výkonom povolania, kedy advokát považoval za výhodu, že je súčasne poradcom ministra  a súčasne zastupuje obchodnú spoločnosť, ktorej jediným akcionárom je štát, teda podriadenú jeho rezortu, lebo minister má informácie z prvej ruky, od advokáta tejto právnickej osoby.

Táto výhoda nemusí byť jednoznačne len výhodou, ale môže byť porušením etických povinností advokáta. Klientom advokáta môže byť fyzická alebo právnická osoba. Voči každému svojmu klientovi má advokát povinnosť mlčanlivosti, podľa § 23 zákona o advokácii sa mlčanlivosť vzťahuje na všetky skutočnosti, o ktorých sa advokát dozvedel v súvislosti s výkonom advokácie.  Mlčanlivosť zaväzuje advokáta voči právnickej osobe ako takej a na všetky skutočnosti, o ktorých sa dozvedel. Tieto pravidlá nepatria medzi sporné otázky výkonu advokácie. Mali by byť posudzované v tomto prípade inak ?

Vzťah  obdobný pracovnoprávnemu vzťahu je  prekážkou súčasného výkonu advokácie, lebo zasahuje do nezávislosti advokáta, avšak novelou zákona o advokácii číslo 335/2012 Z. z. bola urobená v tomto výnimka a bol akceptovaný popri súčasnom výkone advokácie výkon člena poradného orgánu vlády Slovenskej republiky.

Znamená táto novela, že  advokáti,  členovia poradných orgánov vlády, nemajú povinnosť mlčanlivosti ?  Ak sa advokát domnieva, že ako poradca môže ministra informovať o dôverných skutočnostiach týkajúcich sa spoločnosti, ktorá je samostatnou právnickou osobou, lebo ministrovi podlieha, lebo jej jediným akcionárom je štát, nepodliehajú v širšom zmysle ministrovi aj iné subjekty a klienti advokáta, a môže podľa tejto logiky informovať ministra aj o dôverných skutočnostiach týkajúcich sa aj iných klientov ?  Sú teda advokáti pôsobiaci v úlohách poradcov pozbavení mlčanlivosti voči svojim klientom a môžu pri svojej poradenskej činnosti využívať informácie získané od svojich klientov ?

Prirodzene pri týchto úvahách neopomínam, že zákon uvádza, že advokáta môže zbaviť mlčanlivosti jeho klient. Ale ak je právnická osoba podriadená ministrovi, nevyplýva jej  povinnosť riadne informovať svojho „nadriadeného“ o všetkých skutočnostiach ? Je nejaký dôvod, aby  v pozícii „informátora“ vystupoval práve advokát ?

Ani výkon poradenskej činnosti so zohľadnením informácií, ktoré advokát čerpá od svojich iných klientov, nie je z etického hľadiska jednoznačné.

Podľa § 21 zákona o advokácii je advokát je povinný odmietnuť poskytnutie právnych služieb, ak
a)v tej istej veci alebo vo veci s ňou súvisiacej poskytol právne služby inému, ktorého záujmy sú v rozpore so záujmami toho, kto o poskytnutie právnych služieb žiada,
b)sú záujmy advokáta alebo osôb jemu blízkych v rozpore so záujmami osoby, ktorej by sa právne služby mali poskytnúť,
c)protistranu zastupuje advokát, s ktorým vykonáva advokáciu spoločne,
d)informácia, ktorú má o inom klientovi alebo o bývalom klientovi, by mohla toho, kto o poskytnutie právnych služieb žiada, neoprávnene zvýhodniť.

Rozhovor otvára otázky etickej roviny pri výbere advokáta zo strany klienta.

Toto je dôležité hľadisko pri práci advokáta, pretože vzťah klient – advokát je založený na vzájomnej dôvere, strata dôvery je dôvodom na odstúpenie od zmluvy o poskytovaní právnych služieb :

Podľa § 22 odsek (1) zákona o advokácii :
Advokát je oprávnený odstúpiť od zmluvy o poskytovaní právnych služieb len zo závažných dôvodov, najmä ak sa narušila nevyhnutná dôvera medzi ním a klientom alebo pokyn klienta je v rozpore s predpismi komory.

V prípade, ak advokát nevykonáva prácu, ktorou ho klient poveril sám, alebo jeho zamestnanci, ale advokát podľa vlastného výberu zapája do dôverného zmluvného vzťahu so svojim klientom iných kolegov advokátov, s ktorými klient nevstupoval do dôverného vzťahu klient – advokát, môžeme ešte hovoriť o priamej voľbe advokáta zo strany klienta ? Toleruje klient, že  advokát mu vyberie ďalších advokátov,  s ktorými bude spolupracovať ?

Obzvlášť zodpovedne a citlivo by pri výbere advokáta mal konať štát ako klient, a tí ktorí konajú ako jeho zástupcovia. A zvlášť takí zástupcovia štátu, ktorí deklarujú ako svoj vládny program očistu verejného života od korupcie a hlásia sa k princípom právneho štátu. Dodržiavanie etických princípov výkonu povolania advokáta je v tomto kľúčová.

Nemal by štát ako klient spolupracovať s osobami s vysokým morálnym a etickým štandardom, pretože im zveruje dôverné skutočnosti týkajúce sa riadenia štátu, správy vecí verejných, ktorých zneužitie poškodí všetkých občanov SR ? Môže sa výber advokáta  diať mimo sféry jeho kontroly a vplyvu ? Ako sa bude za svoje kroky a rozhodnutia svojim občanom zodpovedať ?

 

 

 

Teraz najčítanejšie

Viktória Hellenbart

Smelo môžem napísať, že sa celý život venujem právu, hoci som pôvodne chcela robiť všetko okrem práva, a najviac zo všetkého som túžila byť veterinárom, ale veci sa vyvinuli inak. Od júla 2001 mám samostatnú advokátsku prax v Lučenci a som teda celý život "vidieckym advokátom". Láska k prírodným vedám ma od začiatku viedla k porovnávaniu a hľadaniu prírodných zákonov v práve. Napriek, a verím, že len "zatiaľ"prevažujúcim skúsenostiam, som si istá, že morálne zákony v spoločnosti sú rovnako nemenné a neporušiteľné ako zákony prírodné. Gravitačný zákon nie je neporušiteľný v tom, že nemožno jednoducho vyskočiť z 12. poschodia, ale následky jeho porušenia sa dostavia a tie sa už ignorujú ťažšie. A rovnako fungujú zákony morálne, možno ich porušiť, ale následky sa dostavia a v tomto prípade ich pocítime všetci..