Denník N

Môj korona príbeh

Všetko to pravdepodobne začalo 31.08. keď som bol na koncerte v jednom nočnom klube. Celý týždeň som sa cítil v poriadku, chodil som aj do školy. V sobotu som bol dokonca pozrieť babku. Na druhý deň som sa necítil dobre. Ostal som strašne oslabený, unavený, boleli ma nohy keď som stál. Hneď som začal písať ľuďom, s ktorými som bol na tom koncerte či sú v poriadku. Všetci mi povedali, že im nič nie je. Počas týždňa som sa začal cítiť horšie a horšie. Začal som sa cítiť malátne, prestal som mať čuch a mal som pocit, že horím, ale horúčku som nemal. Ku koncu týždňa som sa dozvedel, že barman z toho klubu bol pozitívne testovaný. Moja spolužiačka, ktorá v tom klube robí barmanku išla tiež v štvrtok na test. V piatok jej prišiel pozitívny výsledok, tak som sa jej spýtal, že ako si ten test vybavila. Kvôli jej pozitívnemu testu nám zavreli triedu a škola napísala, že situáciu sme zvládli na jednotku. Samozrejme to som si ja v posteli s pocitom, že mi niekto sedí na hrudníku, malátnosťou, dýchavičnosťou a pocitom, že každú chvíľu odpadnem nemyslel.
,,Pozitívna“ spolužiačka mi povedala, že mám zavolať svojmu lekárovi a on ma na test objedná. No lenže môj doktor už v piatok o takom čase neordinoval a najbližšie ordinoval až v pondelok, tak som si povedal, že počkám. No v sobotu sa môj stav ešte viac zhoršil. Celý deň som len ležal v posteli a nevládal som nič spraviť. Motala sa mi hlava, mal som pocit, že odpadnem, ťažko sa mi dýchalo a cítil som sa, že horím. Bolo mi fakt zle a ja som nevedel čo mám robiť. Našiel som si číslo na hygienu, pri ktorom bolo napísané, že pri akýchkoľvek otázkach ohľadom koronavírusu tam mám zavolať. Problém bol, že cez víkend mi na tejto linke zdvihol iba bot, ktorý mi povedal, že cez víkend nerobia a mám zavolať cez týždeň. Cítil som sa tak, že vypustím dušu a táto informácia mi k tomu len dopomáhala. Prežil som víkend a konečne som sa dočkal pondelku a mohol som zavolať svojmu lekárovi. ,,Pozitívna“ spolužiačka má toho istého lekára a povedala mi, že mu nadiktovala údaje a on ju na druhý deň poslal na test. Tak som teda zavolal svojmu lekárovi a rozhovor s ním vyzeral nejak takto:
JA: ,,Dobrý deň, mám podozrenie na koronavírus, bol som v kontakte s pozitívnou osobou a mám príznaky.
Lekár: ,,Dobrý deň, kto je tá pozitívna osoba?“
JA: ,,Moja spolužiačka.“
Lekár: ,,Naozaj je pozitívna?“
JA: ,,Áno, v piatok jej prišiel výsledok.“
Lekár: ,,Ste o tom presvedčený?“ Začínal som mať pocit, že zo mňa robí hlupáka.
JA: ,,Áno, už som vám to 2-krát povedal.“
Lekár: ,,No dobre a čo vám teda je?“
JA: ,,Ťažšie sa mi dýcha, mám pocit, že mi niekto sedí na hrudníku, motá sa mi hlava, je mi na odpadnutie, strašne rýchlo sa zadýcham, nemám čuch, a mám pocit, že horím ale nemám horúčku.“
Lekár: ,,Dobre a máte horúčku?“
JA: ,,Nie teraz som vám povedal, že horúčku nemám iba sa cítim byť strašne horúci.“
Lekár: ,,A vravíte, že je teda pozitívna áno?“
JA: ,,Áno.“
Lekár: ,,A aj sa vám ťažšie dýcha?“
JA: ,,Áno, už som vám vravel, že mám pocit ako keby mi niekto sedí na hrudníku.“
Lekár: ,,A horúčku máte?“ Už som bol presvedčený o tom, že zo mňa robí hlupáka.
JA: ,,Nie, už ste sa ma to pýtali.“
Lekár: ,,A máte nádchu? Máte sople alebo tak?“
JA: ,,Nemám nádchu ani sople, len nemám čuch.“
Lekár: ,,Dobre píšem si, že máte nádchu. Máte pripojenie na internet?
JA: ,,Mám.“
Lekár: ,,Tak si vyplňte dotazník na korona.gov a ak sa vám stav zhorší zavolajte buď mne, alebo si volajte rýchlu KEĎ SA VÁM TAK ŤAŽKO DÝCHA.“

Po tomto rozhovore, pri ktorom som sa cítil ako úplný hlupák, som sa dozvedel len to, že som čakal celý víkend na to, aby mi lekár povedal, že si mám vyplniť dotazník. Pred tým ako som si vyplnil ten dotazník, tak som ešte raz skúsil zavolať na tú hygienu. Nikto mi nezdvihol. Tak som si teda vyplnil ten dotazník, a čakal som na zázrak. O nejaké dve hodiny mi volá to číslo z hygieny, že mali neprijatý hovor. Pani z hygieny sa ma spýtala prečo volám, tak som jej prerozprával svoj príbeh a objednala ma na test v stredu. V stredu ráno pred testom mi prišla smska, že mám prísť na test v piatok. Nevedel som čo mám teda robiť, tak som prišiel normálne v stredu na ten čas čo mi povedali na hygiene. Prišiel som do búdy, kde robia testy a spýtal som sa, že či ma teda otestujú dnes. Testy mi spravili a povedali, že to je duplicitne preto, že som vyplnil ten dotazník. Ešte v ten deň mi na večer prišla smska, že som pozitívny a mám ostať 10 dní v karanténe. To boli všetky informácie, ktoré som dostal. Na druhý deň okolo druhej mi znovu volali z hygieny, že som pozitívny a mám nadiktovať osoby, s ktorými som bol v kontakte.

Týmto chcem len povedať, že okolo koronavírusu je veľký boom, no keď sa chce človek objednať na test, tak ani nevie ako. Celá tá informovanosť je okolo toho mizerná. Keďže moja trieda bola kvôli tej spolužiačke v domácej izolácií a ja som mal podozrenie, tak som chcel zistiť či má moja rodina byť v karanténe so mnou alebo nie. Túto informáciu som sa však nikde nedočítal. Povedali mi, že moja rodina má ostať v karanténe až keď mi znovu volali z hygieny.

Teraz najčítanejšie

Lukáš Lipiansky

Som mladý chalan z Prievidze, ktorého baví písať. Baví ma cestovať, čítať knihy a počúvať zaujímave podcasty. Študujem na Obchodnej akadémii v Prievidzi. Ak ma chceš finančne podporiť, môžeš tak urobiť na mojom patreone: https://www.patreon.com/lukaslipiansky