Počas spravovania zelených plôch v Kolárove bolo porušených niekoľko (mnoho?) pravidiel

Keď sa v minulom roku orezávali stromy parku pri katolíckom kostole tak to bol šok na plné obrátky. Obyčajní ľudia ako aj odborníci nepochopene len krútili hlavami a vyslovovali rozhorčenie. Nevhodné a barbarské – aj takéto komentáre padli na vykonávateľov orezov stromov. Po čase sme s členom Štátnej ochrany prírody SR Kristiánom Bacsom prešli zelené porasty v Kolárove a s údivom sme skonštatovali: veľa vecí sa nezmenilo, a natrafili sme aj na zvláštne orezy i ošetrenia stromov.

S Kristiánom Bacsom sme dali stretko pred Mestským úradom, kde je zjavne chorá lipa. Čo je aj preto zarážajúce, nakoľko ide o lukratívne miesto v Kolárove, okolo neho denne prejde niekoľko sto ľudí – malo by to byť ukážkové.

Vo všeobecnosti sa dá povedať, že na to, aby sa správne a zákonne orezávali a ošetrovali stromy, je potrebné poznať zákon.

„Existujú určité normy, ktoré by sa mali brať do úvahy pri orezoch stromov a ktoré sú upravené zákonom. Očividne sa to v Kolárove vo viacerých prípadoch obchádzalo. Zákon ustanovuje, že živé konáre s obvodom viac ako 5 cm sa nesmú orezávať mimo vegetačného obdobia. Len suché konáre sa môžu odstrániť. V prípade živých vetiev stromu totiž existuje nebezpečenstvo, že ak miesto orezu nebude ošetrené, a v zime bude z konára stromu unikať vlhkosť, ktorá ak zamrzne, zlomí pahýľ a strom bude náchylný na rôzne patogénne choroby. Neodborné ošetrenia, ba dokonca ich nedostatok, sa podpisujú pod rozsudok smrti daného stromu,“ hovorí Kristián Bacsa.

Upozorňuje, že by bolo potrebné vykonať dendrologické vyšetrenie (dendrológia: odvetvie rastlinnej taxonómie zaoberajúce sa drevinami) a zohľadniť arboristické normy pri ošetrovaní zelených porastov. Okrem vysokých pokút je totiž možné uvaliť i trest odňatia slobody za nesprávne vetvenie stromov!

Popritom sa musí zohľadniť aj ochrana živočíšnych druhov, nakoľko rôzne organizmy (vo väčšine prípadov sú chránené) nachádzajú útočisko práve v listnatých porastoch počas vegetačného obdobia. V najlepšom prípade treba počkať na koniec obdobia hniezdenia, t.j. živé konáre by bolo dobré odstrániť od konca júla do konca septembra.

Ak sa na to bližšie pozrieme, tak ani laické postoje ľudí nepridajú na odbornosti pri správe zelených oblastí. Ako aj odborník tvrdí: ľudia sa snažia neobyčajnými argumentami „zbaviť“ stromov, ktoré im zavadzajú.

„Najbežnejším argumentom, s ktorým sa stretávame, je to, že stromy sú staré alebo choré. Rovnako  ako u ľudí, tak aj pri stromoch platí: ak je niekto starý alebo chorý, tak ho predsa nezlikvidujem. Takisto sa musíte pokúsiť liečiť aj strom a iba v krajnom prípade ho vyrúbať. Staroba ako taká je úplne subjektívnou záležitosťou a výrub by sa mal vykonávať iba na základe objektívnych skutočností,“ tvrdí expert.

Ak to rozmeníme na drobné, znamená, že v Kolárove sa nachádzajú stromy od 60 do vyše 100 rokov. Už na námestí pred MsÚ je ich niekoľko. Lipa je zjavne zanedbaná. Kristián Bacsa hovorí, že je na škodu, že sa s ňou nesprávne zaobchádzalo.

„Bol viditeľne zranený a chytil plesňovú infekciu. Má štyri veľké vetvy, z ktorých dve sú takmer úplne suché. Ten strom je už na päťdesiat percent zranený. Ak odrežeme jeho choré konáre, tak už ani svoju estetickú funkciu nebude plniť. Môže sa ošetriť, ale v tomto prípade je možné pouvažovať o jeho vyrúbaní. Škoda jeho. Lipa ako taká má totiž životnosť aj viac než 200 rokov. Napríklad lipa kráľa Mateja Korvína, ktorá sa nachádza v parku Bojnického zámku, má už 700 rokov,“ uvádza Kristián Bacsa.

Nie sú na tom lepšie ani pagaštany, ktoré sa tiež nachádzajú na hlavnom námestí. Hoci sa v niektorých prípadoch zdajú byť zdravé, ale vo vnútri môžu aj hniť.  Na listoch sú škvrny, čo je žiarivým dôkazom výskytu ploskanky pagaštanovej. Pri podrobnejšej kontrole nájdeme škodcu v liste.

„Pagaštany nie sú typickým stromom nášho regiónu. Dlho sa nevedelo s istotou, odkiaľ pochádza, až kým sa nenašiel v horách severného Grécka, ale vyskytuje sa aj v iných končinách. Aj u nás býval kedysi. Počas trvania treťohôr bol pagaštan typickým domorodým stromom, ale v dobe ľadovej vyhynul. Tento strom je chorý. Hoci existuje na to postrek, ale bolo by dosť nákladné ho aplikovať na tieto stromy. Tieto pagaštany sú staré najmenej osemdesiat rokov. Orezy zjavne neboli ošetrené a kvôli tomu sú konáre napadnuté plesňou. Tieto nesprávne vykonané orezy významne prispeli k zhoršeniu zdravotného stavu stromu.“

Bacsa dodáva, že pagaštany sa v súčasnosti pestujú na celom území Slovenska a v celej Európe a je jedným z najpopulárnejších okrasných stromov. Aj škodcovia ich chytro nájdu. V tomto prípade hovoríme o invazívnych druhoch škodcov, ktorí sa dostali do krajiny v roku 1994 v dôsledku globálneho otepľovania. Našli útočisko na rovinách na juhu republiky.

Ako ďalší príklad môžeme spomenúť najočividnejší strom, ktorý vyschol a nepridá na estetickosti námestia. Je ním „uhynutá“ breza.

„Také obrovské brezy, ak nie sú zavlažované, rýchlo vysychajú, pretože sú dosť náročné na vodu. Dobre tolerujú aj hlbšie orezy a životnosť brezy sa môže predĺžiť vytvorením vhodnej koruny stromu. Bolo by načase ho vyrúbať, ale môže byť aj organickým stromom. V mnohých prípadoch zvyknú odborníci ponechať suchý kmeň, aby sa v ňom mohol udomácniť hmyz a objaviť sa ďateľ.“

Vedľa neho, v bezprostrednej blízkosti sa nachádza mohutný platán. Vyschnutá breza mu však zavadzia. Neďaleko sa zas pýši ihličnatý strom obklopený jantárom. Je ním duglaska tisolistá.

„Je to špeciálny druh stromu a je obklopený jantárom, ktorý i keď nevyzerá najplepšie, ale ukazuje dosť zaujímavý obraz celého stromu. Hoci jantár časom uškrtí strom, ale živočíchy si vedia nájsť ubytovanie medzi listami. Drozd hniezdi medzi nimi, ale jantár môže poskytnúť aj príjemné miesto pre sovy, takže si nemyslím, že by mal byť vyrúbaný, “ hovorí Kristián Bacsa.

Novo navrhnutá pešia zóna je lemovaná jednoduchými skorými javormi. Nie každý ich má v láske, ale podľa znalca boli javory vysadené zjavne na základe špecifického konceptu. Krásne ich dotvára aj smrek omorikový, ktorý sa k nám dostal z hôr z Bosny a Hercegoviny. Zaujímavý je aj gingko, ktorý dá určitú egzotickosť priestoru na hlavnom námestí.

Po vstupe do parku katolíckeho kostola sa dostávame do úplne iného druhu prostredia. Výsadba stromov, ktorú začali naši predkovia pred najmenej 100 rokmi, môže dnes poskytnúť skutočne výbornú službu, ak sa stromovým gigantom dostane náležitej starostlivosti.

Bezpochyby najprestížnejšími „strážcami“ parku sú viac ako sto rokov staré duby. Odborník však zároveň upozorňuje na opatrnosť a obozretnosť. Bolo by potrebné ošetriť korunu stromu a odstrániť suché konáre, ktoré sú už roky zanedbávané. Hlavne na tento účel by mal slúžiť orez.

„Tieto stromy by sa mali orezať tak, aby mali šancu sa rozvíjať. Tu však vidíme, že pri absencii liečby „narastú do seba“. Docieli sa tým len to, že sa navzájom poškodzujú. “

Po niekoľkých krokoch sa dostaneme na miesto neodborných a neodôvodnených orezov javorov cukrových. Odborník pri pohľade na nich len nechápavo zavrtí hlavou a vyriekne aj neslušné výrazy. Zhlboka sa nadýchne a následne začne s vyhodnotením situácie.

„V tomto prípade je namieste povedať, že vykonávatelia orezov porušili zákon. Bolo to nepochopiteľné a neopodstatnené. Je to práca diletantov. Orezy sa vykonávali v nevhodnom čase, čo je tiež samo o sebe porušením zákona. Nehovoriac o tom, že  s orezmi sa zasiahlo aj do koruny stromov, hoci to zákon vyslovene zakazuje. Nič nie je dobré, nesmierne ma to hnevá, “- hovorí expert.

Následne sa presúvame v parku smerom k hlavnej autobusovej zastávke, kde rastú čierne topole. Zaujímavosťou tých druhov stromov je, že vyrastajú do tvaru kužeľa, ale v Kolárove boli orezané na ich neprirodzenú formu. Topole sú zvyčajne vysokého rastu. Môžu dorásť až do 20 – 30 metrov a niekedy až do 40 metrov.

„Vyholili ich do hora. Nepozerali na povahu stromu a jeho funkciu, ale na niečo úplne iné. Účelom tohto parku by malo byť malé odpočívadlo oddelené stromami od hlavnej cesty. To by malo zmysel a to sa dá odvodiť z usporiadania stromov. Odstránením spodných vetiev stromov sa priestor parku otvoril smerom na ulicu-cestu a návštevník, ak si sadne na lavičku, namiesto odpočinku môže počítať okoloidúce vozidlá. Aj toto je ukážkovým príkladom, že do akej miery správca neporozumel skutočnej funkcii parku, “ hovorí expert.

Potom sme sa vybrali do ďalšieho parku, ktorým je Park Sv. Rozálie. Je to niekdajší cintorín. Pri vstupe do parku je vedľa kaplnky v strede chodníka „mŕtvola“ stromu. Odborník len mávne rukou a poznamená, že strom bol obliaty asfaltom, ktorý ho uškrtil.

Podľa Kristiána Bacsu park Sv. Rozálie má príjemné prostredie. Chýbajú mu však kríky a živé ploty, ktoré by mohli park rozdeliť na menšie oblasti. Nevidí ani koncept. V parku sa nájdu ihličnaté stromy, slivky Mirabella i divoké čerešne a iné bobuľovité porasty. Odborník by uvítal aj to, keby sa z parku Sv. Rozálie stal lesný park s rôznorodými druhmi stromov a kerov. Stačilo by sa k nemu pristupovať s dostatočným nasadením a odbornosťou.

„Myšlienka výsadby magnólií by nebola na zahodenie. Má veľké kvety, ktoré by boli skutočným lákadlom parku. Dalo by sa to dosiahnuť aj s inými kvitnúcimi stromami, ale aj so stromami s rôznymi farebnými listami, povahou i plodinami.“

Výsadbou sa však úloha spravovať zeleň nekončí, pretože existujú stromy náročné na vodu. Čerstvo vysadené stromy by sa mali najmenej raz mesačne zalievať s približne 50 litrami vody, inak je veľká pravdepodobnosť, že vyschnú a ich výmena bude stáť ďalšie peniaze.

V parku Sv. Rozálie sa naša prehliadka ale neskončila. Kristián Bacsa ma vzal aj na ulicu Orechovú, kde mi ukázal, ako by sa nemali orezávať stromy – ak by vyššie spomenuté príklady na to nestačili.

Ulica Orechová je súčasťou hlavnej cesty mesta. Odborník upozornil na nesprávne orezaný orech.

„To je jasný príklad porušenia zákona. Bohužiaľ, ten strom za pár rokov odumrie.“ Zákon pritom dosť jasno udáva: je povinnosťou majiteľa starať sa o strom a zabrániť jeho poškodeniu.

Každý, kto je svedkom vyššie uvedeného – celkom alebo len sčasti viditeľne – nevhodného orezu konárov a ošetrenia stromu, môže podať indíciu na prešetrenie Slovenskej inšpekcii životného prostredia alebo na zelenej linke ministerstva životného prostredia: 02/5956 1234 v pracovné dni od ôsmej ráno do ôsmej večer.

Kolárovo sa nachádza v neporovnateľne krásnej zelenej oblasti na sútoku Malého Dunaja a Váhu na Juhu Slovenska, a nachádza sa tu aj nádherný prírodný svet Ostrovné lúky. Podľa znalca je preto potrebné dodržiavať arboristické normy a normy pri manipulácii so zeleňou vo verejnom priestore, ale predovšetkým dodržiavať ustanovenia zákona o ochrane prírody a krajiny.

Okrem toho sa odporúča dať vypracovať pre danú obec štúdiu, v ktorej sa podrobne uvedú usmernenia pre správu a rozvoj zelených plôch.

Štátna ochrana prírody sa zaoberá odbornými radami aj ohľadne orezov stromov.

Bacsa uvádza, že ošetrenie starších stromov by mal vykonávať certifikovaný arborista s primárnym zameraním na záchranu stromu a len v krajných prípadoch pristupovať k výrubu. Pretože, keby sme vyrúbali sto rokov starý strom a vysadili mladý, tak my sa už nedožijeme jeho plnej krásy.

„Ak viem, že sa v blízkej budúcnosti chystá transformácia zelenej plochy v parku, tak podľa môjho názoru by sa stromy mali lepšie spravovať. Mala by sa vypracovať štúdia o konkrétnom účele parku a o tom, aké stromy a akú vegetáciu je možné na jeho dosiahnutie použiť.“

Bacsa dodáva, že zmena klímy predstavuje pre ľudstvo veľké výzvy, nie je ich potrebné ešte zvälaďovať.

Nie je na škodu, ak pre danú obec existuje štúdia krajinného architekta na správu zelene v danej lokalite. Odborná konzultácia nemusí ovplyvniť rozpočet mesta, pretože napríklad pracovníci Štátnej ochrany prírody SR poskytujú odborné poradenstvo bezplatne, a hoci sa za dendrologické vyšetrenie platí, ale celková suma je nižšia ako škoda spôsobená neodborným zásahom.

Je elementárnou povinnosťou každého dôkladne dbať na živé stromy.

Pozn.: článok je prekladom z článku v maďarčine uverejnenom mnou spravovanom webu GútaOnline.sk