Kde sa dá „kúpiť“ dobrý pocit
Máte pocit, že robíte prácu, ktorá je zbytočná? Hľadáte spôsob, ako by ste mohli urobiť niečo užitočné a aby vás tak vnímali iní? Chcete pomáhať? DARUJTE sebe aj iným DOBRÝ POCIT a pomôžete za troch na www.darujdobrypocit.sk.
Pamätám si na svoj úplne prvý pobyt v Keni. Išla som na akúsi „dovolenku“ zistiť, či by som zvládla dobrovoľníctvo na rok. Počas nej som navštívila niekoľko škôl pre deti z ulice, či inštitúcií na pomoc deťom. Všetky deti vyzerali šťastne a hoci boli chudobné, nič mi nepripomínalo tie drastické obrázky z Afriky, ktoré som občas zahliadla v televízii. Až kým som neprišla do centra pre deti, ktoré sa narodili ako HIV pozitívne, lebo takú istú diagnózu mala ja ich matka. V centre boli 2 nové deti. Jedno z nich bolo úplne podvyživené. Samá kosť a koža. Nevedelo ani stáť na nohách. Bol to hrozný pocit. Slzy sa mi hrnuli do očí. Aké strašné to musí byť pre matku, vidieť takto trpieť svoje dieťa. Vedľa neho sedelo dieťatko, ktoré sa malo o čosi lepšie. V centre bolo už 2 týždne a dostávalo vysokonutričnú stravu. Z akútnej podvýživy sa pomaly dostávalo. Tých pár dní môže pre dieťa znamenať úplný zázrak a zachrániť im život.
V tom istom centre bol cintorín. Na jednej strane boli pochované deti, ktoré umreli v dôsledku HIV. Na druhej strane bolo pár hrobov dobrovoľníkov, ktorí tam tiež umreli. Na maláriu alebo na alergickú reakciu po užití antimalarík.
O 11 rokov neskôr pracujem ako riaditeľka UNICEF na Slovensku. Moja mailová schránka, interný disk sú plné fotografií a videí rovnako podvyživených detí. No dnes viem aj to, že na liečbu akútnej podvýživy niekedy naozaj stačí málo. Len 1 euro stačí na to, aby jedno dieťa dostalo dennú dávku arašidovej pasty, obohatenej o ďalšie potrebné živiny. Pre mňa cena jedného capuccina, pre podvyživené dieťa 3 vrecúška arašidovej pasty. Raňajky, obed aj večera, ktoré zvyšujú ich šancu na život.
Sledovať videá z nemocnice v Jemene, kde plačú hladné, podvyživené deti je strašné. Popri tom neprejde týždeň, aby mi niekto nenapísal, že by chcel pomáhať. Študenti chcú pomáhať, lebo sa chcú cítiť užitoční. Ľudia, ktorí pracujú v korporátoch chcú pomáhať, lebo sa nechcú cítiť zbytoční. V ideálnom prípade by všetci chceli ísť najradšej pomáhať do Afriky. Tento rok sa kvôli korone síce menej cestuje, ľudia sedia zatvorení doma, ale o to viac záujemcov o dobrovoľníctvo sa mi ozýva.
Myslím, že veľmi veľa ľudí chce pomáhať. To, čo im chýba, je uznanie. Potrebujú mať pocit uznania za to, že urobili niečo užitočné. Inak aj dobrovoľnícka práca zlyháva. Ale aj to je dôvod prečo je na svete toľko podvyživených a hladných detí. Pomáhať chceme hlavne kvôli sebe. Aby pomoc bola viditeľná a aby o tom vedeli iní. Inak strácame motiváciu. Pomáhať finančne sa nám nezdá dostatočne dôveryhodnou formou pomoci. Veď predsa len, čo keby tie peniaze niekto zneužil?
Koronakríza nám v tomto nepomáha. Sme zatvorení doma, stretnutia sú obmedzené. A zdá sa, že pocit zbytočnosti narastá. Tak ako aj finančná kríza. Ako potom môžeme pomáhať iným?
Počas leta chodievalo ku nám do kancelárie pár mladých ľudí. Tiež mali chuť pomáhať. Hľadali sme spoločne riešenia, ako motivovať ľudí, aby pomáhali aj finančne. Pomedzi prácu sme sa rozprávali. Zistila som, že hoci boli už na strednej, či vysokej škole, ešte nikdy v živote nedostali pohľadnicu. Žijeme na sociálnych sieťach, sledujeme životy svojich kamarátov na facebookových a instagramových profiloch, pretože sú verejné. A začína nám chýbať osobný kontakt. Pohľadnice s osobným pozdravom sa stali zastaralou formou komunikácie.
Zmeňme to. Nie je nič jednoduchšie a krajšie, ako potešiť iných milou pohľadnicou. Dajte vedieť niekomu, že naňho myslíte, hoci ste sa mu už dávno neozvali. Hoci bude tá pohľadnica aj elektronická.
Pohľadnica pomoci od UNICEFu má jednoduchý nápis: Ďakujem, že si… a môžete k nemu pripísať osobné venovanie. Navyše takto pomôžete UNICEFu zabezpečovať nutričnú pastu pre čo najväčší počet podvyživených detí.
DARUJTE DOBRÝ POCIT sebe aj iným EŠTE DNES.
