Z histórie Detského mestečka Trenčín – Zlatovce
„Poslaním Detského mestečka je vytvorenie optimálnych podmienok pre všestranný rozvoj zverených detí v ústavnej starostlivosti a pripraviť ich na samostatný život a založenie vlastnej rodiny. Preto treba dieťa vychovávať v súlade so spoločenskou morálkou, treba ho pripavovať na náročné povolanie rodiča, a to náročnejším spôsobom, ako keby žilo vo svojej pôvodnej biologickej rodine.“ (Chovanec, 1985)
Pri dokumentovaní toho, čo sa v našom meste v minulom storočí postavilo, musíme zájsť aj na pravý breh rieky Váh – do bývalej samostatnej obce Zlatovce, ktorá je od roku 1976 súčasťou mesta Trenčín. Práve tu otvorilo dňa 29. augusta 1974 (pri príležitosti 30. výročia Slovenského národného povstania) svoje brány Detské mestečko, zariadenie náhradnej výchovy, prvé svojho druhu v socialistickom Československu.
Uvoľnená doba 60. rokov priniesla i nové pohľady na otázku náhradnej výchovy detí, ktorá sa dovtedy vykonávala v často nevhodných priestoroch a podmienkach. Cieľom bolo dostať deti z klasických detských domov do domovov rodinného typu. Okresný národný výbor v Trenčíne sa v roku 1966 rozhodol takéto zariadenie vybudovať práve v Zlatovciach, inšpiráciou bolo podobné zariadenie vo Fóte v Maďarskej ľudovej republike. Spolu s trenčianskym Detským mestečkom naprojektoval Ústav pre vývoj a projektovanie školských a kultúrnych zariadení ešte ďalšie dve zariadenia v bratislavskom Horskom parku a v Karlovej Vsi. Zariadenia náhradnej výchovy rodinného typu sa okrem toho mali nachádzať ešte v ďalších troch lokalitách. Udalosti roku 1968 spojené s vpádom armád Varšavskej zmluvy a následná sovietska okupácia a „normalizácia“ pomerov v spoločnosti však spôsobili, že sa realizoval iba projekt Detského mestečka v Zlatovciach. Základný kameň bol položený 21. decembra 1968, prvé objekty sa uviedli do prevádzky v auguste 1973. Toto zariadenie na ploche takmer dvanástich hektárov poskytlo prechodný domov až pre 416 opustených detí a ich opatrovníkov.
„Architekti pre nich navrhli sériu menších obytných budov v zeleni na rozľahlom pozemku. V centre mestečka sú budovy spoločnej vybavenosti: okrem administratívy, jedálne s kuchyňou a telocvične s krytým bazénom je tu aj viacúčelová sála s kapacitou 300 miest. V juhovýchodnej časti sú školské zariadenia od jaslí až po ZŠ a športové ihriská. Jednotiacim prvkom objektov je červený kabrincový obklad stien, ktorý prechádza aj do interiéru v kombinácii s holým betónom atík a bielym brizolitom parapetných múrov.“ (Dulla, 2007)
Prvým riaditeľom Detského mestečka sa stal 1. januára 1972 Štefan Rehák, ktorý neskôr, v rokoch 1977 až 1994, vykonával funkciu prvého muža mesta Trenčín. Ideou Detského mestečka bola rodinná výchova v bunkách, kde náhradnú rodinu tvorili manželský pár s vlastnými deťmi spolu s opustenými „štátnymi“ deťmi. Pri kreovaní takýchto rodín bolo dbané na to, aby mal aspoň jeden z manželov pedagogické vzdelanie a aby boli v rodine zastúpené deti všetkých vekových kategórií, a to bez ohľadu na ich etnicitu či pôvod.
Pri svojom vzniku bolo Detské mestečko Trenčín – Zlatovce výkladnou skriňou československého systému starostlivosti o opustené deti. Príkladná bola i stavba, ktorú realizovali Pozemné stavby. Za jej architektonické riešenie Detského mestečka dostali architekti Peter Brtko a Ľudovít Režucha v roku 1974 najvyššiu slovenskú cenu za architektúru- Cenu Dušana Jurkoviča. Detské mestečko je od roku 2017 zapísané na ústrednom zozname národných kultúrnych pamiatok Slovenskej republiky.
