Denník N

Ako sme vynašli ľudské práva a prečo ich treba chrániť (nad knihou Práva človeka)

Práva človeka Albert Lučanský

„Naša skutočná národnosť je ľudstvo.“

„Sme v tom všetci. Nikto z nás nie je taký zdravý ako naši obmedzení a sebaistí starí otcovia, spokojní sami so sebou. My všetci v rámci seba samých bojujeme o sebakontrolu. Pokiaľ sa neprebojujeme cez narastajúce zmätky dneška k novému svetovému poriadku práva a bezpečnosti a pokiaľ nedokážeme zdvihnúť hlavu a pozbierať odvahu, aby sme znovu nastolili slušný život, náš druh vyhynie, šialený, bojujúci a bľabotajúci, ako zmenšujúci sa roj supernacistov na zdevastovanej zemi.“


Literárna tvorba Herberta Georga Wellsa (1866 – 1946) právom patrí do literárneho „panteónu“ svetovej klasiky. Dielami ako Stroj času, Ostrov doktora Moreaua, Neviditeľní či Vojna svetov dokázal Wells reagovať na potreby a myšlienkovú klímu svojej doby, no súčasne predznamenať aj ďalší vývoj ľudstva. Svojím myslením a futuristickou, resp. sociálno-realistickou literatúrou lavíroval medzi polohou vizionára/idealistu a realistu/skeptika. Korpus Wellsovho diela odráža jeho vieru v človeka, no aj tá je rámcovaná otáznikmi a pochybnosťami, keďže ako analytik ľudskej psyché (literát antropológ) vedel, že s človekom to ani náhodou  nie je také optimistické, akoby si prial.

Vydavateľstvo Literárna bašta vydalo jeho esejistické dielo Práva človeka, kde sa Wells zamýšľa nad ľudskými právami a slobodami. Asi najväčším paradoxom tohto textu je skutočnosť, že vzniklo v čase prebiehajúcej 2. svetovej vojny, kde ľudské práva neboli zrovna témou číslo 1. Pre Wellsa však práve situácia globálnej vojenskej kataklizmy predstavovala situáciu nevyhnutnej sebareflexie a sebaspytovania sa, o čo vlastne ľudstvo bojuje. Pokiaľ bol zámer poraziť hitlerovské Nemecko, vojna sa preňho stála nezmyselnou, bez žiadneho poslania.


Za toto bojujeme?“ A ak nie, potom nám, prosím, povedzte, čo si vy predstavujete, za čo bojujeme. Alebo možno ešte lepšie, vypadnite.“ (odkaz Wellsa britskej vláde)


Zatiaľ čo tiekli hektolitre krvi a Židia boli systematicky likvidovaní pod záštitou nacistickej garnitúry, Wells a niektorí ďalší intelektuáli sa zamýšľali nad vytvorením ustanovení základných ľudských práv garantujúcich, aby sa nič podobné už nezopakovalo. Kniha Práva človeka je Wellsovým vkladom do tejto diskusie. Sám sa  nedožil toho, že jeho podnety a návrhy boli zapracované do Všeobecnej deklarácie ľudských práv prijatej 10. decembra 1948 v Paríži Organizáciou Spojených národov (Wells sa podieľal na založení Spoločnosti národov, ktorá bola predchodkyňou Organizácie Spojených národov).


Bojujeme v tejto vojne za ľudskú slobodu, aby sme ukončili toto nekončené napätie, a za lepší spôsob života, lebo inak nebojujeme za nič také, za čo sa oplatí bojovať.“ (83)


Wells v knihe predkladá svoju víziu ľudských práv aj s komentárom a rozborom. Pri čítaní jeho myšlienok budete rozmýšľať, čo z toho dnes platí v praxi, čo sa nám darí ako-tak dodržiavať a čomu aj naďalej čelíme ako výzve našej ľudskosti. Sám pre seba som si kládol otázku, od ktorej aj vzhľadom na aktuálnu celosvetovú situáciu záleží de facto všetko: sme lepší ako tí pred nami? Alebo presnejšie povedané: sme „poučenejší“ ako tí pred nami? Na pokraji svojho života sa u Wellsa prejavuje sklamanie a rozčarovanie nad situáciou ľudstva (dielo Myseľ v koncoch, 1945). Pohrávam sa s myšlienkou, čo by napísal o „nás“ dnes.

Z mnohých jeho podnetov by som na záver ešte spomenul jednu tému, ktorá sa nás týka rovnako ako ľudí počas a po 2. svetovej vojne – téma migrácie a migrantov. Vojna v jeho čase vyvolala migračné vlny a tie zas kreovali napätie v spoločnosti. Aj v tomto má Wells čo povedať nám – Európanom druhej dekády 21. storočia, keď otázka migrácie polarizuje spoločnosť a vyvoláva v ľuďoch strach, podozrievavosť a nenávisť. Na škále recepcie tohto spoločenského javu sa stretneme na jednej strane s absolútnym odmietaním až xenofóbiou, na druhej strane s nekritickou fascináciou až idealizáciou cudzincami. Wells bol svedkom tejto postojovej dichotómie voči migrantom svojej doby. Nemožno tu uviesť pre rozsiahlosť celý jeho názor, no uvediem aspoň kratší úryvok, kde podľa mňa citlivo, ľudsky, a predsa realisticky reflektuje túto tému:

Človek cíti istú pochopiteľnú ostražitosť voči týmto prisťahovalcom, až kým nespozná spôsob ich správania, až kým si neuvedomí, že možno robia toto, ale nemôžu robiť ono a tak ďalej. Ideálne si rozumný človek môže uchovať takúto rovnováhu pozorovateľa, ale normálni ľudia zvyknú upadať na jednej strane buď do akejsi hysterickej dôverčivosti, alebo na druhej strane do zveličenej mánie podozrievania.“ (98)

Vo Wellsovi zápasil skeptik s idealistom. Bol humanistom a socializmus (kriticky sa vymedzoval voči ZSSR) a súčasne vychádzajúc z Darwina,, bral do úvahy, že má pred sebou zviera, ktoré sa napriek sebakultivácii a vzdelávaniu ľahko vráti k svojej animálnej podstate – stačí len vytvoriť „ideálne“ podmienky. A vojna takúto „ideálnosť“ ponúkala (a ponúka…). Nasledujúci výber citátov a myšlienok Vám priblíži Wellsa lepšie, ako všetko to, čo som o ňom vyššie napísal. Verím, že Vás výber obohatí a podnieti prečítať si s otvorenou mysľou dielo jedného z popredných intelektuálov svojej doby. Aj keď nepíše v našej dobe, píše „našej“ dobe, lebo akoby povedal básnik: človek je vždy jeden.

  1. Ľudská história sa čoraz väčšmi a väčšmi stáva pretekmi medzi vzdelaním a katastrofou.“ (27)
  2. Vládne aktivity (sa) môžu prepliesť a napokon sa môžu stať úplne neodlíšiteľné od organizovaného zločinu.(41)
  3. Všetky administratívne záznamy a zápisy o občanoch im budú osobne prístupné k nahliadnutiu. Nebudú existovať nijaké tajné zväzky v nijakom administratívnom oddelení.(56)
  4. Svet je zjavne v stave revolúcie, alebo kolabuje.“ (66)
  5. Naše jednotlivé slobody ohrozuje núdzová legislatíva.“ (70)
  6. Nie je nijaký iný zdroj práva okrem celého ľudu.“ (92)
  7. Málo sa ľudstvo vo všeobecnosti zdvihlo nad úroveň výnimočne zlostnej opice, a aj toho, ako rýchlo dokáže náš druh znovu klesnúť na túto úroveň.“ (96)
  8. Vojna na povrchu alebo pod hladinou mora poskytuje týmto nižším inštinktom príležitosť uvoľniť sa, ruší dôveru a otvorenosť, ktorá jediná umožňuje slobodný, šťastný a spokojný život.“ (97)
  9. Primárnym cieľom každého zdravého spoločenského poriadku je vyhnať strach… vyhnať strach z ľudského života.“ (99)
  10. Človek vďaka svojmu nespokojnému nadmernému mozgu komplikuje takmer každú otázku vo svojom živote…“ (100)
  11. Veľká časť súčasných problémov nášho sveta nezapríčinili dopyt a nedostatok, ale nadbytok energie, ktorá preteká do vojny a príprav a cvičení na ňu, lebo nemáme pripravené iné kanály, kde by sa vybila.“ (117)
  12. Každý človek bude mať nárok prístupu ku všetkej Pravde, ktorá je ľudsky dostupná, a neurobia sa nijaké opatrenia, aby sa pred ním zatajovali akékoľvek fakty alebo názory, alebo mu zabránili publikovať akékoľvek fakty alebo názory.(149)

Knihu Práva človeka si môžete kúpiť tu

Bibliografický údaj: H. G. Wells: Práva človeka. Bánska Bystrica : Literárna bašta, 2019

Zdroj obrázku: Pixabay

Teraz najčítanejšie

Albert Lučanský

Vyštudoval som na Univerzite Komenského v Bratislave odbor história a slovenský jazyk a literatúra. Aktuálne si robím doktorát z literárnej vedy. Mojou hlavnou záľubou je čítanie kníh o literatúre, histórii, filozofii, religionistike či psychológii. Som zakladateľom facebookovej stránky Čitateľský denník, kde upozorňujem na práve vydávané knihy. Moje blogy sa tematicky týkajú kníh, ktoré sa mi dostali nedávno do rúk, novšie aj staršie.