Denník N

Marilyn Manson – We are chaos (recenzia)

Vydané: 11.9.2020 Label: Loma Vista Celkový čas: 42:27 Skladby: 1. Red Black and Blue 2. We Are Chaos 3. Don’t Chase the Dead 4. Paint You with My Love 5. Half-Way & One Step Forward 6. Infinite Darkness 7. Perfume 8. Keep My Head Together 9. Solve Coagula 10. Broken Needle

Americký spevák sa po necelých troch rokoch konečne prihlásil s novým albumom. Po úspešnej spolupráci s Tylerom Batesom, z ktorej vzišiel comebackový „Pale Emperor“ a následne spiatočnícky „Heaven Upside Down“, sa tentoraz spojil s o poznanie mladším Shooterom Jenningsom. Ten si vydobyl svoje miesto na súčasnej country rockovej scéne. Očakávania medzi fanúšikmi teda boli všelijaké. No výsledkom je kvalitný album, ktorý opäť čiastočne vychádza z Mansonovej hudobnej minulosti, no zároveň ukazuje, ako môže znieť inteligentná rocková hudba v roku 2020. V dobe, v ktorej by okázalosť a priamočiarosť „Antichrist Superstar“, už nevzbudila takú pozornosť.

Posledné dva roky Marilyn Manson hlavne koncertoval. Najprv turné k Heaven Upside Down, neskôr dve koncertné šnúry s inou rockovou ikonou deväťdesiatych rokov, Robom Zombiem. Popri maľovaní vodovými farbami, si našťastie stále našiel čas aj na hudobnú tvorbu. Do sveta vypustil tri cover verzie, pričom pri všetkých ukázal, že stále dokáže spievať naliehavo a osobite.

Tú poslednú (The End, pôvodne od The Doors) produkoval práve Jennings. Pieseň ukázala Shooterovu muzikálnosť a hudobné cítenie, ktoré malo ďaleko od sentimentálneho brnkania na gitare pri rodinnom barbecue. Spojením psychedelického základu piesne so zlovestnými industriálnymi zvukmi, vytvorili tajomnú pieseň s, takmer až filmovými, aranžmánmi. Svoju všestrannosť Jennings naplno využil aj pri tvorbe „We are chaos“. Z ďalších hudobníkov sa tu objavil aj Mansonov niekoľkoročný spoluhráč, basgitarista Juan Alderete, ktorý sa len nedávno zotavil z vážnej nehody.

Manson popísal We are chaos ako konceptuálne dielo. Poslucháčovi zase raz ponúka pesimistický pohľad na dnešnú pokryteckú spoločnosť, ktorá šliape po základných ľudských právach a v ktorej tým najúprimnejším, sú slzy jednotlivcov. Stále jej nastavuje zrkadlo, no už nemá síl na aktívnu vzburu. Názov albumu je len povzdychnutím si nad nezmeniteľnou situáciou.

Možno je pravdou, že kolekciu piesní ako jednoliaty celok s jasným konceptom je reliktom minulosti, ktorý v dnešnej rýchlej dobe singlov už nemá také opodstatnenie. Manson sa však vedome vracia až kdesi do sedemdesiatych rokov, z ktorých vzišiel a ktoré ho natrvalo ovplyvnili. Do dekády veľkých albumov a gramoplatní. Rozdelenie desiatich piesni na stranu A a B, teda nie je náhodné. Každá z nich má svoje miesto a žiadna nie je zbytočná.

Úvodná „Red, Black and Blue“ začína hovoreným slovom, úvodom k albumu. Manson sa opäť inšpiruje myšlienkami z Biblie, konštatuje, že spoločnosť, ktorá je na vrchole potravinového reťazca až príliš dlho, nakoniec pohltí samú seba. To všetko za aplauzu tých, ktorí úpadok spôsobia. Pilotná pieseň dáva tušiť, že terajšia zostava je silná a chytľavý basový motív v slohách z mysle tak skoro nedostanete. V singli „We are chaos“ Manson podáva ruku fanúšikom a uisťuje ich, že v tom chaose je stále s nimi. Sentimentálna nálada piesne spočiatku mnohých zarazila, no do kontextu albumu zapadá. Glam rock dvadsiateho prvého storočia, po ktorom možno siahnu aj rádiá. Podobne aj „Don’t chase the dead“ má  ambície stať sa rockovým hitom, alebo aspoň novodobým koncertným trhákom. Po trochu patetickej „Paint Yout With My Love“ (viem si ale predstaviť, že by ju Manson zahral s celou kapelou v ďalšej sérií Twin Peaks…) prichádza prvý vrchol albumu, „Half Way And One Step Forward“. Tá ukazuje spevákovu citlivú, snáď až empatickú stránku. Civilným hlasom nám hovorí, že smrť je vlastne vyslobodením.

Strana B začína nervy drásajúcou „Infinity Darkness“. Názov piesne nepomenúva len obraz, ktorý spevák namaľoval priamo pre artwork albumu. Stanovuje tiež náladu, v ktorej sa bude niesť druhá polovica skladieb. Zvukovo vyšperkovaná, no zároveň surová industriálna nálož by možno zapadla na „Born Villain“, pokiaľ by ju produkoval Tyler Bates. Shooter akoby vybral základné elementy z posledných troch albumov a vystaval na nich novú várku piesní. Urobil to však po svojom, čo dokazuje „Keep My Head Together“. Až paranoidná atmosféra sa tiahne celými takmer štyrmi minútami. V „Solve Coagula“ asi najviac počuť avizovaný „južanský tón“. Ani tu však žiadny country rock nehľadajte. Pieseň pokračuje v nálade tej predošlej, akurát opäť pribudlo melanchólie, úprimnosť ostala, a zvuková stena v refréne vo vás vyvolá emócie, ako sa to za starých čias podarilo napríklad „The Last Day on Earth“. Obe piesne nás tak trochu vracajú do dôb „Mechanical Animals“. Samotný text zas vypovedá čosi o Mansonovej životnej filozofií. Záverečná „Broken Needle“ je pokojným zakončením platne. Akustická gitara nás vedie až k uvedomeniu, že na konci všetkého je aj tak len smrť.

Na „We Are Chaos“ je Marilyn Manson hĺbavejší, ako kedykoľvek predtým. Už sa nebúri proti stádovitosti, viac sa zameral na svoje vnútro. Niekedy je trochu patetický, no vôbec neirituje, práve naopak. Ukazuje len úprimnosť a snáď aj vyrovnanosť pomaly starnúceho speváka.

Moje hodnotenie: 8/10

 

 

 

Teraz najčítanejšie