Denník N

G. K. Chesterton: Na ostrie argumentu (Čitateľský denník 42/2020)

„Každá z obľúbených moderných fráz a ideálov je vykrúcaním sa, aby sme sa vyhli odpovedi na otázku, čo je dobro. Radi rozprávame o ‚slobode‘, no vravíme to len ako únik pred diskusiou o tom, čo je dobro. Radi rozprávame o ‚pokroku‘, no vravíme to len ako únik pred diskusiou o tom, čo je dobro. Radi rozprávame o ‚vzdelaní‘, no vravíme to len ako únik pred diskusiou o tom, čo je dobro.

Moderný človek napríklad povie: ‚Zanechajme všetky tie svojvoľné normy a nebojme sa slobody‘, čo je vlastne, logicky vzaté: ‚Nerozhodujme sa, čo je dobro, ale nech je za dobro považované nerozhodovať o tom‘.

Povie napríklad: ‚Preč so starými morálnymi schémami — ja som za pokrok!‘ a to, logicky vzaté, znamená: ‚Nestanovme, čo je dobré, ale stanovme, či toho dostávame stále viac‘.

Povie: ‚Priateľu, nádeje ľudstva nespočívajú ani v náboženstve, ani v morálke, ale v osvete.‘ A to, vyjadrené jasne, vlastne znamená: ‚Nevieme sa rozhodnúť, čo je dobro, ale dajme to našim deťom.‘

Pri mene Chesterton mi v hlave vyskočia tri spomienky. Tá prvá je na jeho Ortodoxiu, z ktorej si toho síce veľa nepamätám, ale rozhodne oceňujem peknú obálku, v ktorej naposledy vyšla. Druhá je na detektívne príbehy pátra Browna — našiel som ich v jednom zastrčenom košickom antikvariáte asi pred šiestimi rokmi, a odvtedy čakajú na mojom čitateľskom poradovníku. Posledná, tretia spomienka sa mi vybaví v spojitostí so Sandmanom Neila Gaimana, v ktorom Chesterton občas vystupuje ako múdra postava so svojským humorom.

Tenučká kniha Na ostrie argumentu nesie podnázov Apologetické eseje. Je to výber kratších Chestertonových prác, ktorými prispieval najmä do novín svojho ideového oponenta Blatchforda. Aby som bol presný, zbierka obsahuje aj eseje, ktoré vychádzali inde, ale práve polemiky s pánom B. ma zaujali najviac. Ako prvé mi do očí udrelo starosvetské džentlmenstvo, s ktorým sú písané — napriek nezhodám, a to naozaj vážnym, dokázali títo dvaja Briti diskutovať medzi sebou s úctou a rešpektom. Ani nemusím písať, ako veľmi to dnes chýba vo verejnej debate.

Veľká časť knihy v sebe obsahuje všeobecnú kresťanskú apologetiku z pohľadu ne-klerika, ktorú neskôr tak veľmi preslávil C. S. Lewis (ináč veľký obdivovateľ Chestertona). Uvažuje tu o zázrakoch, materializme, úlohe kresťanstva v modernej dobe — a je to celé zrozumiteľné a aktuálne aj takmer po sto rokoch od prvého vydania.

S čím však, pochopiteľne, nedokážem súhlasiť, je jeho kritika protestantizmu, ktorej venuje nezanedbateľný priestor. Mariánska úcta, kalvinizmus, predestinácia,  prirodzená dobrota človeka a reformácia ako od základu neúspešný projekt, ktorý je len akousi dočasnou, postupne deformovanou formou katolicizmu — to sú hlavné spory medzi mnou a pánom Chestertonom, na ktoré si aj týždeň po prečítaní knihy stále ihneď spomeniem.

Dôležité je ale to, že sme spolu dokázali diskutovať ako džentlmeni.

„Profesor Huxley nazval Armádu spásy v jednom zo svojich bystrých postrehov ‚zblázneným kresťanstvom‘. Huxley bol jedným z posledných a najušľachtilejších stoikov, ktorí vôbec nepochopili kríž. Keby kresťanstvo chápal, vedel by, že žiadne iné kresťanstvo ako bláznivé, nikdy nebolo a byť nemôže.“

G. K. Chesterton: Na ostrie argumentu
Zabudnuté knihy, 2020
124 strán
*
80 %

Za výtlačok ďakujem vydavateľstvu Zabudnuté knihy.
Moje písačky a kresbičky môžete sledovať aj tu.

Teraz najčítanejšie

Jakub Lenart

Naivné mudrovania o knihách, comicsoch, kultúre, Bardejove a tak podobne.